Socializácia, sociálny status
Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Učebné poznámky
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 16.01.2011
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 722 slov
Počet zobrazení: 13 993
Počet zobrazení: 13 993
Tlačení: 727
Uložení: 749
Uložení: 749
Socializácia, sociálny status, pozícia, rola
Socializácia je univerzálnym kultúrnym prostriedkom k zaisteniu kontroly správania a myslenia členov spoločnosti. Socializáciou prechádza každý ľudský tvor, ak sa má stať sociálnou a kultúrnou bytosťou. Jej cieľom je sformovať takú bytosť, tak, aby sa aj osamote správala tak, akoby bola pod stálym dohľadom ostatných členov skupiny. To možno dosiahnuť vtedy, ak jednotlivec prijme za svoje nielen poznanie ale aj :
normy / pravidlá spoločenského správania /
· hodnoty / priateľstvo, úspech, vzdelanie, majetok/
· kritériá kultúry tej skupiny , ktorej je členom
Socializácia utvára spôsob jednania a formuje tendencie k reagovaniu v rôznych situáciách a pre každú spoločnosť socializácia predstavuje základný problém :
1. Bez uspokojujúcej, požadovanej socializácie indivídua nie sú schopné vstupovať do bežných interakcií. Vznikajú sociálne narušení jedinci, ktorí nedokážu rešpektovať normy bežného spolužitia a zapájať sa do kolektívnych akcií. Vzniká potreba resocializácie.
2. Výsledkom predimenzovanej socializácie v spoločnosti je konformná osobnosť s utlmenou spontánnosťou . Takýto jedinec preberá sociálne role pasívne a nie vždy dokáže niesť zodpovednosť za svoje správanie.
3. Socializáciou sa prenášajú nielen kultúrne hodnoty, ale aj existujúce sociálne nerovnosti.
4. Problematickým je aj to , že sa možno veľmi úspešne socializovať do tej skupiny, ktorej normy a hodnoty sú v rozpore s celospoločenskými normami a hodnotami.
5. Spoločnosť bez socializácie nie je schopná odovzdať svoje základné normy a hodnoty nasledujúcej generácii. Túto skúsenosť nadobudli mnohé kultúry pod náporom kolonizácie. Aj keď neboli kolonizátormi priamo likvidované , napokon zanikli. Socializácia človeka sa začína jeho narodením a uskutočňuje sa prostredníctvom sociálneho učenia. Sociálnym učením sa chápe proces osvojovania si príslušných skupín. V priebehu sociálneho učenia dochádza k na jednej strane k prispôsobeniu sa človeka obyčajom , mravom a zákonom kultúry, v ktorej žije ako aj normám skupín, ktorých je členom, a na druhej strane dochádza k získavaniu špecificky ľudských spôsobov psychického reagovania , k nadobúdaniu vzorov vnímania , myslenia, čítania i snaženia teda k osvojovaniu si vlastností jedincom umožňujúcich jeho život v spoločnosti.
Socializáciu môžeme chápať i ako proces, ktorým spoločnosť pripravuje jedinca pre výkon jeho sociálnych rolí a súčasne sa socializácia javí ako proces, ktorým spoločnosť odovzdáva zo svojej celkovej kultúry to, čo bude človek pre výkon týchto rolí v spoločnosti potrebovať.
Sociálne systémy skupinovej organizácie ľudí sú utvárané aj takými kategóriami ako sociálna pozícia , sociálny status a sociálna rola.
Určuje sa nimi postavenie jednotlivcov , resp. postavenie skupín v nich . Interpretácia obsahu uvedených pojmov sa v dostupnej sociologickej literatúre navzájom prelína.
Širšia interpretácia pojmu sociálna pozícia v ňom vymedzuje dve roviny :
· prvá vyjadruje práva a povinnosti sociálneho subjektu, ktoré sú výrazom sociálneho statusu
· druhá je spojená s očakávaniami skupiny a tvorí základ sociálnej role
Sociálna pozícia konkrétneho človeka je daná pohlavím , vekom, schopnosťami , funkčným zaradením , vzdelaním a povolaním. Sociálna pozícia : miesto a postavenie sociálneho subjektu
Keďže človek je členom viacerých skupín, zaujíma viacero pozícií , ktoré môžu mať aj rozdielny charakter. Niektoré pozície majú formálny, iné neformálny charakter. Pozície človeka v skupine nemajú rovnaký význam a váhu, čo určuje ich status. Tento pojem je odvodený od latinského status , čo v preklade znamená stav, postoj, zriadenia, pomery, blahobyt.
Status teda vyjadruje sociálne pozície jednotlivca a skupiny v danej spoločnosti , ktoré sú spojené s určitou mierou ocenenia zo strany sociálneho prostredia. Význam statusu určuje skupina, ktorej príťažlivosť vytvára pre jednotlivcov – členov silnú motiváciu na adekvátne postavenie v nej .
Na každý status sa viaže určitý súhrn práv a povinností. V užšom význame je sociálny status chápaný ako sociálna prestíž, ktorá sa do istej miery osamostatňuje od majetku a moci. Vonkajším znakom statusu sú symboly, ktoré bývajú prísne dodržiavané a vyžadované. Napr. symbolom vysokého statusu môže byť luxusné auto , symbolom maturanta stužka a pod.
Status každého jednotlivca býva často premenlivý . Status rozlišujeme vrodený / pohlavie/, získaný / sociálnou aktivitou nadobudnutá prestíž / a pripísaný / sociálna pozícia, ktorú človek získa bez vlastného pričinenia- napr. dedičstvom a pod.
Rola je spoločensky nutný druh sociálnej činnosti a spôsob správania sa osobnosti. Ľudský jedinec sa rolám učí skúsenosťou, napodobňovaním, ideifikikáciou /stotožnením /. Mnohé role sú človeku dané už narodením napr. byť ženou, iné získava počas života napr. nadobúdaním veku plní rolu študenta a pod.
Sociálna rola. Spoločnosť a skupiny, ku ktorým jedinec patrí , od neho vyžadujú, aby v rámci svojich sociálnych pozícií, /dočasných , alebo trvalých /prevzal alebo plnil určité role. Rolu možno chápať v dvojakom zmysle: a, ako určitý štandard správania, ktorý ostatní členovia skupiny od jednotlivca očakávajú, teda ako očakávané práva a povinnosti /rolové predpisy, očakávannia/, b,ako súbor skutočne vykonávaných činností , správaní viažúcich sa k určitému statusu ,teda ako realizáciu určitej pozície človeka , prostredníctvom jeho konkrétnych aktivít /výkon a realizácia role /. S mnohými rolami sa spájajú určité povinnosti a obmedzenia, ale aj konkrétne výhody a privilégiá , preto má systém rol hrierarchickú / podľa istého kritéria postupnú /povahu.
Socializácia je univerzálnym kultúrnym prostriedkom k zaisteniu kontroly správania a myslenia členov spoločnosti. Socializáciou prechádza každý ľudský tvor, ak sa má stať sociálnou a kultúrnou bytosťou. Jej cieľom je sformovať takú bytosť, tak, aby sa aj osamote správala tak, akoby bola pod stálym dohľadom ostatných členov skupiny. To možno dosiahnuť vtedy, ak jednotlivec prijme za svoje nielen poznanie ale aj :
normy / pravidlá spoločenského správania /
· hodnoty / priateľstvo, úspech, vzdelanie, majetok/
· kritériá kultúry tej skupiny , ktorej je členom
Socializácia utvára spôsob jednania a formuje tendencie k reagovaniu v rôznych situáciách a pre každú spoločnosť socializácia predstavuje základný problém :
1. Bez uspokojujúcej, požadovanej socializácie indivídua nie sú schopné vstupovať do bežných interakcií. Vznikajú sociálne narušení jedinci, ktorí nedokážu rešpektovať normy bežného spolužitia a zapájať sa do kolektívnych akcií. Vzniká potreba resocializácie.
2. Výsledkom predimenzovanej socializácie v spoločnosti je konformná osobnosť s utlmenou spontánnosťou . Takýto jedinec preberá sociálne role pasívne a nie vždy dokáže niesť zodpovednosť za svoje správanie.
3. Socializáciou sa prenášajú nielen kultúrne hodnoty, ale aj existujúce sociálne nerovnosti.
4. Problematickým je aj to , že sa možno veľmi úspešne socializovať do tej skupiny, ktorej normy a hodnoty sú v rozpore s celospoločenskými normami a hodnotami.
5. Spoločnosť bez socializácie nie je schopná odovzdať svoje základné normy a hodnoty nasledujúcej generácii. Túto skúsenosť nadobudli mnohé kultúry pod náporom kolonizácie. Aj keď neboli kolonizátormi priamo likvidované , napokon zanikli. Socializácia človeka sa začína jeho narodením a uskutočňuje sa prostredníctvom sociálneho učenia. Sociálnym učením sa chápe proces osvojovania si príslušných skupín. V priebehu sociálneho učenia dochádza k na jednej strane k prispôsobeniu sa človeka obyčajom , mravom a zákonom kultúry, v ktorej žije ako aj normám skupín, ktorých je členom, a na druhej strane dochádza k získavaniu špecificky ľudských spôsobov psychického reagovania , k nadobúdaniu vzorov vnímania , myslenia, čítania i snaženia teda k osvojovaniu si vlastností jedincom umožňujúcich jeho život v spoločnosti.
Sociálne systémy skupinovej organizácie ľudí sú utvárané aj takými kategóriami ako sociálna pozícia , sociálny status a sociálna rola.
Určuje sa nimi postavenie jednotlivcov , resp. postavenie skupín v nich . Interpretácia obsahu uvedených pojmov sa v dostupnej sociologickej literatúre navzájom prelína.
Širšia interpretácia pojmu sociálna pozícia v ňom vymedzuje dve roviny :
· prvá vyjadruje práva a povinnosti sociálneho subjektu, ktoré sú výrazom sociálneho statusu
· druhá je spojená s očakávaniami skupiny a tvorí základ sociálnej role
Sociálna pozícia konkrétneho človeka je daná pohlavím , vekom, schopnosťami , funkčným zaradením , vzdelaním a povolaním. Sociálna pozícia : miesto a postavenie sociálneho subjektu
Keďže človek je členom viacerých skupín, zaujíma viacero pozícií , ktoré môžu mať aj rozdielny charakter. Niektoré pozície majú formálny, iné neformálny charakter. Pozície človeka v skupine nemajú rovnaký význam a váhu, čo určuje ich status. Tento pojem je odvodený od latinského status , čo v preklade znamená stav, postoj, zriadenia, pomery, blahobyt.
Status teda vyjadruje sociálne pozície jednotlivca a skupiny v danej spoločnosti , ktoré sú spojené s určitou mierou ocenenia zo strany sociálneho prostredia. Význam statusu určuje skupina, ktorej príťažlivosť vytvára pre jednotlivcov – členov silnú motiváciu na adekvátne postavenie v nej .
Na každý status sa viaže určitý súhrn práv a povinností. V užšom význame je sociálny status chápaný ako sociálna prestíž, ktorá sa do istej miery osamostatňuje od majetku a moci. Vonkajším znakom statusu sú symboly, ktoré bývajú prísne dodržiavané a vyžadované. Napr. symbolom vysokého statusu môže byť luxusné auto , symbolom maturanta stužka a pod.
Status každého jednotlivca býva často premenlivý . Status rozlišujeme vrodený / pohlavie/, získaný / sociálnou aktivitou nadobudnutá prestíž / a pripísaný / sociálna pozícia, ktorú človek získa bez vlastného pričinenia- napr. dedičstvom a pod.
Rola je spoločensky nutný druh sociálnej činnosti a spôsob správania sa osobnosti. Ľudský jedinec sa rolám učí skúsenosťou, napodobňovaním, ideifikikáciou /stotožnením /. Mnohé role sú človeku dané už narodením napr. byť ženou, iné získava počas života napr. nadobúdaním veku plní rolu študenta a pod.
Sociálna rola. Spoločnosť a skupiny, ku ktorým jedinec patrí , od neho vyžadujú, aby v rámci svojich sociálnych pozícií, /dočasných , alebo trvalých /prevzal alebo plnil určité role. Rolu možno chápať v dvojakom zmysle: a, ako určitý štandard správania, ktorý ostatní členovia skupiny od jednotlivca očakávajú, teda ako očakávané práva a povinnosti /rolové predpisy, očakávannia/, b,ako súbor skutočne vykonávaných činností , správaní viažúcich sa k určitému statusu ,teda ako realizáciu určitej pozície človeka , prostredníctvom jeho konkrétnych aktivít /výkon a realizácia role /. S mnohými rolami sa spájajú určité povinnosti a obmedzenia, ale aj konkrétne výhody a privilégiá , preto má systém rol hrierarchickú / podľa istého kritéria postupnú /povahu.
Zdroj: Lucia Sýkorová
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Socializácia a psychológia | Maturita | 1 816 slov | |
Socializácia ako životný proces | Referát | 857 slov | |
Socializácia | Referát | 375 slov | |
Analyzujte proces socializácie | Učebné poznámky | 341 slov | |
Vývin psychiky | Maturita | 372 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#typy sociálnych statusov #spoločenské normy a spoločenské hodnoty #sociálny status #socializácia #socializácia sociálny status #socialne nerovnosti #socialna vola socialny status #socialna rola #Človek v živote prechádza socializáciou #socializacne teorie #socializácia a sociálne skupiny #socialne nerovnosti v spolocnosti #socialne role #proces socializácie #socialne skupiny #človek ako jedinec #sociálna skupina, rila, status #výkon jedincaDiskusia: Socializácia, sociálny status
Pridať nový komentárVygenerované za 0.030 s.