Rodina je primárnou skupinou , ktorá sa vyznačuje intimitou , vysokou súdržnosťou , emocionalitou a autentičnosťou, čo sa odvíja od silných citových väzieb vo vnútri rodiny. Väčšinou je prvou sociálnou skupinou, s ktorou sa ľudský jedinec stretáva a určitý čas aj zostáva jedinou.
K pochopeniu funkcie rodiny v spoločnosti je dôležité poznať niektoré základné vzťahy, ktoré charakterizujú súčasnú rodinu. Ide o dva druhy väzieb, ktoré sú spoločensky regulované a sankcionované.
Sú to väzby medzi dospelými / rodičmi / a väzby medzi rodičmi a deťmi . Realizácia
týchto väzieb musí mať základné podmienky – trvalé spolužitie členov rodiny , spoločné zaisťovanie základných potrieb, spoločný
intímny život členov rodiny a spoločnú starostlivosť o príslušníkov rodiny, predovšetkým o deti.
V každej spoločnosti
je určujúcim hľadiskom pre hodnotenie a vyjasnenie spoločenskej funkcie a príslušnosť k určitej spoločenskej triede. Medzi
základné funkcie môžeme zaradiť biologicko- reprodukčnú funkciu rodiny , ktorá je chápaná ako
reprodukcia ľudského rodu / plodenie detí a rodenie detí/ a ako regulácia a usmerňovanie pohlavného života. Táto funkcia zahŕňa
v civilizovanom svete aj oblasť uvedomelého , plánovaného rodičovstva, ktoré sa opiera o poznatky genetiky, biológie , psychológie,
etiky , zdravovedy aj ekonomiky.
Ekonomicko –zabezpečovacia funkcia rodiny sa naplňuje podielom členov rodiny na spoločenskej výrobe , v spotrebe toho, čo bolo v spoločnosti vyrobené a čo slúži k uspokojeniu potrieb členov rodiny. Sem môžeme zaradiť materiálne zabezpečenie členov rodiny, rozdelenie povinností / deĺba práce v rodine /.
Kultúrno – psychologická / emocionálna / funkcia rodiny spočíva v tom , že rodina vytvára pre svojich členov vzory spoločenského spolužitia a zároveň im poskytuje podmienky pre citové vyžitie, odpočinok a uplatnenie individuálnych záujmov. Citové vzťahy v rodine sú kritériom jej stability, mravnosti, a kultúrnosti. Nedostatočné plnenie tejto f . negatívne zasahuje vzťahy v medzi členmi rodiny, spôsobuje odcudzenie.
Socializačno – výchovná funkcia rodiny je veľmi dôležitou funkciou , ktorej náplňou je uvedenie dieťaťa do spoločnosti a jeho výchova. Jej poslaním je zabezpečiť deťom všestranný duševný a telesný rozvoj , starať sa o harmonický, fyzický, intelektuálny, citový a morálny vývin podložený a obohatený rodičovskou láskou. Rodičovská výchova dieťaťu dáva pocit istoty, vytvára vzťahy k ľuďom, okoliu, prostrediu, predmetom i k sebe samému. Rodina je prvá výchovná inštitúcia. Ochranná funkcia rodiny by mala zabezpečiť starostlivosť o duševný , telesný a sociálny rozvoj dieťaťa, ich výživu, bývanie, ošatenie, vzdelávanie nielen zdravého ale aj chorého dieťaťa , pokiaĺ to diagnóza dieťaťa umožňuje.