Predstavivosť a fantázia
Predstavy
Predstava je obraz niečoho, čo v danej chvíli nepôsobí na naše zmyslové
orgány, zakladá sa na minulom vnímaní. Predstaviť si môžeme nielen jablko, psa, ale i vôňu parfému, bolesť či nadšenie, pohyb,
prípadne i celú scénu, v ktorej môžeme hrať významnú úlohu.
Predstavivosť je psychický proces blízky vnímaniu, avšak jestvuje
medzi nimi niekoľko významných rozdielov:
· vnem vzniká v zmyslovom orgáne, kým predstava sa tvorí v mozgu
· predstavy sú
neúplné, oproti vnemom menej jasné, často v nich chýba množstvo detailov
· vnem má objektívny charakter, predstava subjektívny
Mnoho predstáv si utvárame v rámci tzv. denného snenia (snenie v bdelom stave). Označujeme ním stav, keď sa
nechávame unášať našimi predstavami (zamerané najmä na budúcnosť), pričom sa snažíme, aby boli čo najživšie.
V druhej
polovici 20. storočia, konkrétne v roku 1966 sa konal výskum zameraný na denné snenie u mladých ľudí. Výskum viedol americký psychológ
Jerome L. Singer, pričom prišiel na zaujímavé informácie:
· najčastejším predmetom denného snenia u chlapcov bol úspech, moc,
sláva a zbohatnutie, naopak dievčatá snívali o rodine, deťoch a partnerstve.
· predstavami sa nechávali viac uniesť ľudia
z veľkomiest, než z malých miest a dedín.
· denné snenie prebiehalo častejšie u ľudí, ktorí mali silnejšiu väzbu na matku než
na otca.
· viac snívali ľudia z chudobných vrstiev, než ľudia bohatí, zo strednej vrstvy.
Rozlišujeme predstavy
spontánne od navodených (vsugerovaných) vlastným úsilím. Predstavy sa navzájom líšia svojou
živosťou. Živé predstavy sú podrobné, farebné, vyvolávajú v nás silné city. Existujú však i trýznivé živé
predstavy (napr. spomienky na prežité utrpenie), ktoré sa naopak snažíme zahnať, zbaviť sa ich. Po použití halucinogénu môžu byť
predstavy dokonca také živé, že sa líšia od vnemu už len vedomím (človek si uvedomuje, že predstavy sú klamlivé). Takéto predstavy
nazývame pseudohalucinácie. Ak však človek podľahne dojmu, že sa jedná o vnem, hovoríme už o halucinácii.
Väčšina predstáv je
viac či menej presnou spomienkou, poprípade kombináciou spomienok.
Dokážeme si predstaviť psa, strom, auto, pretože sme ich už
v minulosti videli, vnímali = spomienka.
Ak sú avšak vznikajúce predstavy niečím novým, používame označenie
fantázia. Obraz nového vedeckého vynálezu ešte pred jeho realizáciou, výtvarné umenie = fantázia.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta