Vývin psychiky
Vývin psychiky
V psychológii sa zvyknú rozlišovať pojmy vývoj a vývin.
Vývoj
- proces objavovania istých znakov, istých javov, proces ich rastu a postupnej zmeny, ktoré vedú od jednoduchšieho k zložitejšiemu, od
nedokonalého k dokonalejšiemu (napr. vývoj spoločnosti, vývoj určitého prototypu výrobku a pod.)
Vývin
- obdobný proces ako vývoj, odohrávajúci sa avšak s indivíduom, človekom v biologickej a psychickej rovine (napr. vývin reči
u dieťaťa, vývin kresliarskych schopností a pod.)
Vývin psychiky
- proces postupných zmien v psychike,
ktoré sa uskutočňujú v čase a v ich dôsledku sa prežívanie a správanie dostáva na kvalitatívne vyššiu úroveň.
- počas
vývinu psychiky dochádza k rozvoju, podpore istých vlastností osobnosti a k zániku, ústupu alebo zmene iných vlastností.
-
senzitívne (kritické) obdobia vývinu, sú obdobia, počas ktorých je organizmus zvlášť vnímavý na pôsobenie určitých podnetov z okolia.
U zvierat sa hovorí o tzv. vpečatení (imprinting).
Podstatou vývinu psychiky je socializácia a individualizácia.
·
Socializácia je proces osvojovania si pravidiel, zvyklostí správania platných v spoločnosti, v ktorej žije. Zároveň sa
socializáciou myslí aj postupné „poľudšťovanie“ človeka z biologickej bytosti, ktorej prežívanie a správanie určujú základné
biologické potreby. Uskutočňuje sa najmä výchovou, neskôr v dospievaní a dospelosti i sebavýchovou.
· Individualizácia
je proces, počas ktorého ľudský jedinec nadobúda špecifické črty, stáva sa osobnosťou.
Faktory, ktoré zohrávajú pri
vývine podstatnú úlohu sú dedičnosť a prostredie.
· Dedičnosť je proces, pri ktorom dochádza k prenosu istých
znakov z rodičov na potomkov.
· Psychologické prostredie je súhrn všetkých podnetov, ktoré jedinec prijíma od
narodenia až po smrť.
Učenie
- v širšom zmysle slova sa učenie chápe ako nadobúdanie,
obohacovanie individuálnej skúsenosti počas vývinu jedinca, ktoré zároveň ovplyvňuje jeho správanie; charakteristické ako pre ľudí tak
i zvieratá.
- v užšom zmysle slova sa učením rozumie cieľavedomé a systematické nadobúdanie vedomostí,
návykov a zručností či foriem správania alebo osobnostných vlastností; charakteristické len pre ľudí.
Druhy
učenia:
· habituácia
- prispôsobenie sa podnetu, napr. ignorovanie tikotu hodiniek, pachu
·
asociačné
- vytváranie si istých druhov spojení medzi podnetmi, udalosťami, formami správania, napr. pri učení
cudzieho jazyka, vytváranie väzieb medzi výrazmi v jednom jazyku s korešpondujúcimi výrazmi v druhom
·
intelektuálne
- osvojovanie si vedomostí
· motorické
- pohybové, napr. bicyklovanie,
tanec
· sociálne
- osvojovanie si spôsobov správania sa v spoločnosti
· mimovoľné
- učenie, ktoré nastáva bez priameho vôľového úsilia alebo motivácie učiť sa, napr. zapamätanie si melódie, refrénu piesne
·
imitačné
- napodobňovanie
· učenie vhľadom
pochopenie riešenia nejakého problém, napr.
Köhlerov pokus s opicami
Zones.sk – Zóny pre každého študenta