Zóny pre každého študenta

Psychológia a úlohy psychológie

Psychológia
 
- je to súhrn duševných javov, kt. rozlišujeme na javy prežívania /predstavivosť, pamäť, cit, radosť, a javy správania (mimika)
 
Úlohy psychológie
- uvedené zákonitosti objavovať, skúmať, opisovať, triediť a vysvetľovať.
- poznáme zákonitosti využívať jednak na zdokonaľovanie duševných procesov a vlastností človeka (výchova - sebavýchova) jednak na zlepšovanie medziľudských vzťahov a ľudskej činnosti v rozličných oblastiach spoločenského života a praxe.
 
Odvetvia psychológie
- psychické javy sa môžu skúmať z rôznych hľadísk - vznik psychologických disciplín.
- všeobecná psychológia - prežívanie, správanie...
- sociálna psychológia - študuje charakter vzájomných vzťahov ľudí v skupinách a v kolektívoch hľadá činitele, ktoré ovplyvňujú spoločnú aktivitu ľudí a vysvetľuje ich.
- vývinová psychológia - duševný stav od narodenia až starobu
- pedagogická psychológia - všeobecná, sociálna, vývinová psychológia
   - základy vyučovania a jeho metódy
- psychologické práce - súvisí z pracovnej činnosti, rieši otázky bezpečnosti,
   pracovného prostredia, produktivity práce.
- inžinierska - ekonomická psychológia - vzťah medzi človekom a strojmi. Lepšie zodpovedanie
 psychickým možnostiam človeka ovládať, riadiť stroje.  
- psychológia dopravy - výber vodičov, príčiny nehodovosti
- psychológia obchodu - reklama, predaj, spotrebiteľ
- psychológia športu - výchova športovcov,...
- kozmická psychológia - štúdie kozmonautov, dlhodobá izolácia
- psychológia osôb - spoznávanie osôb, utvára a triedi ich...
- psychológia činnosti konania a správania - činitele ovplyvňované ľudskou aktivitou, zložky,  
  fázy vodového konania.
 
 
Osobnosť a jej vlastnosti
Osobnosť - ucelený súbor duševných vlastností človeka utvárané sú spoločenskými podmienkami.
Osobnosť - človek ako spoločenská bytosťô, člen spoločnosti
Osobnosť - utvára sa pod vplivom rozličných určujúcich činiteľov, alebo determinátov.
Činitele - vonkajšie al. vnútorné
vonkajšie - spoloč. prostredie, prírodné prostredie 
vnútorné - biologické stránky, psychologické predpoklady.
 
Predpoklady - vrodené al. získané
vrodené - dedičné, môžu - nemusia
 
Determinátori - človek - biosociálna bytosť.
 
Vlastnosti osobnosti - duševné vlastnosti osobnosti sú pomerne stále znaky duševného života človeka - záujmy, postoje, ideály, nadanie, štruktúra osobnosti
 
Triedenia a charakteristické vlastnosti osôb:
1, aktivačno-motivačná vlastnosť (životné plány, potreba, záujem, ašpirácia)
2, vzťahovo postojová vlastnosť (postoj, ideálne ciele)
3, výkonových vlastností
4, seberegulačné vlastnosti
5, dynamických vlastností
 
Poznávanie osobností
Ľudskú dušu najlepšie spoznáme poznávaním konkrétnej osobnosti.
Názor si utvoríme náhodným pozorovaním alebo vonkajšími prejavmi.
Zameráme sa na prejav, jasnosť formulácie myšlienok, spád reči, mimiku, gestikuláciu. Dlhšie skúmanie: postoj k okoliu, názory, vlastnosti.
Spoznať človeka môžeme aj podľa jeho práce, modely, náčrty, rozbory...
Vedecké psychologické poznanie musí byť: sústava plánované, vypracované podľa vopred vypracovanej metodiky.
Pri rozbore výsledkov postupujeme podľa vedeckých metód - štatistických.
 
Psychológia používa na poznanie osôb:
- metódu experimentu
- sociometrickú metódu
- metódu upresňovania rozhovoru = dotazníkovú testovú metódu, metódu sebapozorovania
 
Poznávacie procesy:
 
Pociťovanie: každý zmysloví orgán sa z psychologického hľadiska nazýva analyzátor. Sprostredkúva základnú informáciu o vonkajšom svete.
Každý analyzátor sa skladá z receptorov = dostredivého, nervu, mozgového centra = (jadra analyzátora) - vznik výsledného efektu činnosti = pocit.
 
Množstvo a kvalita pocitov závisí od zmyslovej citlivosti - je u ľudí rozličná.
Ak má vzniknúť pocit, musí mať podnet určujúci intenzitu - dolný podnetový (pocitový) prach.
 
Ak intenzita prekročí určitú hranicu prestaneme ho vnímať, alebo nám spôsobuje bolesť. Prekročil sa horný podnetový prah.
 
Podľa zmyslových orgánov rozoznávame:
- zrakové pocity - pocity druhu, jasnosti a sýtosti farieb
- sluchové pocity - pocity rôznej výšky, sily, farby zvuku
- čuchové pocity - pocity vôní a zápachov
- chuťové pocity - pocity sladkej, kyslej, horkej a slanej chuti
- tepelné pocity - pocity tepla, chladu, horúčavy
- tlakové pocity - dotyk, tlak
 
Vnímanie: procesom výsledku vnímania je vnem, čo je odraz predmetov a javov ako celku. Jednotlivé pocity sa mozgovou syntézou spájajú do vnemu.
 
Predstavivosť: obrazy - predstavy, predstavivosť
 
Dynamické vlastnosti osobností - temperament
 
Ľudia podľa temperamentu sa rozdeľujú do 4 skupín
 
1, melancholik - zodpovedný, usilovný, presný, málo odolný proti zmenám, zraniteľný (vďaka zmene), potrebuje stabilné pracovné prostredie
2, flegmatik - pokojný, rozvážny, vyrovnaný, zvláda záťažové situácie, emocionálne je výrazný, málo aktívny v reakciách pomalý
3, cholerik - energický, iniciatívny, výbušný, ťažko ovládateľný
4, sangvinik - schopný pracovať a riešiť problémové situácie z prehľadom, zmenám prispôsobivý, správne reagujúci na podnety, niekedy nestály.
 
Typy vedúcich manažérov
Jung rozdeľuje ľudí podľa zamerania duševnej energie na:
 
1, introvertov - je pokojný, cieľavedomý, ťažko ovplyvniteľný, racionálny,
príliš formálny, nesmelý a plachý
2, extrovertov - spoločenský, praktický, komunikatívny, neformálny a veselý
 
Štýly riadenia:
 
1, autokratický štýl riadenia - vydáva veľa príkazov, vyznačuje sa tvrdosťou a neprístupnosťou, spolupracovníci úspešný a sympatizujú s myšlienkami manažéra.
 
2, demokratický štýl riadenia - motivuje zamestnancov, vie ich nadchnúť, kolegovia sú úspešný ale majú k dispozícií lepšie argumenty a výsledky.
 
3. liberálny štýl riadenia - v dôsledku nedostatku odbornosti pripadne nedostačujúcich morálno-vôlových vlastností, vytvára priestor pre rozhodovanie kolegov vládnucich neformálnou autoritou.
Vonkajšie a vnútorné faktory ovplyvňujúce pracovný výkon
 
Vonkajšie faktory ovplyvňujúce pracovný výkon: teplota, vôňa, prostredie. Za vnútorné okolie buď zamestnanci alebo nadriadený, čistota, hluk, teplota, príroda /kvety/, svetlo.
 
Konflikty na pracovisku
 
Konflikt - rozpor, nezhoda medzi správaním sa jednotlivca a názormi predstavami sociálneho prostredia.
 
Zdroje konfliktov:
a, vonkajšie - nedostatok materiálu, cesta do zamestnania, vlastnosti iných ľudí, nedostatok peňazí, neprimerané úlohy
b, vnútorné - preceňovanie sa, podceňovanie sa, neskúsenosť, nedostatočná kvalifikácia, konfliktné povahy
 
Konfliktné situácie:
1, frustrácia - je psychický stav človeka, ktorý nastáva v dôsledku blokovania možností uspokkojiť potrebu alebo dosiahnuť vytýčený cieľ
 
2, deprimácia - je psychický stav, ktorý vzniká v dôsledku chronického neuspokojovania potrieb človeka v plnej šírke. Môže byť fyzická, psychická (Potreba byť milovaná), sociálna, existenčná.
 
3, stres - tieseň, tlak, psychický stav záťaže, ktorý vzniká tlakom rušivého faktora pri uspokojovaní potrieb.
 
Riešenie konfliktov:
Zásady -
1, konflikty treba riešiť hneď
2, odbúravať emócie
3, zlepšiť proces sebapoznania
4, sebavýchova, sebadisciplína, sebakritika
 
V dôsledku nedostatku odbornosti, príp. nedostatočných morálno-vôlových vlastností, vytvára priestor pre rozhodovanie kolegov vládnucich neformálnou autoritou.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/psychologia/5296-psychologia-a-ulohy-psychologie/