- endogénne
(vnútorné) – vrodené vady, zdedené, získané počas vnútromaternicového vývinu, pri pôrode alebo neskôr získané
úrazmi, infekciami a pod.
- exogénne (vonkajšie) – obmedzujúce alebo negatívne sociálne prostredie
- psychogénne činitele = ZÁŤAŽOVÉ SITUÁCIE
- chronická psychotrauma – dlhodobý negatívny emocionálny stav (úraz, invalidita)
- deprivácia – stav, ktorý vzniká, keď človeku nie je daná príležitosť uspokojovať niektorú základnú
potrebu v dostatočnej miere po dlhšiu dobu. Môže byť: citová (detské domovy), sociálna (nedostatok soc.
kontaktov), deprivácia zákl. biologických potrieb (nemáme čo jesť, piť, domov), deprivácia
senzorická (nedostatok podnetov zvonku – ticho, tma ).
- frustrácia – zmarenie alebo
oddialenie uspokojenia potreby v dôsledku nejakej prekážky. Prekážka môže mať aj pozitívny charakter (zmobilizuje sily), ale nesmie
prekročiť frustračnú toleranciu, inak vyvolá neprimerané reakcie.
- stres – stav organizmu, ktorý vyvolá nadmerná
záťaž. Autorom teórie stresu je Hans Selye (Šejé) z Komárna. Stres je záťaž, ktorá rušivo pôsobí na organizmus, sťažuje plnenie
úloh aj uspokojovanie potrieb. Stres mobilizuje organizmus k zvládaniu úloh, ak však trvá dlho, môže vyvolať psychosomatické
ochorenia až smrť.
- strach – negatívny emocionálny stav, ktorý je predmetný (viaže sa na konkrétny
predmet), získava sa učením, predovšetkým napodobňovaním.
- tréma – strach zo skúšky –
pôsobí mobilizujúco alebo blokujúco.
- fóbia – vystupňovaný, chorobný strach, zvyčajne je
súčasťou duševnej choroby.
- anxieta – bezpredmetný strach, stav úzkosti bez zjavnej príčiny.
1) agresia
– fyzická alebo verbálna
2) kompenzácia – nájdenie si náhradného cieľa
3) regresia
– správanie sa na nižšej úrovni (napr. búchanie do stola)
4) racionalizácia – logické zdôvodnenie
neúspechov
5) bagatelizácia – zľahčovanie situácie
6) únik zo situácie – fyzický alebo
psychický (do fantázie, apatie)
7) stereotypia – opakovanie toho istého neefektívneho spôsobu
riešenia
- sociálna
oligofrénia – porucha rozumových schopností, ktorá vzniká ako následok nedostačujúceho, nerozvíjajúceho soc.
Prostredia, v ktorom dieťa vyrastá. Po premiestnení dieťaťa do vhodnejšieho prostredia je možné tento nepriaznivý vývin
v mladšom veku zvrátiť.
- stavy hraničiace s oligofréniou – je kapacita mentálnych schopností medzi
priemerom a debilitou – niekedy sa nazýva stupidita, slaboduchosť alebo subnorma. Deti sa obyčajne dostanú do normálnych škôl,
ale musia vynaložiť oveľa väčšie úsilie, aby stačili iným deťom. Mávajú ťažkosti v čítaní ( čítajú mechanicky bez
pochopenia textu), v matematike ( veľmi ťažko zvládajú slovné úlohy), v pravopise ( nie sú schopní riadiť sa gramatickými
pravidlami).
Sú to žiaci, ktorí končia ZŠ v nižších ročníkoch a majú rôzne neurotické problémy alebo sú ľahko
získateľní pre asociálne skupiny, v ktorých sa dopúšťajú priestupkov, pretože ťažko odhadnú závažnosť svojho činu.
Neurózy (človek je neurotik ) – funkčné poruchy vyššej nervovej činnosti, - poruchy riadenia CNS
charakterizované pestrými subjektívnymi ťažkosťami – telesnými alebo duševnými. Objektívne pritom nachádzame malý alebo žiadny nález ,
tzn. patologické zmeny na orgánoch. Sú to poruchy funkčné a reverzibilné – dajú sa liečiť. Trpí pri nich sám jedinec – je u neho
narušená adaptácia na prostredie, znižuje sa práceschopnosť, radosť zo života. Vonkajšími príčinami vzniku neuróz sú psychogénne
činitele- napr. akútna psychotrauma (smrť blízkej osoby...) alebo dlhodobé traumatické zážitky (nesprávna výchova...) atď.
Vnútornými príčinami sú: slabý typ vyššej nervovej činnosti, vývinové obdobie (puberta, klimaktérium) alebo niektoré vlastnosti
(prehnaná úzkostlivosť, ambicióznosť).
a)neurasténia – príznakmi
sú únava, nechutenstvo, zvracanie, potenie, trasenie rúk, nespavosť, bolesti hlavy, migrény, bolesti chrbta, poruchy chôdze, pohyblivosti
končatín, zraku, sluchu, zabúdanie, nesústredenosť, podráždenosť, vyčerpanosť....
b)hystéria – príznaky: náladovosť, sklon k afektom, labilita, záchvaty strachu, hnevu, egocentrická orientácia,
nápadné správanie a konanie.
c)psychasténia – v popredí sú strachy a fóbie, obsedantné (nutkavé)
myšlienky a jednanie.
U detí sa často stretávame s jednotlivými symptómami a nie klasickými formami.
Príklady
detských neuróz:
- pomočovanie – enuréza
- poruchy spánku – napr. nočný des
- poruchy motorického systému –
obhrýzanie nechtov, tiky
- bolesti hlavy a migrény
- poruchy reči – útlm reči, zajakavosť
-poruchy zažívacieho systému
– nechutenstvo (anorexia), prejedanie (bulímia), bolesti brucha hnačky, zápchy .
Psychopatie (človek je
psychopat) – poruchy, pri ktorých dochádza k scestnému vývinu
charakterových vlastností – ľudovo povahy človeka. Poznávacia,
citová a vôľová stránka sú rozvinuté nerovnomerne, zaostáva hlavne citová. Prejavy psychopatie sú: egocentrizmus, precitlivelosť k sebe
a necitlivosť k ostatným, neschopnosť prispôsobiť sa okoliu. Na rozdiel od neuróz, tu trpí okolie.
Psychózy
(človek je psychotik ) – sú najťažšie duševné ochorenia, sprevádzané poruchami: - - vnímania (halucinácie)
-
myslenia ( bludy)
- emotivity (patické nálady)
- konania (nepredvídateľné reakcie).
Chorí sa neorientujú v čase
a priestore, skreslene vnímajú realitu a strácajú súvislosť so svojou pôvodnou osobnosťou (pri schizofrénii). Sú nebezpeční sebe aj
okoliu.
Príčinou je zvláštna porucha látkovej výmeny v mozgu súvisiaca väčšinou s vnútornými dispozíciami jedinca.
Príklady psychóz:
Paranoidná psychóza – typická je nadmerná podozrievavosť, neopodstatnené pripisovanie
úmyslov iným ľuďom.
Schizofrénia – zmena osobnosti, strata záujmov, nedbá o zovňajšok, nelogické jednanie,
halucinácie, bludy...
Mániodepresívna psychóza – v popredí sú patické nálady ( vznikajú bez vonkajšej príčiny) o manická (rozjarenosť, veselosť) alebo depresívna (smútok, nezáujem).