Biologická determinácia psychiky

Biologickú determinovanosť (podmienenosť) psychiky predstavuje nervová sústava človeka.

Najmä žľazy s vnútornou sekréciou a celkový stav a rast telesného organizmu.

Nervová sústava človeka a jej činnosť
Základnou jednotkou je nervová bunka skladajúca sa z tela a výbežkov dvojakého druhu: dendrity a neurity.
Podľa uloženia a funkcie delíme nervovú sústavu človeka na:
1. Vegetatívna nervová sústava
- Riadi a zabezpečuje činnosť vnútorných orgánov a žliaz s vnútornou sekréciou.
- Pracuje nezávisle od našej vôle.
2. Periférna nervová sústava
- Skladá sa z receptorov, dostredivého (aferentného) a odstredivého (eferentného) nervstva.
- Receptory sú vlastne nástrojmi pociťovania, kým efektory sú orgánmi činnosti.
3. Centrálna nervová sústava
- Skladá sa z miechy, z predĺženej miechy a mozgu.

Základné nervové procesy prebiehajúce v nervovej sústave sú:
Vzruch
- Fyzikálno-nervový proces v nervovej bunke, ktorý vznikol premenou energie pôsobiaceho podnetu.
- Spôsobuje činnosť orgánov, v ktorých vzruch nastal.
Útlm
- Aktívny nervový proces, spôsobuje zníženie až zastavenie činnosti príslušných orgánov.

Základným prvkom v činnosti nervovej sústavy je reflex.

Zákonitá odpoveď organizmu na určitý vonkajší alebo vnútorný podnet.
Ak sa reflex uskutoční po vrodenej nervovej dráhe, nazývame ho nepodmieneným reflexom. Keď sa však v priebehu individuálneho vývinu vytvorí nová nervová dráha, hovoríme o podmienenom reflexe. Vytváranie podmienených reflexov je elementárnym prípadom učenia. Podmienkou vytvárania podmieneného reflexu je tzv. posilňovanie. Podmienené reflexy, ktoré sa neposilňujú, vyhasínajú. Vyhasínanie tvorí základ zabúdania.

Žľazy s vnútorným vylučovaním (sekréciou)
Vylučujú hormóny priamo do krvi.

Telesný stav a rast organizmu
Vplýva na psychický stav človeka, ale aj na celkovú duševnú výkonnosť.
Celkový stav ovplyvňuje duševný život nepriamo, pri rozmanitých telesných defektoch môžu vyvolať v duševnom živote človeka rozličné komplexy menejcennosti.

Biologické potreby
Dýchanie, teplo, svetlo, potravu, odpočinok, bezpečnosť, zachovanie rodu a pod. Biologické potreby ovplyvňujú od narodenia psychický stav človeka, najmä emocionálne – vyvolávajú pocity spokojnosti alebo nespokojnosti.
Dôležitá je aj intenzita potrieb, ktorá nabáda človeka k rôznym činnostiam.
V dôsledku života človeka v spoločnosti dochádza k tzv. socializácii biologických potrieb. Človek ovláda intenzitu svojich potrieb, a taktiež upravuje spôsob ich uspokojovania.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/psychologia/5341-biologicka-determinacia-psychiky/