Dejiny psychológie

Spoločenské vedy » Psychológia

Autor: Chlapec sp-prace (11)
Typ práce: Referát
Dátum: 24.01.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 573 slov
Počet zobrazení: 6 593
Tlačení: 379
Uložení: 406
Dejiny psychológie

· Eros a Psyché
Psychológia je pojem, ktorý pochádza z gréckej mytológie. Predstavuje príbeh lásky božského syna Erosa a smrteľníčky Psyché, ktorá bola jednou z troch kráľovských dcér. Bola veľmi krásna, dokonca krajšia než Afrodita, a preto ju ľudia začali uctievať ako bohyňu. To sa Afrodite nepáčilo, a preto poslala Erosa pomstiť sa.

Keď Eros uvidel Psyché, ihneď sa do nej zamiloval. Eros prvýkrát neposlúchol Afroditu. Obe sestry už boli vydaté, kdežto Psyché bola stále sama. Bola z toho nešťastná, a preto sa jej otec rozhodol zájsť do veštiarne, kde sa dozvedel, že ma obliecť Psyché do čierneho rúcha a poslať na vysokú skalu, kde si má po ňu prísť sám „drak“. Bol z toho smutný, ale nikdy sa nesnažil odporovať bohom. Pre Psyché si prišiel vietor Zefyr, ktorý ju odniesol k diamantovému zámku. V zámku nenašla živého tvora, iba hlas, ktorý sa jej prihováral: „Všetko čo si len budeš priať ti splnia moji služobníci.“.

Umyla sa, najedla sa a potom si od únavy ľahla do pripraveného lôžka. Bola unavená no nemohla zaspať. Premýšľala nad svojim manželom, keď zrazu v tmezačula jeho hlas. Bol to Eros, ktorý jej povedal, že nikdy nesmie vidieť jeho tvár, inak by ho navždy stratila. Uverila mu a nikdy sa nesnažila vidieť ho. Eros ju pripravil na tri návštevy jej sestier. Prvýkrát sestry prišli a skoro závisťou popukali z toľkej krásy čo mala Psyché okolo seba a pýtali sa na manžela. Psyché odpovedala, že je ešte mladý a je na poľovačke.
Keď ju druhýkrát sestry navštívili, znova sa pýtali na manžela. Psyché ale povedala, že už je starý, že má prácu len s obchodom. Sestry odišli a rozmýšľali nad manželom Psyché. Prišli po tretíkrát a Psyché narozprávali lži, že má za manžela netvora a že ju zožerie. Pripravili Psyché na noc, v ktorej má uvidieť svojho manžela. Keď si ľahla počula ako prichádza jej manžel. Zobrala si vopred pripravenú olejovú lampu a keď videla Erosa, cúvla a poliala Erosa horúcim olejom z lampy. Eros odletel a už sa nevrátil.

Eros svoj príbeh vyrozprával Afrodite a tá povedala, že Psyché potrestá.
Psyché hľadala Erosa po celom svete, ale nenašla ho. Porozprávala svoj osud svojim sestrám, ktoré sa neskôr vydali do paláca k Erosovi. Zefyr ich však odmietol zniesť dole k palácu a obe sa zabili. Psyché zatiaľ blúdila po svete, kým ju nenašli Afroditine služobníčky. Tie ju vyniesli hore k oblakom do Afroditiného paláca, kde jej Afrodita dala štyri ťažké úlohy. Tri splnila, ale pri štvrtej musela ísť za Persefonou do podsvetia pre masť. Kamenná veža, z ktorej sa Psyché chcela zabiť, sa jej prihovorila a navigovala ju do podsvetia. Nemohla sa predsa zabiť, pretože by potom už nemohla byť s Erosom.
Dostala sa do podsvetia a zobrala masť pre Erosa. Spomenula si na slová veže, ktorá jej kázala neotvárať nádobku s masťou. Psyché ju ale pre svoju  zvedavosť predsa otvorila. V nej bol spánok smrti, ktorý Psyché zabil. Eros Psché ale tak miloval, že ju oživil. Psyché prišla do Afroditiného paláca, kde Eros Afroditu prehováral, aby jej odpustila. Afrodita tak urobila až na Zeusové prihovorenie, ktoré ju obmäkčilo. Psyché nakoniec odpustila. Na Olympe sa potom konala veľká hostina, kde sa Psyché stala nesmrteľnou.
 
Pre jedného z najvýznamnejších psychológov v dejinách- Sigunda Freuda, je Eros veľmi podstatná súčasť jedného z tzv. Dvoch základných pudov a síce Erosa a deštruktívneho pudu. Cieľom prvého je organizovať stále väčšie jednotky, spájať a tvoriť. Cieľom druhého je naopak rušiť spoje a tak veci ničiť. Deštruktívny pud nazývme aj pudom smrti, pretože jeho konečným cieľom je preniesť všetko organické na anorganické. Napríklad aj civilizácia, rodina, spoločenstvá, rôzne kultúry- všetko vzniklo pôsobením Erosa.
 
Vývoj ľudstva a civilizácie ako takej aj preto predstavuje boj medzi Erosom a deštruktívnym pudom, pretože proti vzniknutému pôsobí hostilita každého proti všetkým a všetkých proti každému. Predpokladáme, že sú 3 bytostne odlišné druhy pudov- pudy sexuálne v najširšom zmysle, Eros a pudy agresívne, ktorých cieľom je ničenie...
 
Psychika-  je vlastnosť, funkcia vyššej nervovej sústavy, spojená s činnosťou mozgu. Možno ju chápať ako integrovaný súbor všetkých prejavov nervovej činnosti: t. j. vnemov z vonkajšieho a vnútorného prostredia, potrieb organizmu a činnosťou spojenou so skúsenosťou alebo učením. Psychiku človeka vytvárajú psychické procesy, stavy a vlastnosti. Je odrazom objektívnej skutočnosti prostredníctvom pocitov, vnemov a ďalších procesov reaguje na okolitý svet a aj na vnútorný svet človeka.
 
·  Dejiny psychológie
Psychológia ako sama o sebe má, ako tvrdí Hobbes, veľmi krátke dejiny na to, kde mala svoje počiatky. Vyvíjala sa spolu s filozofiou a ako filozofia sa aj chápala. Až neskôr bol vede o duši pridaný pojem psychológia. Toto slovo má grécky pôvod zo slov psyché (duša) a logos (slovo, veda). Za zakladateľa psychológie sa pokladá Aristoteles, ale termín psychológia prvýkrát použil Wilhelm Wundt v roku 1879 a koncipovaná bolana prelome 19.storočia.
 
Začiatky psychológie pochádzajú už zo strého Orientu. Filozofi si tu lámali hlavu nad dominantným orgánom nášho tela a ako aj doteraz všetci filozofovia- hladali základ života. Hlavným orgánom sa stalo srdce a základom životaduša (čchi) Okolo roku 2200 BC bola snaha o výkonové testy, kedy sa vyberali cisárski úradníci podľa rôznych kritérií.Bola to jazda na koni, zručnosť v písaní, streľba z luku a pod.

Neďaleko od nich zas starí Rimania a Gréci vychádzali z animizmu (anima- duša). Sú nám známi rôzny filozofovia z ich obdobia a zanechal nám „veľké zistenia“.
 
Všeobecná psychológia
 
· Psychológia ako veda
Termín psychológia prvýkrát použil Wilhelm Wundt v roku 1879.
Vo všebecnosti je to veda o duši, prežívaní a správaní sa, veda o zákonitostiach rozvoja a fungovania psychiky. Patrí medzi hoministické vedy, ako aj napríklad biológia človeka.

Hlavným predmetom skúmania psychológie je PSYCHIKA, čo môžeme definovať ako funkciu vyššej nervovej sústavy, ktorá umožňuje odrážať okolitý vonkajší a vnútorný subjektívny svet. Má dve úrovne, a to prežívanie a správanie sa. Sú to 2 odlišné procesy, ktoré ale často od seba závisia. Prežívanie predstavuje vnútorný svet človeka a na druhej strane správanie je všetko to, čo môžu vidieť aj iní. Náš vnútorný svet nikto nikdy nemôže pochopiť, ani ho nemôže dostatočne preskúmať. Je to niečo tak originálne, ako je osoba sama o sebe. Nedá sa vidieť ani cítiť druhým osobám a nedá sa ani opísať.
 
PREŽÍVANIE môžme ďalej rozdeliť na psychické funkcie, kde patrí pociťovanie, vnímanie a predstavivosť, psychické procesy, teda myslenie, pamäť a reč, psychické stavy, inak aj emócie a city a nakoniec psychické vlastnosti, čo predstavuje osobnosť každého jedinca.
Prežívanie ako také má aj svoje znaky a to:
1.Subjektívnosť (každý prežíva sám za seba)
2.Jedinečnosť (daný okamih prežívame len raz)
3.Prebieha v čase
4.Je oveľa bohatšie ako správanie
5.Nemožno ho vyjadriť rečou

SPRÁVANIE SA definujeme ako súbor vonkajších prejavov, ktoré je možno pozorovať. Patrí sem mimika, gestikulácia, pantomimika, reakcie a inštinkty, reč, konanie alebo vonkajšie výrazy
(trasúce sa ruky).
 
·  Metódy psychologického výskumu
 
1)POZOROVANIE =psychológ skúma vonkajšie prejavy ľudí v prirodzene navodených podmienkach
  =introspekcia (poznanie sám seba) a extrospekcia (poznanie iných)
 
2)EXPERIMENT =psychológ skúma ľudí v umelo navodených podmienkach
=navodená istá situácia a následné skúmanie zvláštností psychických procesov
=laboratórny (umožňuje opakovanie) terénny (len raz)
 
3)RIADENÝ ROZHOVOR =psychológ kladie vopred určené otázky na cieľ pozorovania
=využíva sa tzv. „puristická metóda“
=dôležitým prvkom je aj atmosféra
=rozoznávame skupinový alebo individuálny
 
4)DOTAZNÍK =najviac kritizovaná metóda, kvôli možným nepravdivým odpovediam
=za relatívne krátky čas sa zistia odpovede od viacero ľudí
 
5)ANKETA
6)PSYCHOLOGICKÉ TESTY
7)ANALÝZA TEXTVOV, OBRÁZKOV...
 
·  Psychologické smery, školy a prúdy
 
1)ASOCIANIZMUS
 =je to náuka najmä anglických filozofov
 =hlavným činiteľom v našom psychickom živote je vybavovanie predstáv, ktoré sa spájajú
 (vznikajú medzi nimi asociácie) podľa troch tradičných foriem - podobnosti, kontrastu a
  súvislosti
 
2)BEHAVIORIZMUS
 =predstaviteľmi sú Watson, USA, 19. storočie a Thordike
 =objektívne skúmal správanie a zavrhoval prežívanie a introspekciu
 
3)CELOSTNÁ PSYCHOLÓGIA (TVÁROVÁ)
 =predstaviteľmi sú Geshalt, Kafka, Kohler, Lenin,19. storočie, Nemecko
 =celok nám dáva viac informácií ako jednotlivé časti
 =zaoberali sa myslením
 =zaviedli pojem „vhľad“ (náhle pochopenie)
 
3)PSYCHOANALÝZA
 =predstavitelia sú Sigmund Freud, Alfred Adler, Gustav Jung
 =Freud zaviedol pojem nevedomie (potláčané túžby, želania)
 =zisťoval príčiny neuróz, analyzoval sny(kráľovská cesta do nevedomia)
 =tvrdil, že všetko súvisí s nevedomím a všetko naše konanie Spája so sexuálnym pudom
 =Jung zaviedol pojem kolektívne vedomie
 =Adler zaviedol pojem komplex a súrodenecká konštelácia
 =Freud rozdelil vedomie na 3 časti:
  1)EGO  -všetko to, čo si v sebe počas dňa uvedomujeme
  2)ID -potlačené pudy, inštinkty, princíp slasti (smiech)
  3)SUPEREGO -súvisí so socializáciou (Svedomie)
 
3)PODMIENENÉ A NEPODMIENENÉ REFLEXY
=predstaviteľom je Ivan Petrovič Pavlov
 Pokus „zvonček a pes“
Podmienený reflex sa vytvára počas života a vzniká pôsobením 2 podnetov, z ktorých jeden je nevýznamný pre organizmus (zvonček), druhý má biologický význam (slintanie) a vyvoláva odpoveď. Pavlov vedel, že keď pes zacíti jedlo, začne slintať (nepodmienený reflex). Keď pred každým kŕmením zazvonil, onedlo si pes zvonenie spojil s jedlom a sliny sa mu začali vylučovať už pri samotnom zvuku. Vznikol podmienený reflex.
 
6)HUMANISTICKÁ PSYCHOLÓGIA
=predstaviteľmi sú Roger a Maslov
=dávali do popredia prežívanie, introspekciu
=Maslov delil potreby na (fyziologické, bezpečia, lásky, sebarealizácie, dokonalosti a celosti)
=najskôr musia byť uspokojené fyziologické potreby na to, aby sme sa dostali ďalej

·  Prežívanie
 
A)Psychické funkcie
 
1.Pociťovanie
Je najjednoduchším poznávacím procesom, ktorého výsledkom
je pocit. Pri pociťovaní pracuje 1 zmyslový analyzátor, ktorý zaznamenáva práve jednu vlastnosť (farba, vôňa,atď.).
=analyzátor predstavuje anatomicko-fyziologická časť nervovej sústavy, ktorá sa
  skladá z receptora a z dostredivých a odstredivých vlákien nervovej sústavy,
  ktoré vedú do mozgu a späť do receptora
=podnet, ktorý pôsobí na receptor sa zmení na fyziologický proces a vzniká vzruch
=ten sa šíri po dostredivej nervovej dráhe do centra (mozog, miecha), kde vzniká pocit
=vzťahom medzi podnetom a pocitom sa zaoberá psychofyzika
 
ANALYZÁTORY
VNÚTORNÉ
VONKAJŠIE
POHYBU
VNÚTORNÉ
DIAĽKOVÉ
DOTYKOVÉ
Pohybu
Trávenie
Zrakový
Chuťový
Polohy
Dúchanie
Sluchový
Tlakový
Bolesti
Vylučovanie
Čuchový
Tepelný
rovnováhy
Krvný obeh
Vibračný
Hladu
 
Aj na základe analyzátorov rozlišujeme niekoľko druhov pocitov, a to zrakové, sluchové, čuchové, chuťové, kožné a vnútornostné pocity.
 
2.Vnímanie
Je to zložitejší proces, ktorý predstavuje súhrn viacero pocitov a výsledkom je vnem, čo je bezprostredný obraz predmetov, vecí a javov ako celkov vo vedomí človeka-  to znamená, že predmet vidíme ako jeden celok. (lavica je veľká, zelená, hranatá...).
Je to nadobúdanie vnemov vo vedomí prostredníctvom zmyslov. Vnímanie existuje vo vzájomnej spätosti s pociťovaním, bez ktorého nemôže existovať. Nemáme možnosť pociťovať, vidieť len zelenú farbu, alebo zeleň ako takú. Vždy je niečo zelené. Okolité predmety a javy percipujeme ako celky.Vnímanie závisí od predchádzajúcich poznatkov a skúseností. Čím väčšie skúsenosti a poznatky má človek o objektoch, ktoré vníma, tým pestrejší a bohatší je obsah jeho vnemov.
  =vnímanie je poznávací proces, ktorý informácie nielen prijíma, ale aj spracúva
  =zabezpečuje bezprostredný kontakt človeka s okolím
  =podmieňuje ho: a)vrodená vybavenosť organizmu
  b)individuálne prežívanie (motivácie,...)
  c)minulá skúsenosť a doterajšie poznatky
 
TYPY VNÍMANIA:
1)analytický typ
  =rozklad a analýza predmetov, ťažkosti so všeobecným názorom
2)syntetický typ
  =všetko zovšeobecňuje
3)analyticko-syntetický typ
  =predpoklady na správne vnímanie
4)emocionálny typ
  =sústredí sa na svoje city a prežívanie a často  má skreslený
výsledok
 
DRUHY VNÍMANIA
1. VNÍMANIE TVARU
2. VNÍMANIE PRIESTORU
3. VNÍMANIE VZDIALENOSTI (hĺbky)
4. VNÍMANIE POHYBU
5. VNÍMANIE ČASU
6. MEDZIOSOBNÉ VNÍMANIE (sociálne)

3.Predstavivosť
Je to schopnosť vybaviť si predmety, javy, pocity alebo zážitky, ktoré sme v minulosti vnímali alebo nevnímali.Je schopnosť mať predstavy a zámerne nimi disponovať. Je to schopnosť vybaviť si pocity, javy, zážitky, predmety, ktoré sme v minulosti vnímali alebo nevnímali. Človek môže mať vo svojom vedomí názorné obrazy vonkajších predmetov a javov aj vtedy, ak práve nepôsobia na jeho receptory, alebo ich predtým vôbec nevnímal. Umožňuje nám to psychický proces - predstavivosť. Predstavy vznikajú na základe vnemov a vnemom sa aj podobajú svojou názornosťou. Zároveň sa však od nich líšia.
 
TYPY PREDSTÁV
1) pamäťová predstava (to čo som zažila)
2) fantazijná predstava (uplatňujem tu fantáziu)
3) anticipačná (viem si predstaviť výsledok práce)
4) konkrétna (moje auto)
5) abstraktná (auto všeobecne)
 
B)Psychické procesy
 
1.Myslenie
Predstavuje sprostredkovaný, zovšeobecňujúci, abstrahujúci spôsob poznania.
Je jedinečný prejav človeka. Je zavŕšením poznávania, predstavuje proces riešenia problémov. Uskutočňuje sa prostredníctvom pojmov. Je to rozumová výkonnosť. Každé logické poznanie sa realizuje myslením. Myslenie je sprostredkovaný a zovšeobecnený odraz skutočnosti. Je to odraz podstatných vlastností príčinných vzťahov a zákonitých súvislostí v mozgu človeka. Myšlienku nemožno vnímať zmyslovými orgánmi. Myšlienka je z ontologického hľadiska materiálna a z gnozeologického ideálna. Prostredníctvom myslenia sa tvoria pojmy, súdy, úsudky. Sú to základné pojmy myšlienkových procesov.
- Súd je taká forma myšlienky, ktorá prostredníctvom vzťahov medzi pojmami potvrdzuje alebo vyvracia niečo o niečom.
- Usudzovanie je myšlienkový proces pri ktorom z dvoch alebo viacerých súdov sa vyvodzuje nový súd. Poznanie vychádza z pocitov a vnemov, prechádza k logickému mysleniu a tvorí tak jednotný proces. Napr. Ruža je kvet. Kvet je voňavý. Ruža je voňavá.
 
MYŠLIENKOVÉ OPERÁCIE
 =indukcia (od jednotlivého k všeobecnému)
 =dedukcia (od všeobecného k jednotlivému)
 =analýza (rozklad)
 =syntéza (spájanie)
 =analógia (podobnosť) 
 =generalizácia (zovšeobecňovanie)
 
2.Reč
Je to nástroj myslenia, pričom rozlišujeme vnútornú reč a vonkajšiu reč. Tú sa ďalej delí na hovorenú alebo písanú.

3.Pamäť =fázy pamäti= 1. zapamätávanie si 
           2. uchovávanie si v pamäti
          3. rozpamätávanie sa 
          4. zabúdanie
  =typy pamäti= 1. krátkodobá pamäť 
           2. dlhodobá pamäť 
        3. slovnologická pamäť
           4. zraková, čuchová, chuťová, hmatová 
           5. motorická (pohyb)
  6. biografická (zo života)
Je psychický proces alebo rozumová schopnosť alebo výsledok uchovávania a opätovného vybavovania informácií. Schopnosť udržať si. Slúži na uchovanie info ku ktorým sa neskôr môžeme vrátiť.
Fantázia-  je imaginácia niečoho čo sme nezažili. Je schopnosť, proces alebo produkt tvorby širokej palety významových útvarov, napr. obrazu prostriedkov a konečného výsledku predmetnej činnosti, programu správania sa v neurčitej problémovej situácii, obrazov, ktoré nahrádzajú činnosť, obrazov, ktoré sú alebo nie sú v sulade so zdravým rozumom.

-Psychológ Guilford rozdelil pamäť na:
 1)VIZUÁLNU PAMäŤ
  =schopnosť poznať, reprodukovať vizuálne prezentovaný materiál
 2)PAMäŤ PRE IDEY
  =schopnosť poznať, reprodukovať predtým uznané myšlienky
 3)PAMäŤ PRE VÝZNAMY 
  =schopnosť reprodukovať zmysluplné súvislosti
 4)PAMäŤ PRE ČASOVÉ USPORIADANIE
  =schopnosť zapamätať si časovú postupnosť, v ktorej sa objavujú udalosti
 
Pozornosť je charakteristická zameranosťou a delí sa na úmyselnú, neúmyselnú(hluk z okna) alebo poloúmyselná pozornosť.
 
Učenie
Učenie je psychológmi zo západu definované ako proces prispôsobovania sa organizmu prostrediu. Je to teda adaptačný mechanizmus.
 
Máme niekoľko druhov učenia:
1)UČENIE PODMIEŇOVANÍM
=toto učenie je založené na princípe vytvárania podmienených reflexov
 
2)VERBÁLNE UČENIE
=podstatou je osvojovanie si sled odpovedí slovnej povahy, pričom pamäť je nevyhnutnou
 súčasťou tohto druhu učenia
 
3)POJMOVÉ UČENIE
=patrí medzi vyššiu formu učenia, ktoré obsahuje abstrahovanie a zovšeobecňovanie poznatkov
=skladá sa z 2 procesov, a to z tvorenia a osvojovania si pojmov
 
4)PROBLÉMOVÉ UČENIE
=samostatné odhalenie vzťahu alebo princípu medzi predmetmi alebo pojmami
=rozdeľujeme 2 stupne náročnosti, a to nižší a vyšší
 
5)PERCEPTUÁLNO-MOTORICKÉ UČENIE
=toto učenie je založené na princípe pohybových návykov  a zručností
=šitie, riadenie auta, obsluha nástrojov
 
Zákony učenia
1)zákon motivácie
2)zákon spätnej informácie
3)zákon transferu
4)zákon opakovania

C)Psychické stavy
-City
 = ide o prežívanie vlastného subjektívneho vzťahu a stavu k podnetom z okolia
 = ambivalencia je jav, pri ktorom človek zažíva protikladné emócie v tej istej
situácii (láska - nenávisť)
 
-Emócie= sú to telesné emócie ( nižšie ) sú typické aj pre zvieratá
= príjemné - nepríjemne, spokojnosť -  nespokojnosť
 
-Citové reakcie (afekty)= vznikajú pri náhlom narušení rovnováhy medzi organizmom
  a prostredím
=útočné afekty (hnev), obranné (tréma) 
 
-Citové stavy= trvajú dlhšie ako citové reakcie, sú intenzívnejšie
= patria sem nálady (pesimistická, optimistická atď.)

-Citové vzťahy= majú dlhodobý charakter sú intenzívne, trvajú najdlhšie (láska)
 
-Vyššie city= sú vlastné iba človeku
  = delíme ich na:  a)intelektuálne (túžba po informáciách)
  b)estetické - súvisia s vnímaním krásy
  c) etické - morálne city
Zdroj: Sandruš
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 7.3)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Psychológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.019