Teoretické aspekty komunikácie
Teoretické aspekty komunikácie
Jednou z najdoležitejších sociálnych zručností človeka je schopnosť efektívne
komunikovať. Efektívna komunikácia je jedným zo základných predpokladov socializácie človeka. Bez komunikácie sa človek nemože vyvinúť v
zrelú sociálnu bytosť, ktorá bude pripravená napĺňať svoje životné roly a životné úlohy. Komunikácia je teda neodmysliteľnou
súčasťou života človeka, sprevádza ho v jeho osobnom, spoločenskom či profesionálnom živote.
V pomáhajúcich profesiách
psychológia, sociálna práca a medicína je komunikcia jedným z centrálnych pracovných pracovných nástrojov profesionála v
tejto oblasti.Je to komunikácia v každodennej práci s klientmi.
Komunikácia - toto slovo pochádza z latinského
slova c o m m u n i ca t i o = spoluúčasť, spoločné zúčastňovanie sa, spoločné zdieľanie, tok informácií medzi dvoma bodmi, prenos
informácií. Komunikáciou ako vednou disciplínou sa zaoberajú mnohé vedné odbory: jazykoveda, kultúrna antropológia, etnológia, logika,
zaoberajú sa ňou psychológovia a filozofi.Teoretik Watzlawick (1969) chápe komunikáciu ako základný nástroj ľudskej interakcie ( vzájomné
posobenie dvoch i viacerých činiteľov). Uvádza dve definície komunikácie, širšiu (všetko, čo sa odohráva v kontakte dvoch alebo viacerých
ľudí) a užšiu (prenos správ, výmena informácií medzi vysielateľom a prijímateľom).
Komunikácia je teda prenos info smerom
vysielač - prijímač.
Podstatou komunikácie je výmena info a príjem info.
Čo možeme prenášať
pomocou komunikácie (čo komunikujeme?):
° Fakty, správy, informácie
° Emócie a nálady
° Svoje postoje k
veciam, ľuďom, situáciam
° Svoj subjektívny postoj k polucháčovi
° Pochopenie situácie iných ľudí
° Svoj vzťah k sebe
samému
° Určité normy a pravidlá
° Naše predstavy a očakávania, želania
° Návrhy na zmeny
° Motiváciu
partnerov
Cesty komunikácie
1) Písomná komunikácia - info sa
prenášajú pomocou písaného textu. Je nekontaktná, vysielateľ a prijímateľ nemusia byť v blízkosti,ide o komunikáciu na ďiaľku, kde
absentuje neverbálna zložka komunikácie. e to čiastočne jednosmerná komunikácia ( reakcia na písaný text može prísť s určitým časovým
odstupom)
2) Telefonická komunikácia - nie je priamou kontaktnou komunikáciou, s partnerom sa počujeme,ale
absentuje neverbálna zložka komunikácie okrem paralingvistiky (zafarbenie hlasu, sila hlasu, tón hlasu, smiech,plač). Označujeme ju ako
obmedzená obojstranná komunikácia, pretože nie sme v priamom kontakte s partnerom a sprievodným znakom može yť anonymita.Výhodou je
okamžitá dostupnosť a intervencia ( zásah, sprostredkovanie), šanca pre tých,ktorí sa nemožu dostaviť osobne.
3)
Osobná komunikácia - komunikácia s partnerom tvárou v tvár v osobnom kontakte. Patrí medzi najefektívnejšie sposoby, sú
prítomné všetky aspekty komunikácie, možno využiť verbálnu aj neverbálnu komunikáciu. Dá sa zistiť, či rozprávajúci bol pochopený,
može vypočuť reakciu partnera.Pri určitých typoch problémov je najefektívnejšia párová komunikácia. Nevýhodou osobnej komunikácie
možu byť nezvládnuté emócie, osobná komunikácia može byťproblematická pre plachých ľudí.
4) Elektronická
komunikácia - je komunikácia prosteníctvom elektonických médi, prostredníctvom počítača formou elektronickej pošty-e-mail
(poznáme príjemcu správy), komunikácia na roznych diskuzných fórach na internete, ako je napr. IRC,prostredníctvom www stránok. Nevýhodou
je, že ľudia sú v anonymite a nemáme možnosť si informácie overiť. Čoraz častejšie sa používa aj web kamera, kedy sú spolu s textom
prenášané aj obrazové informácie a partneri sa pri komunikácii možu vidieť. Charakteristickou črtou elektronickej komunikácieje, že je
prevažne písomná, v skrátenej forme, jej strohosť a absencia priamych emócii, dostupnosť, rýchlosť, jednoduchosť. Elektronická
komunikácia čoraz viac vytláča osobnú komunikáciu, ľudia sú si vzdialenejší a absentuje v komunikácií čoraz viac emocionálna
zložka.
5) Audiovizuálna komunikácia - je komunikácia prostredníctvom televízie, rozhlasu, reprodukované slovo,
hudba, noviny,časopisy, iná tlač, teda komunikácia prostredníctvom médií.Delíme ju na písomnú, obrazovú a sluchovú. Špecifikom
audiovizuálnej komunikácie je jednosmernosť, čo znamená, že správy a informácie, ktoré z médií prijmeme si nemožeme vačšinou
dopĺňať,objasniť, či vysvetliť a može sa stať, že informácie pochopíme iným sposobom, ako bol zámer, s ktorýmboli vyslané. Pri
audiovizuálnej komunikácií rozlišujeme podprahové a prahové vnímanie. Podprahovo vysielané informácie ovplyvňujú človeka, má tendenciu
sa podľa nich riadiť, aj keď si to neuvedomuje. V dnešnej dobe je vo vačšine demokratických štátov zakázané využívať podprahové
ovplyvňovanie u ľudí.
6) Sprostredkovaná komunikácia - je prenášaná cez ďalšiu osobu, ktorá tvorí
takzvaného prostredníka. Patrí medzi najmenej spoľahlivé cesty komunikácie, pretože info prenášaná cez prostredníka sa mení, niečo
sa z nej stráca, prípadne niečo priudne.Využívame ju iba v nevyhnutných prípadoch.
Základný model
komunikácie
Lineárny model - kde sa komunikáciapovažovala za niečo, čo ide
jednosmerne priamou cestou odhovoriaceho k poslucháčovi.Lineárna koncepcia je schémou jednosmernej komunikácie, prijímanie a vysielanie info
považuje za celkom odlišné procesy prebiehajúce v roznych časoch.
Technický model - jednoduchý lineárny model
ol rozšírený Watzlawickom (1970) na technický model komunikácie. Už pracuje so zámerom vysielateľa a formou príjmu prijímateľa a do
procesu vkladá rozne filtre a bariéry, ktoré proces komunikácie možu problematizovať.
Keďže lineárna koncepcia nezahŕňala
vzájomné prisposobovanie sa názorov pri komunikácií medzi dvoma jedincami, bola nahradená interakčným pojatím, kde sa roly
vysielateľa a prijímateľa neustále striedajú, ele stále sú príjem a vysielanie považované za separátne akcie, ktoré sa neprekrývajú a
ktoré nemože konkrétna osoba robiť súčasne.
Dnes najrozšírenejší model vychádza z toho, že komunikáciu považujeme za
transakčný model - transakčná koncepcia, v ktorej každá osoba figuruje súčasne ako vysielateľ i prijímateľ. V tom istom
okamžiku, ako človek komunikue, prijíma i info od druhej osoby, napr. vníma jej reakcie, neverbálnu komunikáciu a podobne.
Základný
transakčný model = Vysielateľ - Prijímateľ
Prijímateľ - Vysielateľ
Zásady efektívneho fungovania
vysielateľa
Vysielateteľ (vysielač) vysiela info, ktoré príjemca spracuje a očakáva sa spatná
vazba. Nastáva informačný šum a to z vonkajšieho prostredia a z vnútorného prostredia.Keď nie sme nastavení na príjem info,
dochádza k šumu, prijímateľ ju nedostal v takej podobe, ako bola vyslaná. Prijímateľ je nespokojný, potrebuje opakovanie. Aby nedošlo k
šumu, je doležité mať rovnaký komunikačný jazyk. Ten nám prezrádza, čo cítime,aké máme postoje ku
konkrétnej komunikácií. U nás sa striedajú rozne emócie, sposob zdelenia našej existencie, prenášame všetko, čo cítime, intenzita
záleží od nás a od nášho naladenia.
Mali by sme sa snažiť komunikovať:
1) Konkrétnosť - človek komunikuje o konkrétnej veci, využíva v komunikácií konkrétne údaje a smeruje komunikáciu ku
konkrétnym výsledkom.
Je potrebné vyvarovať sa zovšeobecňovaniu ( niekto to urobí), je neadresné, nepravdivé, skresľuje komunikáciu
medzi ľuďmi a často vyvoláva negatívne reakcie prijímateľa.
2) Jasnosť - info by mali byť formulované jasne,
problémyvznikajú, ak info "zahmlievame"
3) Zrozumiteľnosť - mali by sme sa snažiť komunikovať jasne,
zrozumiteľne, zreteľne (artikulovať) . Zrozumiteľnosť má dva odlišné významy; a) technologická zrozumiteľnosť -
patrí sem sila hlasu, výraz hlasu, rýchlosť reči, plynulosť reči. Ovplyvňujú ju aj negatívne návyky (pri rozprávaní si dávame ruku
pred ústa), rušivé vplyvy okolia (hluk, veľká vzdialenosť. Správu by sme mali teda vysielať zreteľne, dostatočne nahlas, mali by sme
dodržať primerané tempo reči a doležité je odstrániť alebo rešpektovať rušivé vplyvy z okolia;
b) jazyková
zrozumiteľnosť - ovplyvňuje ju slovná zásoba, odbornosť jazyka, prisposobenie jazyka k prijímateľovi.
4) Jednoznačnosť -
jenoznačná komunikácia znamená, že vysielateľ si vo svojej správe neprotirečí.
5) Dávkovanie informácií -
táto kategória hovorí o množstve info, ktoré vysielateľ odvysiela.Ak ich je nedostatočné množstvo, prijímateľa zneisťujeme,
dostávame ho do stavu napatia, nervozity a hnevu. Zadržiavanie info sa v rukách vysielateľa može stať nástrojom manipulácie a trvalého
zneisťovania prijímateľa. Príliš veľa info zvyčajne posobí na prijímateľa rušivo a v konečnom dosledku zahltí prijímateľa informáciami
natoľko, že nie je schopný efektívne prijímať info.
6)Primeranosť formy - forma,akou vysielateľ podáva info, je veľmi
doležitá. Forma má byť zaujímavá, atraktívna a primeraná. Citlivá na formu býva najma žiadosť o láskavosť, uplatňovanie nároku,
príkazy a kritika. Direktívne formy komunikácie možu viesť rýchlo k výsledku, ale často znechucujú a demotivujú prijímateľa.
7) Verifikácia - verifikácia, alebo overovanie si, je mechanizmus, akým vysielateľ zisťuje, či prijímateľ pochopil jeho
správu, či zámer. Vysielateľ može verifikovať prenos správy počas alebo na konci vysielania, priamou otázkou, či prijímateľ komunikované
obsahy pochopil v súlade so zámerom vysielateľa ( nechá si zopakovať info - v letectve, v jadrových elektrárňach, aby sa predišlo nepresnosti
v komunikácií, ktorá by mohla viesť ku katastrofe).
Zásady efektívneho fungovana prijímateľa
"Pán boh nám dal jedny ústa a dvoje uší, preto by sme mali dvakrát toľko počúvať, ako rozprávame."
Počúvanie - je centrálnou funkciou prijímateľa, prostredníctvom ktorej prijímateľ prijíma vysielanú správu, mal by
intenzívne a sústredene počúvať a minimalizovať príjmové filtre, ktoré možu skresľovať komunikovaný obsah.. Mnohí si neuvedomujeme, že
počúvanie je súčasťou komunikácie, automaticky rozprávajú iba o umení rozprávať.Potrebujeme byť počúvaní, vnímaní.
Pasívne počúvanie - partner nevníma, nekladie otáz
Optimálne je aktívne počúvanie
Aktívne počúvanie - komplex všetkých faktorov, ktoré sa zúčastňujú na efektívnom prijímaní
správy. Náš partner nám dáva najavo, že nás vníma, pýta sa, odpovedá. Aktívne počúvanie je veľmi doležité, vyaduje veľkú dávku
trpezlivosti, vyváženosti. Má mnoho aspektov, predstavuje súhrn techník a sposobov počúvania participujúcich na čo najlepšom pochopení a
spracovaní vysielaného obsahu.
Medzi najdoležitejšie predpoklady efektívneho aktívneho počúvania patria:
A) Napojenie -
je doležité v procese optimálneho prijímania informácií. Pri kvalitnej a efektívnej komunikácií by mal byť prijímateľ napojený
na vysielateľa , byť s ním verbálne aj neverbálne v spojení.Prvky, ktoré sú súčasťou napojenia prijímateľa na vysielateľa vo vačšine
prípadov prebiehajú paralerne, alebo sa miešajú.
B) Záujem - znamená, že prijímateľ sprevádza vysielateľa na
verbálnej i neverbálnej úrovni. Ide vedľa neho jrho tempom a rytmom, nezasahuje do obsahovej stránky prenosu správ, drží s vysielateľom krok
a jeho tempo.
C) Neprerušovaná pozornosť - pri prijímaní info je niekedy pre prijímateľa veľmi ťažké naplno
sústrediť svoju pozornosť na vysielateľa, či vysielaný obsah. Može byť zaplavený svojím subjektívnym problémom, mozu ho v okolí
rozptyľovať signály, ktoré roztriešťujú jeho pozornosť.Na začiatku može reagovať silne emocionálne, čo negatívne ovplyvní následný
proces prijímania správ. Neprerušovaná pozornosť je limitovaná roznymi faktormi. Dĺžku tejto pozornosti ovplyvňuje
temperament prijímateľa, situácia prenosu správ, doležitosť a zaujímavosť správy, dĺžka správy, sposob prezentácie správy.
D) Akceptácia - prijatie vysielateľa ako takého a súčasne prijatie názoru, ktorý vysielateľ prezentuje.Akceptácia
neznamená automaticky súhlas
E) Empatia - sa nazýva aj šiestym zmyslom, je to emociálna schopnosť pri ktorej sa
prijímateľ snaží vcítiť a vžiť do situácie vysielateľa. Je to schopnosť vrátiť sa do pohľadu toho druhého. Empatia umožňuje hlvne
partnerovi porozumieť.
FORMY AKTÍVNEHO POČÚVANIA
1) Rezonancia (Ozvena) - je
technika aktívneho počúvania, pomocou ktorej prijímateľ presne zopakuje uzavreté časti výpovede vysielateľa, a tým mu dáva najavo, že ho
naplno počúva a presne zachytil obsah hovoreného, povzbudí ho do ďalšieho rozprávania, prípadne mu pomože pokračovať vo výpovedi, ak má
problém koncentrovať sa na rozprávanie. Využíva sa v rizikových profesiách.
2) Parafrázovanie (Kontrolovaný dialóg)-
prijímateľ opakuje to, čo vysielateľ povedal vlastnými slovami,
3) Reflexia - je technika podobná
parafrázovaniu, ale vzťahuje sa najma na emocionálny kontext výpovede vysielateľa. Prijímateľ odráža to, čo vo vysielaní cíti, čo
neverbálne signalizuje vysielateľ.
4) Sumarizácia ( Zhrnutie) - je technika aktívneho počúvania, pomocou ktorej
prijímateľ zhrnie podstatné informácie, či myšlienky určitej časti rozprávania, alebo celého rozhovoru ako celku.Zistí sa, či
prijímateľ správu pochopil a či vysielateľ vyslal zrozumiteľnú info.
5) Prieskum - je technika aktívneho počúvania,
ktorou si prijímateľ dopĺňa informácie vo výpovedi vysielateľa. Využíva to na otázky, ktoré y mu mali sprostredkovať absentujúce
poznatky. Otázky by mali byť otvorené, jednoduché, neagresívne, mali by rešpektovať právo vysielateľa na intimitu a otýkať sa iba témy
prezentovanej vysielateľom.
6) Posilňovanie, povzbudenie - túto techniku využíva prijímateľ na podporu a mobilizáciu
vysielateľa, pochválením podporíme jeho tendenciu pokračovať v rozprávaní, či prehlbovať obsah rozprávaného.
7) Kotvenie -
je stabilizačná technika aktívneho počúvania na fixovanie selektívne doležitých info vysielateľa, pričom nepodstatné info
vzhľadom k téme necháme vyhasnúť. Základným nástrojom kotvenia je pritakávanie, súhlas, vyjadrenie záujmu, prikyvovanie.
8)
Verifikácia - znamená, že aj prijímateľ by si mal priebežne i na záver overovať, či dobre pochopil produkciu vysielateľa, jeho
zámera cieľ, ku ktorému komunikácia smeruje. Doležitou podmienkou verifikácie je, že prijímateľ by nemal do nej vkladať nič osobné, nemal
by vysielateľovi podsúvať svoje videnie situácie, svoje prognózy, ale mal by sa sústrediť iba na komunikovaný obsah.
Nepočúvanie
Je veľmi častým javom pri prijímaní informácií. Prijímateľ zlyháva vo svojej základnej role,
nepočúva, teda neprijíma info. Tým sa komunikácia stáva poruchovou a neplní svoj účel.
Poznáme dva druhy nepočúvania:
A) Verejné nepočúvanie - je situácia v komunikácií, kedy prijímateľ dáva transparentne(priehľadne) a zreteľne najavo, že
ho vysielané info nezaujímajú, alebo z roznych iných dovodov ich neprijíma.Prijímateľ najčastejšie nepočúva info,ktoré sa mu nezdajú
doležité, ktoré sú pre neho nepríjemné, ktoré ho ohrozujú. Vysielateľ tento otvorený a očividný nezáujem registruje, buď prestáva
komunikovať alebo sa snaží zapojiť prijímateľa, aby počúval vysielanú správu.
B) Skryté nepočúvanie - je
komunikačná pasca.Navonok sa prijímateľ tvári že počúva, može prejavovať zdanlivý záujem o komunikovaný obsah,ale v skutočnosti
nepočúva a info vobec neprijíma. Dovodom može byť, že prijímateľ je zaujatý niečím iným, nezaujíma ho téma o ktorej sa komunikuje,
počúva len zo slušnosti.
Poruchy počúvania
- problematizujú prijímanie správ a tým
narúšajú efektívnosť komunikácie.Medzi najčastejšie poruchy počúvania patria:
A) Jednoušné počúvanie -
prijímateľ nie je naplno orientovaný napríjem, nezachytáva presne celý komunikovaný obsah, často počúva iba periférme.
Približne vie, o čom sa hovorí, ale unikajú mu detaily, súvislosti a kontext vysielanej správy. Výsledná forma prijatej správy zvyčajne
nekorešponduje s vysielanými obsahmi. (sme nekoncentrovaní, naša pozornosť je rozptýlená).
B) Selektívne počúvanie -
prijímateľ vyberá z vysielaných obsahov len to, čo ho zaujíma alebo to, čo je pre neho doležité.Je primárne ovplyvnené potrebami
prijímateľa, vyberie si iba tie časti info, ktoré ho oslovia, zdajú sa mu užitoné a doležité.
C) Prekoncepcia - je
predvídanie prijímateľa, čo chce vysielateľ povedať. Je to určitá forma jasnovidectva. Keď si človek vopred vytvcorí predstavu o
tom, čo bude vysielateľ rozprávať, potom má tendenciu počúvať iba ten text, ktorý sa týka jeho predkoncepcie.Ak mám pocit, že mi partner
nemože nič rozumného povedať, tak prestávam byť sústredený na príjem a prepočujem vci, ktoré možu byť pre náš vzťah veľmi
doležité.
Spatná vazba
Spatná vazba - feedback je jeden z najdoležitejších
mechanizmov sebapoznania. Pomocou nej sa dozvedáme od iných ľudí info o sebe, ktoré možeme porovnávať so svojím sebaobrazom. Ak je
diskrepancia ( nezhoda, nesúlad) medzi spatnou vazbou a sebapoňatím príliš veľká, signalizuje nám to, že by sme mali urobiť korekciu
(úpravu) buď toho, ako sa prezentujeme navonok, alebo nášho sebapoňatia.
Spatná vazba je teda automatická reakcia druhého človeka na
náš podnet. Dodržiavame takt, aby sme sa druhého človeka nedotkli.Spatná vazba musí byť jasná a zrozumiteľná. Može byť pozitívna a
negatívna.
Ak reagujeme slušne, zistíme, ktorú spatnú vazbu daná osoba zastáva.
Na nepríjemnú reakciu nášho opozita k nám
si ja zvolím možnosť reakcie.Negatívna SV vyvoláva aj negatívnu SV u nás. Ak sa však komunikuje, dokážeme negatívnu SV
riešiť. Je doležité reagovať na podnety, ktoré nám dáva okolie ( Joharyho okno...podľa neho sa delí osobnosť do štyroch
oblastí; a) skrytá oblasť ( málo o sebe rozprávam, ale veľa o sebe viem) - vzniká tlak, treba komunikovať, pomáha to (ja
viem a iní nevedia); b) neznáma oblasť (ja neviem, ani iní nevedia)
Aby bola spatná vazba čo najefektívnejšia, mali by
sme dodržiavať určité zásady, ako spatnú vazbu poskytovať a ako ju prijímať.
Zásady poskytovania spatnej vazby
(SV)
1) Konkrétnosť spatnej vazby - mala by obsahovať konkrétne informácie, ktoré
chceme partnerovi oznámiť. Pri poskytovaní spatnej vazby by sme sa mali vyhnúť zahmlievaniu, nedokončeniu myšlienky, nejasnostiam,
zovšeobecňovaniu, nemali by sme sa spoliehať na jasnovidectvo partnera, ten na to, že si domyslí, čo mu chceme povedať či naznačiť.
2) Nehodnotenie v spatnej vazbe ( čo je dobré a čo zlé) - Ak má byť spatná vazba účinná a užitočná, nemala by byť
hodnotiaca.
3) "Ja" forma v spatnej vazbe - pri poskytovaní spatnej vazby je doležité, aby ten, kto dáva spatnú
vazbu používal "Ja" formu (Ja si myslím, že.. Ja som sa cítil..., Posobilo to na mňa). Znamená to, že príjemcovi spatnej vazby
poskytujeme informáciu, že uvedená spatná vazba je mojím subjektívnym pohľadom. Používanie spojení "My si myslíme..," Všetci
hovoria... je zvyčajne manipulatívne.
4) Forma spatnej vazby - spatnú vazbu by sme mali formulovať citlivo a s ohľadom na
osobu, ktorá spatnú vazbu prijíma. Formulujeme ju tak, aby sme vytvorili prijímateľovi priestor pre prijatie a akceptovanie spatnej vazby. SV by
nemala byť zameraná iba na negatívne či problematické kontexty (súvislosť udalostí) popisovaného správania, pretože taáto SV može byť
vnímaná ako jednosmerná kritika. Je užitočné, ak si na správaní prijímateľa všímame i pozitívne aspekty a dokážeme ich v SV oceniť.
Odporúčaná forma SV by mala mať takzvanú sendvičovú techniku, to znamená, že v SV by sa mali striedať pozitívne
informácie s informáciami negatívnymi.
5) Časovanosť SV - SV by sme mali poskytnúť čo najskor po situácií, na
ktorú by sme chceli reagovať. S vačším časovým odstupom už plní inú funkciu.
6) SV - informácia bez podmienok - SV
by sme mali ponúkať ako info bez toho, aby sme si kládli podmienky a bez vnucovania. SV by sme nemali poskytovať proti voli osoby, na ktorú je
smerovaná, tiež SV neposkytujeme ako odmenu za niečo, alebo za ňu niečo židať. Mali by sme ju poskytovať bez kladenia podmienok.
7)Užitočnosť SV - SV poskytujeme iba v tých prípadoch, keď može byť pre prijímateľa užitočná, pomáhajúca. Jej cieľom
nie je partnera zneistieť, uraziť, pokoriť, rozložiť, či zničiť.
Zásady prijímania SV
1) Minimalizácia intrúzie (skákania do reči) v prijímaní SV - najužitočnejšie je vypočuť si SV
bez toho, aby prijímateľ SV skákal poskytovateľovi do reči, prerušoval ho, snažil sa počas procesu prijímania správy polemizovať,
prezentovať svoje názory a postoje.
2) Klarifikácia v SV - pokiaľ prijímateľ SV nerozumie, mal by po jej vypočutí
požiadať poskytovateľa SV o vysvetlenie či objasnenie skutočností, ktoré sú mu nejasné alebo ktorým nerozumie.
3)
Minimalizácia obrán v SV - Počas prijímania, ale ani po ukončení SV, by sa prijímateľ nemal brániť SV, nemal by sa
ospravedlňovať, vysvetľovať, presviedčať o opaku. Účelom SV pre prijímateľa je zistiť, ako ho vidí partner a nie, či je SV správna,
alebo nesprávna. Ak sa bránime prijímaniu SV alebo ju prijímame len formálne, naše okolie nám prestane SV poskytovať, pretože to ude
považovať za zbytočné.
4) Akceptácia v SV - SV má vlastne formu ponuky. Ak prijímateľ prijme SV, nemusí s ňou
súhlasiť, pretože rozni ľudia možu vidieť určitú situáciu odlišným sposobom. Zo SV si prijímateľ može vybrať len tie aspekty, ktoré
pokladá za užitočné a doležité.
5) Emóciev SV - SV často vyvoláva v prijímateľovi silné emócie. Mali by sme sa
naučiť oddeľovať obsah SV od našej reakcie na ňu.
Prekážky v komunikácii
Sú to faktory,
ktoré bránia, či obmedzujú efektívnu komunikáciu.
Prekážky v komunikácií rozdeľujeme na:
1) Prekážky praktické
- týkajú sa rušivých vplyvov z nášho okolia, pr. nepočujeme vysielateľa, pretože cez otvorené okno nás ruší nadmerný hluk,
vysielateľ ticho rozpráva, neustále zvoní telefón. Obaja by sa mali snažiť zmeniť podmienky prenosu správy, zmeniť miesto rozhovoru,
odstrániť zdroj rušenia.
2) Prekážky jazykové - sú to situácie, kedy vysielateľ hovoril príliš rýchlo,
nezrozumitelne, prehĺta časti textu, formulujr dlhé vety s množstvom faktov. Prijímateľ by mal upozorniť vysielateľa, že nerozumie
vysielanému obsahu a požiadať ho, aby hovoril zreteľnejšie a kontroloval množstvo informácií a mal by verifikovať (overiť), či prijímateľ
lepšie rozumie vysielaným info.
Medzi jazykové prekážky patria aj sémantické bariéry. Vznikajú, ajk komunikujeme v
jazyku , ktorý dokonale neovládame.
3) Prekážky v chápaní - objavujú sa vtedy, keď vysielateľ a prijímateľ chápu
vysielaný obsah odlišne. Dovodom može byť viacvýznamový obsah slov, iný pohľad na situáciu , iný zorný uhol vnímania. Vysielateľ by mal
čo najlepšie vysvetliť svoj zámer, zadefinovať terminológiu, dohodnúť sa na významoch slov a častejšie overovať (verifikovať), či
komunikovaný obsah prijímateľ chápe rovnako ako vysielateľ.
4) Emotívne prekážky - Počas komunikácie sa niekedy
ťažko možeme vyhnúť emóciam, ktoré v nás vyvoláva buď komunikovaný obsah alebo osoba, s ktorou komunikujeme. Emócie možu byť
negatívne (rozčúlenie, hnev, nenávisť, zúrivosť, podráždenie, nuda) alebo pozitívne (veselosť, radosť,
nadšenie, láska). Hovoríme o prekrývaní pozornosti a komunikácie emóciami. Mali by sme si vytvoriť priestor na vyventilovanie emócií
(zasmejeme sa, vykričíme), kým emócie neodznejú.
5) Prekážky intelektuálne - sa najčastejšie týkajú prisposobeniu
jazyka vysielateľa k intelektuálnemu potencionálu prijímateľa.Prijímateľ nechápe komunikovaný obsah, ak vysielateľ používa príliš
odborný jazyk, cudzie slová, komplikované vyjadrovanie, metafory, nevhodné príklady a podobne.
Poruchy
komunikácie
Znižujú jej efektívnosť, komplikujú proces dorozumievania, prispievajú k vzniku problémových a konfliktných
situácií. Poruchy komunikácie možeme rozdeliť na:
1) Jednosmerná komunikácia - prebieha len jedným smerom, od
vysielateľa k prijímateľovi (vysielateľ nedáva žiadny priestor prijímateľovi), alebo komunikáciu, kde vysielateľ funguje optimálne, ale
prijímateľ neprijíma informácie.Pri jednosmernej komunikácií chýba spatná vazba, je problematická, treba zvážiť, čo klientovi povieme
(Pr. dieťa ešte nerozpráva, rodič niečo rieši a dieťa to rieši činom).
2) Dvojsmerná (dvojkoľajná) komunikácia -
dochádza k nej vtedy, ak každý hovorí svoje (ja o voze, ty o koze), táto komunikácia sa v strede nestretne (ani nepretne).Je to
situácia, kedy fungujú dvaja vysielatelia vedľa seba a nikto nie je nastavený na príjem.
3) Jasnovidectvo v komunikácii -
je založené na kalkulácií vysielateľa s tým, že si jeho partner v komunikácií domyslí, aký má zámer, čo chce vlastne
odkomunikovať. Táto komunikácia je často nepríjemná, nenecháme dohovoriť druhú stranu, vieme už vopred, ako dopadne tá ktorá situácia.
Može sa tu stretnúť aj dvojsmerná komunikácia s jednosmernou. ( "Neskáč do reči a nebuď najmúdrejší!").
4)
Intrúzia (skákanie do reči) - Je typickou poruchou pre prijímateľa ( z prijímateľa sa stane vysielač!). Takýmto sposobom sa može
narušiť komunikácia, prijímateľ naruší vysielateľovi tok myšlienok, koncentráciu, znemožní mu dokončiť jeho zámer.
5)
Zovšeobecňovanie - rozumieme nekonkrétnu komunikáciu, časté používanie slov ako sú : my, všetci, nikto, vždy,
nič...Zovšeobecňovaním robíme tlak na partnera, na čo partner reaguje nespokojne, podráždene.
6) Nabaľovanie nových tém
- prijímateľ nie je schopný efektívne prijímať záplavu info a tým može vzniknúť komunikačný chaos.
7) Unikanie od
témy - vyhýbame sa určitej problematike, ktorá je nám nepríjemná, ktorá je pre nás riziková ado ktorej sa nechceme púšťať.Vždy
sa nevyhneme. Je to osobnostná porucha.
8) Manipulácia - je snaha o získanie nezaslúženej výhody v komunikácií, vo
vzťahu, alebo jednaní. Prostredníctvom manipulácie tlačíme partnera do rozhodnutia či riešení, ktoré sú jednostranne výhodné pre nás
(nesnaž sa klienta obrátiť na svoj obraz; pretočiť ho z rodinných problémov na právnické)
9) Unfair zákroky v komunikácií
- rany pod pás najastejšie zneužívame na získanie prevahy nad partnerom, pretože v ňom vyvolávame emócie, ktoré ho rozrušia,
odvedú pozornosť od centrálneho problému.
10) Nálepkovanie - LABELING - Niekedy si komunikáciu uľahčujeme tým, že
ľudí, s ktorými omunikujeme nálepkujeme, to znamená, že si ich zaradíme pod určitú "diagnostickú jednotku".Dávať niekomu
prívlastky je neprípustné, najma pri práci s klientom.
11) Problematické výroky v komunikácií - najvačšou bariérou
je prirodzená tendencia človeka hodnotiť, posudzovať, nesúhlasiť s výrokmirozprávajúceho.Inventár problematických výrokov v
komunikácií:
°prikazovanie
°vyhrážanie sa
°vnucovanie rád
°neurčité výroky
°zatajovanie informácií
°hodnotiace výroky
°psychologizovanie
°povýšenecké vystupovanie
°odkladanie problémov
°sarkazmus a irónia
°komunikačná pasca, áno-ale.
Čo by sme nemali robiť, aby naša komunikácia bola efektívna:
- Nehovorte o
tom, čo nemožete, či nechcete urobiť
- Nesťažujte sa
- Nehovorte iba o sebe a svojich problémoch
- Neskáčte do reči,
neprerušujte iných
- Neironizujte a nezhadzujte
- Nevyťahujte staré problémy a hnevy
- Nehovorte príliš veľa
-
Nepoučujte iných
- Nehľadajte stále vinníka
- Nemanipulujte s inými
Neverbálna komunikácia
(analógová)
Je mimoslovná komunikácia, nepoužíva slová. Informácie prenáša sprostredkovane a je potrebné ju dekódovať.
Poznáme niekoľko kanálov neverbálnej komunikácie:
1) Mimika - komunik. prostredníctvom tváre. Kanály na tvári:
oči, uši, ústa, obočie, nos, čelo, brada, zuby, lícne svalstvo, pery.
2) Gestikulácia (gestika)- prenos info a správ
prostredníctvom rúk.
3) Proxemika (komunikácia vzdialenosťou) - určenie vzdialenosti od klienta, určíme si sami. V
proxemike rozlišujeme 4 základné zóny okolo človeka: verejná ( nad 1,5 m od seba), sociálna ( do 1,5 m), osobná (do 60 cm od nás), intímna
(20 - 30 cm od človeka)
4) Posturológia (komunik. polohou tela), teda sposob, ako človek stojí, sedí, vyjadruje jeho
vzťah i aktuálne pocity k partnerovi, s ktorým komunikuje.( str. 99)
5) Haptika (komunik. dotykom). Dotyk je telesný
kontakt od pohladkania až po úder. Dotyk sa u nás využíva vo verbálnej aj neverbálnej komunikácii (podanie ruky)
6) Kinetika
-komunikácia POHYBOM. Vyjadruje skor emócie, ako významy. Často má charakter určitých rituálov.
7) Paralingvistika -
mimoslovná komunikácia, týkajúca sa reči - sprevádza hovorené slovo, ale sama nie je hovoreným slovom. Zaraďujeme sem: rýchlosť
reči, výšku hlasu, farbu hlasu, vatové slová (vlastne, takže, akože,..), citoslovcia, mlčanie.
8) Teritorialita - komunik.
obsadením teritória - človek má tendenciu obsadiť si a privlastniť určité teritórium a privlastniť si ho.
9)
Produkcia - komunik. pomocou úpravy, výzoru, prostredia - úprava zovňajšku, oblečenie, veci, ktorými sa obklopujeme, ktoré
vytvárame.
Verbálna komunikácia
Je komunikácia pomocou slov, aj digitálna komunikácia
vyjadruje priamo komunikovaný obsah. V reálnej komunikácii tvoria často obe komunikácie jeden celok.Pri verbálnej
komunik. musíme venovať pozornosť kódovaniu a dekódovaniu správ . Pritom sú najdoležitejšie tri faktory:
1)
Sebaobraz prijímateľa-neistý, precitlivený človek dekóduje správy ako zhadzujúce, osočujúce.
2) Obraz prijímateľa o
vysielateľovi -k tejto poruche dekódovania prichádza medzi ľuďmi, ktorí majú pocit , že sa dobre poznajú
3) Úsudok -
keď nemáme dostatok vecných info
Vysielaná správa može mať 4 významové aspekty:
A) Vecný aspekt správy
B) Výpoveď vysielateľa o sebe
C) Vzťahový aspekt k prijímateľovi
D) Výzva k prijímateľovi
Zones.sk – Zóny pre každého študenta