Biologická determinácia – nervová sústava a dedičnosť

Spoločenské vedy » Psychológia

Autor: anika (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 19.05.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 198 slov
Počet zobrazení: 5 327
Tlačení: 322
Uložení: 373
Biologická determinácia – nervová sústava a dedičnosť

DETERMINÁCIA PSYCHICKÝCH JAVOV
Princíp determinizmu chápeme ako výraz príčinných zákonitosti v prírode a spoločnosti. V oblasti duševného života človeka princíp determinizmu znamená jednak to, že celý obsah psychiky, všetko, čo v psychike jestvuje, je podmienené (determinované)činiteľmi, ktoré sa dajú presne zistiť a vymedziť, a jednak to, že každý jav duševného života človeka sa realizuje podľa zákonitostí, ktoré sa dajú presne poznať alebo zistiť.

Problém determinácie, t. j. podmieňovanie vývinu psychiky duševného života človeka, nie je nový problém. Stretávame sa s ním už dávnejšie ako u idealisticky orientovaných, tak aj u materialisticky orientovaných filozofov a psychológov. Aplikácia princípov determinácie na oblasť psychických javov, ktorá patrí k najzložitejším, je však neľahký problém. Ak by sme totiž chceli presne vysvetliť každý psychický akt správania človeka, museli by sme detailne poznať všetky vplyvy, ktoré v každom momente v priebehu jeho života utvárali jeho psychiku.

V podstate ide o odpoveď na otázky, či je v moci rodičov, učiteľov, vychovávateľov stvárňovať psychiku dieťaťa a mladistvého podľa požiadaviek spoločnosti, či má výchova nejaké možnosti v tomto formovaní, alebo či budúcnosť jedinca v oblasti jeho duševného života je vopred daná dedične, teda či sme voči týmto dedičným danostiam bezmocní.
 
Činitele, ktoré vo všeobecnosti podmieňujú psychiku človeka a jeho  správanie, rozdeľujeme na dve veľké skupiny:
 vnútorné ( biologické, endogénne, interné) a vonkajšie (exogénne) činitele.
 
Biologické činitele (determinanty) psychiky
K biologickým činiteľom psychiky zaraďujeme tie, ktoré vychádzajú z organizmu. Sú to:
 
– činnosť a vlastnosti nervovej sústavy
– činnosť žliaz s vnútornou sekréciou
– rast organizmu
– celkový a momentálny telesný stav
– biologické potreby a pudy
– dedičnosť

Činnosť a vlastnosti nervovej sústavy

Nervovú sústavu považujeme funkčne za najvyšší a najzložitejší orgán.
Jej úlohou je uskutočňovať najvyššiu syntézu regulácie správania, t. j. prispôsobovať organizmus podmienkam života. Nervová sústava (predovšetkým jej centrálna časť- mozog)je základný článok biologickej determinácie psychiky. Psychické procesy priamo závisia od toho, či mozog a celá nervová sústava normálne pracuje.

Nervovú sústavu človeka delíme na:
– vegetatívnu (útrobnú),
– periférnu (obvodovú),
– centrálnu (mozgovo-miechovú).

Vegetatívna nervová sústava riadi a zabezpečuje činnosť vnútorných orgánov a žliaz s vnútornou sekréciou. Pracuje viac-menej nezávisle – autonómne od vôle človeka. Má dôležitú úlohu pri citových stavoch človeka (emóciách), udržiavaní biologickej homeostázy (rovnováhy), vyvolávaní
biologických potrieb a vonkajších prejavov duševného života (červenanie
sa, blednutie, potenie, tremor rúk a pod.).
Periférna nervová sústava sa skladá z receptorov, dostredivého  a odstredivého  nervstva, ktorými sa ústredie spája so zmyslovými orgánmi (receptormi) a výkonnými orgánmi– efektormi (svaly, žľazy).
Centrálna nervová sústava (CNS) sa skladá z miechy, predlženej miechy a mozgu. Najvyššie časti nervovej sústavy – mozgová kôra a podkôrie vykonávajú aj najzložitejšie formy nervovej činnosti. Riadia styk organizmu ako celku s okolitým svetom. Mozgovo-miechová sústava zabezpečuje jednotu organizmu a vonkajšieho prostredia.
 
Základné vlastnosti nervovej sústavyvzrušivosť a vodivosť. Základné
nervové procesy sú vzruch a útlm.
 
Vzruch je aktívny nervový proces, ktorý vzniká podráždením nervovej bunky, ktoré vzniklo premenou energie pôsobiaceho podnetu a vyvoláva činnosť v orgánoch, v ktorých vzruch nastal.
Útlm je tiež aktívny nervový proces, ale s opačným pôsobením ako vzruch. Spôsobuje zníženie, až zastavenie činnosti príslušných orgánov.
Základným mechanizmom a najjednoduchším prejavom činnosti nervovej sústavy je reflex. Reflex je zákonitá reakcia organizmu na určitý vonkajší alebo vnútorný podnet. Prostredníctvom reflexov sa organizmus prispôsobuje prostrediu. Ak sa reflex uskutoční po vrodenej nervovej dráhe nazývame ho nepodmieneným reflexom. Nepodmienené reflexy sú vrodené, v priebehu života sa nemenia a prebiehajú stereotypne (napr. reflex sací, dýchací, žmurkací). Pospájaním, zreťazením nepodmienených reflexov vzniká inštinkt (napr. materinský inštinkt). Inštinktívne správanie je komplexnejšie než reflexné správanie. Ak sa v priebehu života vytvoria nové nervové dráhy – tým, že sa medzi dvoma ohniskami vytvorí tzv. dočasný spoj, hovoríme o podmienenom reflexe (odtiahnutie ruky pri popálení).Vytváranie podmienených reflexov je elementárnym prípadom učenia. Ide tu o reguláciu vzťahu medzi organizmom a prostredím. Ak sa podmienené reflexy neposilňujú, vyhasínajú. Vyhasínanie tvorí fyziologický základ zabúdania.
 
 Žľazy s vnútornou sekréciou
Nervovú a tým aj psychickú činnosť významne ovplyvňujú aj žľazy s vnútornou sekréciou, ktoré vylučujú hormóny priamo do krvi. Ich zvýšená alebo znížená činnosť, predčasná alebo oneskorená funkcia sa prejavia nielen v telesnej oblasti (biochemické a fyziologické zmeny v mozgovej činnosti), ale aj pri poruchách duševného života, a to najmä intelektu a citov. Z psychologického hľadiska je významný nielen priamy, ale aj nepriamy – druhotný vplyv žliaz s vnútornou sekréciou na psychiku. Ide o rozličné deformácie organizmu,ktoré poruchy týchto žliaz vyvolávajú(napr. obrovitý alebo trpasličí vzrast, mužatkový typ žien, zoženštelý typ mužov)
 
Celkový telesný stav  a rast organizmu
Celkový telesný stav (podmienený najmä zdravotným stavom a stavom uspokojovania biologických potrieb) významne vplýva na psychiku človeka(vyvolá istú náladu), ale aj na celkovú duševnú výkonnosť( napr. na činnosť myslenia, pamäti, pozornosti). Na psychiku však vplýva aj momentálny telesný stav( spánok, bdelosť alebo únava a pod.)
Duševný život človeka je ovplyvnený aj celkovým telesným stavom organizmu, najmä zdravotným stavom a stavom uspokojovania biologických potrieb. Celkový telesný stav vplýva najmä na psychický stav človeka tým, že vyvoláva určitú náladu, ale vplýva aj na celkovú duševnú výkonnosť človeka, najmä na činnosť myslenia, pamäte, pozornosti. Na psychiku vplýva čiastočne aj stavba tela, teda telesná konštitúcia, ktorá môže vytvárať viac
alebo menej priaznivé predpoklady pre vznik istých psychických vlastností alebo porúch osobnosti. Evidentný je aj vplyv rastu organizmu na psychiku. Kým nedozrejú isté telesné funkcie(napr. pohlavné orgány), organizmus nemôže vykonávať príslušné činnosti a jednotlivec nemôže mať isté duševné zážitky( napr. cit lásky k inému pohlaviu)Telesná zrelosť organizmu prináša so sebou aj maximálne duševné výkony. Známy je aj vplyv staroby na zmeny v psychike.
 
Biologické potreby a pudy
Potrebu vymedzujeme ako uvedomenie si nedostatku alebo nadbytku niečoho v organizme. Uvedomenie si napr. nedostatku vody v organizme signalizuje potrebu napiť sa. A opačne prebytok vody vyvolá potrebu močenia. To je princíp homeostázy. Pud je vrodená hnacia sila aktivizujúca organizmus do činnosti určitým smerom ( napr. (materinský pud). Biologické potreby od narodenia ovplyvňujú psychický stav človeka, a to najmä emocionálne, pretože vyvolávajú pocit príjemnosti, resp. nepríjemnosti, spokojnosti alebo nespokojnosti. V súvislosti s uspokojovaním potrieb dieťaťa sa vyvíja a rozvíja aj jeho emocionálna štruktúra osobnosti.

Dedičnosť

Za biologický faktor v ľudskej psychike sa pokladá aj dedičnosť, t.j. to, čo si ľudská bytosť prináša na svet od svojich rodičov a predkov.
Úroveň psychických procesov, psychické stavy a vlastnosti osobnosti sa priamo nededia. Dedičnosťou získané predpoklady psychického vývinu sa nazývajú vlohy alebo dispozície.

Vlohy sú anatomicko-fyziologické osobitosti telesného organizmu (napr. celková stavba tela, sila, odolnosť), centrálneho nervového systému (napr. jeho sila, pohyblivosť a vyrovnanosť procesov vzruchu a útlmu) a zmyslových orgánov (napr. absolútny sluch, farbosleposť). Na ich základe sa rozvíjajú schopnosti. Vplyv dedičnosti na rozvoj psychiky je teda nepopierateľný , aj keď sa jeho miera nadá presne zistiť. Z výskumov vplyvu dedičnosti a prostredia vyplýva , že správanie  je podmienené vrodenými dispozíciami najmä v ranom veku, no postupne začína v správaní človeka prevládať vplyv prostredia, najmä výchovy.
 
Vzťah medzi telesnými a duševnými vlastnosťami
Osobnosť človeka tvorí jednotu telesných a duševných vlastností , medzi ktorými existuje istá vzájomná súvislosť, podmienenosť .Na jednej strane isté duševné vlastnosti vznikajú  pod vplyvom  biologicko-konštitucionálnych činiteľov, resp.telesný  stav ovplyvňujú psychické procesy, stavy a osvojené vlastnosti. Na druhej strane aj psychika ovplyvňuje stav a činnosť organizmu. No vzťah medzi telesnými a duševnými vlastnosťami nie je priamočiary. Telesné vlastnosti nevyvolávajú priamo vlastnosti duševné a teda nemôžu byť priamym ukazovateľom duševnej úrovne a duševných vlastností.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Diskusia: Biologická determinácia – nervová sústava a dedičnosť

Pridať nový komentár


Odporúčame

Spoločenské vedy » Psychológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.019