Fyziologické potreby (jesť, piť, spať, sex, vyprázdňovať)

Spoločenské vedy » Psychológia

Autor: anika
Typ práce: Referát
Dátum: 07.07.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 604 slov
Počet zobrazení: 6 825
Tlačení: 414
Uložení: 430

Fyziologické potreby (jesť, piť, spať, sex, vyprázdňovať) 

Kognitívna psychológia 

Kognitívna psychológia alebo poznávacia psychológia je oblasť psychológie, ktorá sa zaoberá štúdiom vedomých a nevedomých poznávacích procesov ako je vnímanie, predstavivosť, myslenie, reč, pamäť a učenie +  zameriava sa na procesy: riešenie problémov, poznávanie, predstavivosť a fantáziu Tieto procesy sú základným predpokladom k orientácii a adaptácii vo svete. Kognitívna psychológia (tiež nazývaná Všeobecná psychológia) sa zaoberá takými psychologickými javmi, ktoré sa podieľajú na každodennom fungovaní človeka ako psychosociálnej bytosti.

Pre náš život je významné vnímanie, bez ktorého by sme nemohli v našom prostredí prežiť ani deň, taktiež učenie, bez ktorého by sme nemohli zdokonaľovať seba a meniť tak svet a v neposlednom rade i emócie, ktoré mnohokrát ovplyvňujú naše rozhodnutia a smerovanie. Kognitívna psychológia je oblasť psychológie, ktorá sa zameriava na to, ako človek spracováva informácie. Ako vníma vonkajší svet, triedi a zapamätáva si fakty, ako sa učí a rozmýšľa. Vidíme, že sú to všetko pojmy, ktoré sa používajú i v súčasnej počítačovej vede.
 

V najnovšom výskume umelej inteligencie je práve človek častou inšpiráciou pre tvorbu a testovanie modelov umelo-inteligentných systémov. Čím viac vieme o tom, ako človek „funguje“, ako spracúva informácie, tým viac možností riešenia máme k dispozícii pri dizajnovaní našich vlastných inteligentných agentov. Ak sa totiž raz chceme dostať k namodelovaniu skutočne inteligentného systému, bude to systém zložený z mnohých podsystémov, ktoré budú spolu vykazovať inteligentné správanie. Ľudský mozog je vzorom a zároveň cieľom takýchto snažení.
 
Okrem inšpirácie pri tvorbe neživých systémov však poznanie toho, ako človek vníma vonkajší svet, ako si ho pamätá a ako o ňom rozmýšľa, nám pomôže vyznať sa viac v ostatných ľuďoch i v sebe. Ak viem, čo približne v druhom človeku prebieha, viem omnoho lepšie chápať a predvídať jeho správanie. Vonkajší svet sa dostane do nášho kognitívneho systému prostredníctvom našich zmyslov. Poznáme ich päť – podľa množstva informácií, ktoré nimi prichádzajú sú to: zrak, sluch, hmat, čuch a chuť. Pod hmat sa zaraďujú i receptory tlaku, tepla, bolesti a polohy. 

Vnímanie

Zmysly, o ktorých sme doteraz hovorili, vieme celkom úspešne modelovať umelými prostriedkami. Máme kamery, mikrofóny a podobne. Prvou vážnejšou prekážkou, na ktorú narazíme pri modelovaní umelo inteligentných systémov, je vnímanie.
Vnímanie totiž znamená, že veciam začíname dávať istý význam. Zo zdanlivo nesúvisiacich čiar a bodiek sa stávajú predmety, ľudia, znaky. Zo zvukových vĺn sa stávajú piesne či slová

Pamäť

Človek a všetky živé tvory sa snažia čo najlepšie prispôsobovať svojmu prostrediu. Iba tak zvyšujú svoju šancu prežiť. Prispôsobovanie sa prostrediu znamená v podstate riešenie súboru jednoduchých či zložitejších problémov – ako sa ochrániť proti zime, ako presvedčiť druhého človeka, aby mi pomohol. Čím je problém zložitejší, tým viac informácií potrebujeme na jeho vyriešenie. Aj preto človek vyniká nad zvieratami, lebo jeho pamäť je nielen schopná si zapamätať viac informácií, no najmä efektívnejšie ich zorganizovať

Myslenie 

Myslíme, keď si automaticky dávame jablko do úst, a myslíme aj keď pripravujeme zložitý plán na vytvorenie počítačového programu. V literatúre sa však pod myslením označujú väčšinou práve náročnejšie procesy ako je riešenie problémov.

Emócie

I keď sa o emóciách často uvažuje ako o protiklade rozumu či poznávania, emócie sú neoddeliteľnou súčasťou nášho kognitívneho systému. Výrazne ovplyvňujú naše myslenie a poznávanie, a zároveň sú myslením a vôľou ovplyvniteľné. Hlavnou úlohou emócií je, že nás poháňajú do činnosti. Sú akýmsi motorom. Ak sa rozhodneme utekať, utekáme omnoho rýchlejšie ak máme strach. Ak máme niečo prečítať, omnoho viac si z toho zapamätáme, ak čítame s radosťou.

Motivácia 

Veľmi dôležitou zložkou kognitívneho systému je motivácia. To, čo nás poháňa k ďalšiemu konaniu či rozmýšľaniu, je stav nerovnováhy. Sami viete, že ak je človek najedený, alebo ak dokončil nejakú úlohu, nemá až takú túžbu niečo robiť. Naopak, ak nám niečo chýba, alebo nás niečo ohrozuje, sme omnoho náchylnejší k tomu, niečo robiť.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Psychológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.035 s.
Zavrieť reklamu