Mladší, stredný a starší školský vek

Spoločenské vedy » Psychológia

Autor: Dievča anika (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 19.05.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 617 slov
Počet zobrazení: 17 733
Tlačení: 518
Uložení: 521
Mladší, stredný a starší školský vek
 
1.Mladší školský vek
( 6-11. rokov) Táto etapa je významným medzníkom v živote dieťaťa, nakoľko dieťa vstupuje do školy. V tomto veku môžu deti veľa získať absolvovaním predškolskej prípravy. To je to pravé miesto, kde si osvoja základné pravidlá správania a naučia sa ako vychádzať so svojimi rovesníkmi vo formálnom prostredí. Práca a povinnosti začínajú nahrádzať dovtedy dominantnú činnosť – hru. To kladie zvýšené nároky na disciplínu. Škola však otvára dieťaťu nové možnosti - učí myslieť novým spôsobom, dáva možnosti uplatniť sa v oveľa väčšej skupine vrstovníkov. V prvých rokoch školskej dochádzky prevláda mechanický typ pamäti. Pod vplyvom školskej výuky sa skvalitňuje i rečový prejav dieťaťa. Aktívna slovná zásoba obsahuje cca 5000 slov . V kognitívnom vývine dochádza k radikálnej zmene, dieťa objaví logiku. Nástup logických operácii vytvára priestor pre efektívny rozvoj chápania miery, objemu, hmotnosti a času.

Sociálne vzťahy a sociálne správanie v mladšom školskom veku
V mladšom školskom veku sa vyvíjajú najmä:
Sociálne vzťahy v rodine – k rodičom a iným príslušníkom rodiny, k súrodencom, ku všetkému, čo tvorí domov. k učiteľom a škole ako takej, k iným deťom, vrstovníkom toho istého a rozdielneho pohlavia. Vplyv rodiny na dieťa je rozhodujúci. Len dobrý domov, rodina môže uspokojiť jeho potrebu istoty a porozumenia. Rodina predstavuje systém medziľudských vzťahov zvláštneho druhu. Dôležitú úlohu v rodinných vzťahoch hrajú city. Ich zvláštny charakter je v tom, že sú dôverné, spoľahlivé, intímne, uvoľnené v sebaprejave.
 
Charakteristické črty dieťaťa mladšieho školského veku možno zhrnúť takto:
1. výraznejšie sa prejavujú individuálne rozdiely medzi deťmi
2. mladší školský vek možno nazvať opravdivým vekom učenia
3. myslenie a učenie podmieňuje prírodné a sociálne prostredie (význam má realita a situácia, ktorú dieťa psychicky spracúva)
4. trvá závislosť dieťaťa na dospelých, ale nadobúda iné kvality (dospelý je predovšetkým zdrojom poznania, preto okrem rodičov nastupuje najmä vplyv učiteľa)
5. pod vplyvom poznávania vyvíjajú sa trvalejšie a diferencovanejšie záujmy
6. mimoriadny vplyv na formovanie dieťaťa má jeho vzťah k rovesníkom, predovšetkým jeho členstvo v detských skupinách ( trieda, záujmový krúžok ), kde sa formujú jeho postoje k iným a k sebe
7. pod vplyvom sociálneho prostredia dieťaťa sa formuje jeho hodnotový systém a svedomie ako protiklad mravného správania
8. integruje a doplňuje sa detské “ ja “ a stáva sa postupne nezávislejším od okolitých vplyvov
9. motivácia správania sa a pod

Vývoj myslenia, spracovanie informácií a riešenie problémov
Rozvoj myslenia mladších školákov sa prejavuje používaním takej  stratégie uvažovania, ktorá sa riadi základnými zákonmi logiky a rešpektuje vlastnosti poznávanej reality. Deti prichádzajú do školy spravidla medzi 6. a 7. rokom, v dobe, kedy dochádza ku kvalitatívnej zmene ich uvažovania. Toto obdobie ktoré trvá až do 11-12 roku, sa nazýva fáza konkrétnych logických opierací.  Premeň detského uvažovania je postupná. Keď má dieťa riešiť problém, o ktorom moc nevie a nemá s ním nejakú skúsenosť, použije skôr vývojovo nižšiu stratégiu uvažovania. Presne tak sa bude chovať aj v záťažovej situácií.  V mladšom školskom veku bežne dochádza k výkyvom uvažovania. Pokiaľ sa dieťaťu zdá úloha ťažká, môže k jej riešeniu použiť aj intuitívne spôsoby myslenia.
 
Myslenie mladšieho školáka je viazané na realitu. To znamená, že je schopný uvažovať o niečom určitom, čo sám pozná, i keď nie je objekt jeho úvah aktuálne prítomný. Stačí mu minulá skúsenosť, aby si to, čo potrebuje, mohol aspoň predstaviť. Dieťa ml.škl. veku je zamerané na poznanie skutočného sveta. Chce vedieť aký je, podľa akých pravidiel funguje.
 
Citový vývin
City sú obsahovo rozvinutejšie a bohatšie (v porovnaní s predškolským vekom). Objavuje sa citová kvalita strachu zo zvierat. Kým u dievčat z myší, hmyzu, červov apod., u chlapcov z dravých zvierat a šeliem. Strachovým  podnetom sú duchovia, upíri, či rôzne vymyslené nadprirodzené bytosti. Deti sa boja aj reálnych nebezpečenstiev ako sú: choroba, nehoda, smrť, tma, noc.
Čo je dôležité – objavuje sa strach zo školskej práce.

Rozvíjajú sa aj vyššie city:
• Estetické
• Intelektové (poznávacie)
• Morálne (etické)
• Sociálne.

Intelektuálne city súvisia so školskou prácou. V prvých rokoch školskej dochádzky má dieťa ku škole kladný vzťah. Pri školskej práci prežíva kladné poznávacie city. Estetické city. Dieťa zaujímajú subjektívne postoje k pojmom pekný – nepekný (škaredý). Pri hodnotení predmetov a javov z estetického hľadiska sa riadi najmä citom. Už desaťročné dieťa hodnotí vonkajšie znaky hodnoteného. Vo výtvarnej výchove sa dieťaťu páčia reálne obrazy ľudí a zvierat. V hudobnej oblasti dáva dieťa prednosť piesňovej tvorbe, výraznému rytmu a melódii.

Morálne city majú v prvých rokoch školskej dochádzky na dieťa silný vplyv (zmysel pre zodpovednosť a vzťah k povinnostiam). Postupne sa formuje vlastenecký cit. Sociálne city – učiteľ má u detí mladšieho školského veku prirodzenú autoritu (väčšiu ako rodič). V triede sa tvorí „sociálna klíma“ – atmosféra – duch triedy. Ide vlastne o tendenciu obhajovať česť triedy, dobré meno celku. Upúšťa sa od egoisticky motivovaných konkurenčných vzťahov, formuje sa sociálno – motivovaná súťaž členov triedy. Pohlavná zrelosť, ktorá ešte v predškolskom veku nebola, sa v tomto období objavuje ako dosť závažný problém. V mladšom školskom veku sa chlapci a dievčatá takpovediac až neznášajú.

Postavenie detí v skupine rovesníkov je rôzne:
- závisí od školského výkonu;
- od fyzickej zdatnosti, obratnosti, šikovnosti, osobitného nadania.
Spoločenská pozícia dieťaťa ovplyvňuje jeho sebavedomie.
Vedúca úloha v triede nepripadá spravidla jednému dieťaťu, ale viacerým, z čoho vyplýva typ kolektívneho štýlu vedenia („vedúce jadro“ – 5 – 7 detí).
Vonkajší citový prejav detí je značne slabý. Dieťa v tomto období nedáva city najavo, nedokáže sa vždy citovo ovládať. Vôľa má u detí mladšieho školského veku funkciu psychických procesov, čim sa stávajú tieto procesy úmyselnejšími a cieľavedomejšími. Dieťa sa snaží zamerať i na menej  zaujímavé objekty, dôležitá je však správna motivácia. Koncom obdobia pribúdajú záujmy konštruktívne, záujmy o vynálezy, cestovanie, históriu.


2.Stredný školský vek
( 11/12 – 14/15) Pre toto obdobie je typické pohlavné dozrievanie, spojené s prudkým telesným rastom  a objavením sa aj druhotných pohlavných znakov (vyhraňovanie sa v mužský typ u chlapcov a ženský u dievčat.) Dievčatá začínajú vo vývine predbiehať chlapcov. Pohybová koordinácia sa značne narušuje . Osobnosť dospievajúceho sa stáva veľmi nestálou a nevyrovnanou. Jeho pozornosť, predtým obrátená predovšetkým navonok sa začína zameriavať na vlastnú osobnosť, najmä na vlastné prežívanie, citový život. Silnejšie ako v predchádzajúcom období sa prejavuje aj fantázia ( najmä v sneniach a želaniach) Myslenie sa stáva abstraktnejším, čo spôsobuje (najmä vplyvmi citov a nedostatkov skúseností) aj rýchle, chybné zovšeobecnenia. Začínajú sa vyhraňovať záujmy a schopnosti. V sociálnych vzťahoch dochádza k uvoľňovaniu rodinných zväzkov a nadväzovaniu intímnych priateľstiev s rovesníkmi. Vzrastá vyhraňovanie vlastných názorov, kritickosť voči dospelým, túžba po samostatnosti. V psychike dospievajúceho sa prelínajú detské a dospelé prvky – začína sa prechod k dospelosti.
 
3.Starší školský vek
(14/15 do dospelosti)
 V adolescencii sa  završuje prechod mladého  človeka z detského veku do dospelosti(ktorá sa u dievčat prejaví skôr ako u chlapcov).  Nastáva tu zmena vo vzťahu k inému pohlaviu a k postupnej príprave, , resp.zrelosti na založenie vlastne rodiny. Z duševnej stránky je najtypickejšie postupné vnútorné osamostatňovanie sa (pričom materiálna závislosť často ostáva) spojené so sebaprežívaním a sebautváraním a príprava na budúce povolanie, ktoré umožňuje zaradiť sa mladému človeku do spoločnosti dospelých.

Psychický vývin v adolescencii je predovšetkým procesom intenzívnej individualizácie, ale aj socializácie. Adolescent si silne uvedomuje  a intenzívne prežíva svoju individualitu ( ja som ja ), svojou odlišnosťou od ostatných ľudí, je na ňu veľmi citlivý a vyžaduje , aby ju aj iní rešpektovali. Seabauvedomovanie sa spája s prehĺbením záujmu o seba samého, všímaním si vlastnej osoby a spája sa s kritickým postojom k sebe, s úsilím poznať seba samého a relatívne objektívne sa hodnotiť. Významnú úlohu pritom hrá najmä mienka rovesníkov. sebauvedomenie sa zároveň spája s typickou snahou po sebaformovaní, sebavýchove. Vo vedomí adolescenta sa prejavuje túžba konať niečo a mať určitú hodnotu.Pritom si hľadá vo svojom sociálnom okolí aj v literatúre, časopisoch, médiách... vzory ku ktorým by sa pri sebaformovaní chcel priblížiť. Tým sa zostruje jeho kritický pohľad na dospelých. Kritika dospelých je však často poznačená istým ,, morálnym idealizmom,, zaznávajúcim reálne podmienky života dospelých i vlastnými životnými skúsenosťami.

U adolescentov silnie najmä vedomie, že už sú dospelými ľuďmi . Na podceňovanie tejto skutočnosti sú veľmi citliví. Toto vedomie dospelosti prejavujú navonok tým, že sa radi stavajú do pózy dospelých, preberajú aj niektoré nevhodné spôsoby správania sa dospelých (napr. fajčenie, vulgarizmy, rozličné kozmetické úpravy a pod.) v snahe upevniť svoje sebavedomie dospelého a zakryť v ňom ešte nedospelé črty. Pri pevnej istote, že adolescent niečím je, niečo môže, a preto právom si môže nárokovať na uznanie, táto snaha podčiarkovať dojem dospelosti vonkajšími demonštratívnymi javmi, pózou, ustupuje do úzadia.

 V sociálnych vzťahoch je pre toto obdobie príznačné urobiť dojem, imponovať, uplatniť sa. Ak sa táto snaha obmedzuje iba na vonkajšie formy, bez toho, že by jej odpovedal vnútorný postoj, pôsobí na okolie, najmä na dospelých, skôr komicky, čo neraz zraňuje citlivé sebavedomie adolescentov. V sociálnych vzťahoch adolescentov začínajú významne prevládať tzv. párové vzťahy nad skupinovými., čo má veľký význam. Vytvárajú sa tu aj medzipohlavné párové vzťahy (flirtovanie...). Bývajú eroticky podfarbené , nemusia sa nevyhnutne spájať so sexuálnymi želaniami. Aj úroveň poznávacích, citových a vôľových procesov dosahuje v adolescencii formálnu zrelosť.. V tomto období sa veľmi rozširuje myšlienkový obzor mladého človeka, prehlbuje sa záujem o filozofické a spoločenské problémy. Adolescent si začína vytvárať vlastné postoje, vlastný svetonázor, a tým sa intelektuálne osamostatňovať. Celkove sa v adolescencii upevňuje a relatívne dotvára osobnosť mladého človeka.
 
Psychická stránka:
Vnímanie – sa mení na analytické – rozlišuje detaily, je presnejšie, cieľavedomé, pozorovanie- predmetom pozorovania sa stáva vlastná osoba.
Pamäť – sa kvalitatívne mení, prevláda logické zapamätanie, vzrastá slovná pamäť
Pozornosť – koncentrácia je zhoršená..
Fantázia – je živá a bohatá
Reč – sa obohacuje, rastie slovná zásoba, vyjadrovanie je niekedy drsné, hlasité, strieda sa
uvravenosť, je schopný sa učiť už na základe logického myslenia. Rastie myslenie, dokáže symbolicky myslieť. Myslenie je veľmi kritické, je viac nespokojný, robí unáhlené
závery. Je kritický, hlavne ku dospelým.
Citový vývin :  uvoľňovanie od rodiny a únik od rodiny.. Odmieta rodičovskú kontrolu. Má potrebu zaradiť sa k rovesníkom. Objavujú sa prvé lásky.
Na začiatku puberty sú skôr hanblivý a úzkostnejší. Neskôr je už záujem evidentný.
Potreba – byť uznávaný, akceptovaný
Vôľa – dokážu prekonávať prekážky, plniť povinnosti, no často krát sa im nechce
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 7.1)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Psychológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.015