Mladší, stredný a starší školský vek
Mladší, stredný a starší školský vek
1.Mladší školský vek
(
6-11. rokov) Táto etapa je významným medzníkom v živote dieťaťa, nakoľko dieťa vstupuje do školy. V tomto veku môžu deti veľa získať
absolvovaním predškolskej prípravy. To je to pravé miesto, kde si osvoja základné pravidlá správania a naučia sa ako vychádzať so svojimi
rovesníkmi vo formálnom prostredí. Práca a povinnosti začínajú nahrádzať dovtedy dominantnú činnosť – hru. To kladie zvýšené nároky
na disciplínu. Škola však otvára dieťaťu nové možnosti - učí myslieť novým spôsobom, dáva možnosti uplatniť sa v oveľa väčšej
skupine vrstovníkov. V prvých rokoch školskej dochádzky prevláda mechanický typ pamäti. Pod vplyvom školskej výuky sa skvalitňuje i rečový
prejav dieťaťa. Aktívna slovná zásoba obsahuje cca 5000 slov . V kognitívnom vývine dochádza k radikálnej zmene, dieťa objaví logiku.
Nástup logických operácii vytvára priestor pre efektívny rozvoj chápania miery, objemu, hmotnosti a času.
Sociálne vzťahy
a sociálne správanie v mladšom školskom veku
V mladšom školskom veku sa vyvíjajú najmä:
Sociálne vzťahy v
rodine – k rodičom a iným príslušníkom rodiny, k súrodencom, ku všetkému, čo tvorí domov. k učiteľom a škole ako takej, k
iným deťom, vrstovníkom toho istého a rozdielneho pohlavia. Vplyv rodiny na dieťa je rozhodujúci. Len dobrý domov, rodina môže uspokojiť
jeho potrebu istoty a porozumenia. Rodina predstavuje systém medziľudských vzťahov zvláštneho druhu. Dôležitú úlohu v rodinných vzťahoch
hrajú city. Ich zvláštny charakter je v tom, že sú dôverné, spoľahlivé, intímne, uvoľnené v sebaprejave.
Charakteristické črty dieťaťa mladšieho školského veku možno zhrnúť takto:
1. výraznejšie sa prejavujú
individuálne rozdiely medzi deťmi
2. mladší školský vek možno nazvať opravdivým vekom učenia
3. myslenie a učenie podmieňuje
prírodné a sociálne prostredie (význam má realita a situácia, ktorú dieťa psychicky spracúva)
4. trvá závislosť dieťaťa na
dospelých, ale nadobúda iné kvality (dospelý je predovšetkým zdrojom poznania, preto okrem rodičov nastupuje najmä vplyv učiteľa)
5.
pod vplyvom poznávania vyvíjajú sa trvalejšie a diferencovanejšie záujmy
6. mimoriadny vplyv na formovanie dieťaťa má jeho vzťah k
rovesníkom, predovšetkým jeho členstvo v detských skupinách ( trieda, záujmový krúžok ), kde sa formujú jeho postoje k iným a k sebe
7. pod vplyvom sociálneho prostredia dieťaťa sa formuje jeho hodnotový systém a svedomie ako protiklad mravného správania
8. integruje a
doplňuje sa detské “ ja “ a stáva sa postupne nezávislejším od okolitých vplyvov
9. motivácia správania sa a pod
Vývoj myslenia, spracovanie informácií a riešenie problémov
Rozvoj myslenia mladších školákov sa prejavuje
používaním takej stratégie uvažovania, ktorá sa riadi základnými zákonmi logiky a rešpektuje vlastnosti poznávanej reality. Deti
prichádzajú do školy spravidla medzi 6. a 7. rokom, v dobe, kedy dochádza ku kvalitatívnej zmene ich uvažovania. Toto obdobie ktoré trvá až
do 11-12 roku, sa nazýva fáza konkrétnych logických opierací. Premeň detského uvažovania je postupná. Keď má dieťa
riešiť problém, o ktorom moc nevie a nemá s ním nejakú skúsenosť, použije skôr vývojovo nižšiu stratégiu uvažovania. Presne tak sa
bude chovať aj v záťažovej situácií. V mladšom školskom veku bežne dochádza k výkyvom uvažovania. Pokiaľ sa dieťaťu zdá úloha
ťažká, môže k jej riešeniu použiť aj intuitívne spôsoby myslenia.
Myslenie mladšieho školáka je viazané na realitu. To
znamená, že je schopný uvažovať o niečom určitom, čo sám pozná, i keď nie je objekt jeho úvah aktuálne prítomný. Stačí mu minulá
skúsenosť, aby si to, čo potrebuje, mohol aspoň predstaviť. Dieťa ml.škl. veku je zamerané na poznanie skutočného sveta. Chce vedieť aký
je, podľa akých pravidiel funguje.
Citový vývin
City sú obsahovo rozvinutejšie a bohatšie (v porovnaní
s predškolským vekom). Objavuje sa citová kvalita strachu zo zvierat. Kým u dievčat z myší, hmyzu, červov apod., u chlapcov z dravých zvierat
a šeliem. Strachovým podnetom sú duchovia, upíri, či rôzne vymyslené nadprirodzené bytosti. Deti sa boja aj reálnych nebezpečenstiev ako
sú: choroba, nehoda, smrť, tma, noc.
Čo je dôležité – objavuje sa strach zo školskej práce.
Rozvíjajú sa aj vyššie
city:
• Estetické
• Intelektové (poznávacie)
• Morálne (etické)
• Sociálne.
Intelektuálne city
súvisia so školskou prácou. V prvých rokoch školskej dochádzky má dieťa ku škole kladný vzťah. Pri školskej práci prežíva kladné
poznávacie city. Estetické city. Dieťa zaujímajú subjektívne postoje k pojmom pekný – nepekný (škaredý). Pri hodnotení predmetov a javov
z estetického hľadiska sa riadi najmä citom. Už desaťročné dieťa hodnotí vonkajšie znaky hodnoteného. Vo výtvarnej výchove sa dieťaťu
páčia reálne obrazy ľudí a zvierat. V hudobnej oblasti dáva dieťa prednosť piesňovej tvorbe, výraznému rytmu a melódii.
Morálne city majú v prvých rokoch školskej dochádzky na dieťa silný vplyv (zmysel pre zodpovednosť a vzťah k povinnostiam). Postupne sa
formuje vlastenecký cit. Sociálne city – učiteľ má u detí mladšieho školského veku prirodzenú autoritu (väčšiu ako rodič). V triede sa
tvorí „sociálna klíma“ – atmosféra – duch triedy. Ide vlastne o tendenciu obhajovať česť triedy, dobré meno celku. Upúšťa sa od
egoisticky motivovaných konkurenčných vzťahov, formuje sa sociálno – motivovaná súťaž členov triedy. Pohlavná zrelosť, ktorá ešte v
predškolskom veku nebola, sa v tomto období objavuje ako dosť závažný problém. V mladšom školskom veku sa chlapci a dievčatá takpovediac
až neznášajú.
Postavenie detí v skupine rovesníkov je rôzne:
- závisí od školského výkonu;
- od
fyzickej zdatnosti, obratnosti, šikovnosti, osobitného nadania.
Spoločenská pozícia dieťaťa ovplyvňuje jeho sebavedomie.
Vedúca
úloha v triede nepripadá spravidla jednému dieťaťu, ale viacerým, z čoho vyplýva typ kolektívneho štýlu vedenia („vedúce jadro“ – 5
– 7 detí).
Vonkajší citový prejav detí je značne slabý. Dieťa v tomto období nedáva city najavo, nedokáže sa vždy citovo
ovládať. Vôľa má u detí mladšieho školského veku funkciu psychických procesov, čim sa stávajú tieto procesy úmyselnejšími a
cieľavedomejšími. Dieťa sa snaží zamerať i na menej zaujímavé objekty, dôležitá je však správna motivácia. Koncom obdobia pribúdajú
záujmy konštruktívne, záujmy o vynálezy, cestovanie, históriu.
2.Stredný školský vek
( 11/12 –
14/15) Pre toto obdobie je typické pohlavné dozrievanie, spojené s prudkým telesným rastom a objavením sa aj druhotných pohlavných znakov
(vyhraňovanie sa v mužský typ u chlapcov a ženský u dievčat.) Dievčatá začínajú vo vývine predbiehať chlapcov. Pohybová koordinácia
sa značne narušuje . Osobnosť dospievajúceho sa stáva veľmi nestálou a nevyrovnanou. Jeho pozornosť, predtým obrátená predovšetkým
navonok sa začína zameriavať na vlastnú osobnosť, najmä na vlastné prežívanie, citový život. Silnejšie ako v predchádzajúcom období sa
prejavuje aj fantázia ( najmä v sneniach a želaniach) Myslenie sa stáva abstraktnejším, čo spôsobuje (najmä vplyvmi citov a nedostatkov
skúseností) aj rýchle, chybné zovšeobecnenia. Začínajú sa vyhraňovať záujmy a schopnosti. V sociálnych vzťahoch dochádza
k uvoľňovaniu rodinných zväzkov a nadväzovaniu intímnych priateľstiev s rovesníkmi. Vzrastá vyhraňovanie vlastných názorov, kritickosť
voči dospelým, túžba po samostatnosti. V psychike dospievajúceho sa prelínajú detské a dospelé prvky – začína sa prechod
k dospelosti.
3.Starší školský vek
(14/15 do dospelosti)
V adolescencii sa završuje prechod
mladého človeka z detského veku do dospelosti(ktorá sa u dievčat prejaví skôr ako u chlapcov). Nastáva tu zmena vo vzťahu k inému
pohlaviu a k postupnej príprave, , resp.zrelosti na založenie vlastne rodiny. Z duševnej stránky je najtypickejšie postupné vnútorné
osamostatňovanie sa (pričom materiálna závislosť často ostáva) spojené so sebaprežívaním a sebautváraním a príprava na budúce
povolanie, ktoré umožňuje zaradiť sa mladému človeku do spoločnosti dospelých.
Psychický vývin v adolescencii je
predovšetkým procesom intenzívnej individualizácie, ale aj socializácie. Adolescent si silne uvedomuje a intenzívne prežíva svoju
individualitu ( ja som ja ), svojou odlišnosťou od ostatných ľudí, je na ňu veľmi citlivý a vyžaduje , aby ju aj iní rešpektovali.
Seabauvedomovanie sa spája s prehĺbením záujmu o seba samého, všímaním si vlastnej osoby a spája sa s kritickým postojom k sebe,
s úsilím poznať seba samého a relatívne objektívne sa hodnotiť. Významnú úlohu pritom hrá najmä mienka rovesníkov. sebauvedomenie sa
zároveň spája s typickou snahou po sebaformovaní, sebavýchove. Vo vedomí adolescenta sa prejavuje túžba konať niečo a mať určitú
hodnotu.Pritom si hľadá vo svojom sociálnom okolí aj v literatúre, časopisoch, médiách... vzory ku ktorým by sa pri sebaformovaní chcel
priblížiť. Tým sa zostruje jeho kritický pohľad na dospelých. Kritika dospelých je však často poznačená istým ,, morálnym idealizmom,,
zaznávajúcim reálne podmienky života dospelých i vlastnými životnými skúsenosťami.
U adolescentov silnie najmä vedomie, že
už sú dospelými ľuďmi . Na podceňovanie tejto skutočnosti sú veľmi citliví. Toto vedomie dospelosti prejavujú navonok tým, že sa radi
stavajú do pózy dospelých, preberajú aj niektoré nevhodné spôsoby správania sa dospelých (napr. fajčenie, vulgarizmy, rozličné kozmetické
úpravy a pod.) v snahe upevniť svoje sebavedomie dospelého a zakryť v ňom ešte nedospelé črty. Pri pevnej istote, že adolescent niečím
je, niečo môže, a preto právom si môže nárokovať na uznanie, táto snaha podčiarkovať dojem dospelosti vonkajšími demonštratívnymi
javmi, pózou, ustupuje do úzadia.
V sociálnych vzťahoch je pre toto obdobie príznačné urobiť dojem, imponovať, uplatniť sa.
Ak sa táto snaha obmedzuje iba na vonkajšie formy, bez toho, že by jej odpovedal vnútorný postoj, pôsobí na okolie, najmä na dospelých, skôr
komicky, čo neraz zraňuje citlivé sebavedomie adolescentov. V sociálnych vzťahoch adolescentov začínajú významne prevládať tzv. párové
vzťahy nad skupinovými., čo má veľký význam. Vytvárajú sa tu aj medzipohlavné párové vzťahy (flirtovanie...). Bývajú eroticky
podfarbené , nemusia sa nevyhnutne spájať so sexuálnymi želaniami. Aj úroveň poznávacích, citových a vôľových procesov dosahuje
v adolescencii formálnu zrelosť.. V tomto období sa veľmi rozširuje myšlienkový obzor mladého človeka, prehlbuje sa záujem o filozofické
a spoločenské problémy. Adolescent si začína vytvárať vlastné postoje, vlastný svetonázor, a tým sa intelektuálne osamostatňovať.
Celkove sa v adolescencii upevňuje a relatívne dotvára osobnosť mladého človeka.
Psychická stránka:
Vnímanie – sa mení na analytické – rozlišuje detaily, je presnejšie, cieľavedomé, pozorovanie- predmetom pozorovania sa stáva vlastná
osoba.
Pamäť – sa kvalitatívne mení, prevláda logické zapamätanie, vzrastá slovná pamäť
Pozornosť – koncentrácia je
zhoršená..
Fantázia – je živá a bohatá
Reč – sa obohacuje, rastie slovná zásoba, vyjadrovanie je niekedy drsné, hlasité,
strieda sa
uvravenosť, je schopný sa učiť už na základe logického myslenia. Rastie myslenie, dokáže symbolicky myslieť. Myslenie je
veľmi kritické, je viac nespokojný, robí unáhlené
závery. Je kritický, hlavne ku dospelým.
Citový vývin : uvoľňovanie od
rodiny a únik od rodiny.. Odmieta rodičovskú kontrolu. Má potrebu zaradiť sa k rovesníkom. Objavujú sa prvé lásky.
Na začiatku puberty
sú skôr hanblivý a úzkostnejší. Neskôr je už záujem evidentný.
Potreba – byť uznávaný, akceptovaný
Vôľa – dokážu
prekonávať prekážky, plniť povinnosti, no často krát sa im nechce
Zones.sk – Zóny pre každého študenta