City a druhy citov

CITY

Všeobecná charakteristika citov
V najvšeobecnejšej podobe city vymedzujeme ako prežívanie vlastného subjektívneho stavu a vzťahu k pôsobiacim podnetom, pričom podstatným znakom tohto prežívania je príjemnosť alebo nepríjemnosť, priťahovanie alebo odpudzovanie od pôsobiacich podnetov.
Prežívaním  subjektívneho stavu rozumieme to, čo sa bežne označuje slovami „ako sa človek cíti“. Môže ísť o stav príjemnosti – nepríjemnosti, spokojnosti – nespokojnosti, dobrú – zlú náladu.
Pri prežívaní subjektívneho vzťahu ide o to, či nás pôsobiace podnety priťahujú, alebo odpudzujú. Niektoré predmety, javy ale aj naše predstavy, myšlienky sa nám páčia, iné nepáčia, niektoré v nás vyvolávajú radosť, iné smútok, ďalšie strach, zlosť, hnev, resp. lásku, nenávisť atď.. V dôsledku toho potom jedny nám „padnú dobre“, priťahujú nás, máme k nim kladný vzťah, kým pri pôsobení iných predmetov je to naopak.

Pod subjektívnosťou prežívania rozumieme predovšetkým to, že prežívanie citov sa najtesnejšie viaže na subjekt. Kým napríklad obsah vnemov, predstáv, myšlienok prežívame ako niečo, čo od nás nezávisí, zatiaľ v citoch prežívame stav vlastného JA. City najväčšmi závisia od subjektu. To spôsobuje značnú individuálnosť, rozdielnosť citového prežívania u jednotlivých ľudí pri pôsobení toho istého podnetu.

Medzi najdôležitejšie znaky citov patria:
a) polarita alebo protikladnosť citov ® prevažná väčšina citov má svoj protiklad: láska – nenávisť, radosť – žiaľ, nadšenie – apatia, príjemnosť – nepríjemnosť; v tejto súvislosti hovoríme o tzv. citovej škále, respektíve citovom rozpätí, ktoré postupne prechádza od jedného pólu cez nulový bod k druhému pólu
b) ambivalencia alebo zmiešanosť citov ® väčšina citov je výsledkom „zmiešania“ rozličných príjemných a nepríjemných citov
c) aktuálnosť citov ® neopakovateľnosť už raz prežitého citu v totožnej podobe
d) stereotypnosť citových reakcií alebo podmienenosť citov ® možná zotrvačnosť podmieneno-reflexne vyvolaných citov; ak sa totiž opakovaním istých podnetov upevní istá citová reakcia, ostáva aj vtedy, keď sa význam týchto podnetov pre daného človeka mení
e) pestrosť časového trvania ® časové trvanie jednotlivých citov môže byť veľmi rozmanité v rozpätí od niekoľkých sekúnd až po roky
f) nákazlivosť citov ® preberanie citov, t.j. tá ich vlastnosť, že sa môžu prenášať z jedného človeka na druhého
g) citová adaptácia ® zmena v intenzite citu vyvolaného opakujúcim sa podnetom

Základné druhy citov:
telesné city (príjemnosť- nepríjemnosť,  spokojnosť- nespokojnosť,  napätie- uvoľnenie , vzrušenie -uspokojenie) – prežívanie stavu nášho organizmu a to tak vnútornú rovnováhu (homeostázu), ako aj jej narušenie.  Podnetom pre vznik týchto citov sú stavy alebo poruchy nášho organizmu (únava, sviežosť, bolesť), uspokojenie alebo neuspokojenie biologických potrieb (hlad, smäd), ako aj narušenie dynamického stereotypu spojené s činnosťou organizmu (narušenie času spánku).
Citové reakcie – city, ktoré prežívame pri náhlom narušení rovnováhy organizmu s prostredím).  Sú prežívaním reakcií na prírodné, ale najmä sociálne podnety. Vznikajú rýchlo  a trvajú krátko. Môžu byť slabé, stredné alebo silné. Veľmi silné citové reakcie nazývame afektmi (afekt zlosti, strachu, plaču, hanby). Afekty sprevádzajú prudké zmeny v činnosti vnútorných orgánov (zrýchlenie alebo spomalenie činnosti srdca, pľúc), v priebehu psychických procesov (neschopnosť triezvo uvažovať, správne sa rozhodovať, pamätať si, čo sa v afekte dialo, vo vonkajšom výraze (zblednutie, sčervenanie, krik, plač). Po afekte nastáva celkové vyčerpanie a citová apatia. Patický afekt je prudký emocionálny výbuch, ktorý má situácii neprimeranú dĺžku a intenzitu trvania a vyznačuje sa narušením vedomia. Citové reakcie rozdeľujeme na útočné (hnev), obranné (strach – odpoveď na podnet vnímaný ako ohrozenie, proti ktorému je človek bezmocný, je predmetný – bojím sa psa, údiv, plač, odpor, fóbia – silný, rozumovo neodôvodnený strach z predmetov alebo situácií, ktorý človek nevie zvládnuť, napr. klaustrofóbia – strach z uzavretého priestoru, úzkosť- neurčitý, rozptýlený strach, nevieme povedať, čoho sa bojíme) a sociálne (city závislosti, nadvlády, opatery, starostlivosti, obdivu, rešpektu, úcty, súcitu). Citovou reakciou je aj smiech, ktorý podľa jeho povahy možno zaradiť do ktorejkoľvek skupiny.
Citové stavy – dlhšie trvajúce, nie priveľmi intenzívne prežívanie subjektívneho stavu. Bežne sa označuje pojmom nálada. Citové stavy na dlhšie ovplyvňujú ostatné prežívanie, konanie a správanie človeka, ako aj telesný stav, a to v kladnom  alebo zápornom smere.  Spravidla nedosahujú intenzitu citových reakcií, ale vytvárajú dispozície pre ľahší vznik tých-ktorých citových reakcií. K citovým stavom patrí tréma – svojrázny druh dlhšie trvajúceho strachu. Chorobná nálada je svojou dĺžkou a intenzitou neprimeraná situácii.
Citovými vzťahmi (láska- nenávisť,  priateľstvo –nepriateľstvo , sympatia -antipatia...) nazývame prežívanie subjektívneho vzťahu k predmetom osobitnej hodnoty alebo k sebe samému. Ich charakteristickou črtou je, že aj keď sú sýtené minulosťou, zameriavajú sa skôr na budúcnosť než prítomnosť. Nenávisť anticipuje pomstu. Citové vzťahy vytvárajú určitú dispozíciu pre vznik citových reakcií a citových stavov. Mimoriadne intenzívny citový vzťah sa nazýva vášeň (kartárska, pijanská...). Strata citových vzťahov sa nazýva odcudzenie.

Vyššie city alebo city spoločenského vedomia – intelektuálne (zvedavosť, presvedčenie a pochybovanie o správnosti poznania, láska k vedomostiam, radosť z poznania....), estetické (krása, cit odporného, harmonického....), etické (city pri porušovaní alebo dodržiavaní morálnych noriem).
a) intelektuálne city vznikajú u človeka v procese myšlienkovej a poznávacej činnosti pri riešení problémových úloh. Je to predovšetkým vedychtivosť, túžba po poznaní, radosť a uspokojenie z objavenia nových poznatkov vo vede a praxi. U žiakov je to hlboký záujem o jednotlivé učebné predmety a úsilie získať čo najviac poznatkov v danej oblasti.
b) Morálne city vyjadrujú prežívanie vzťahu človeka k svojmu správaniu a konaniu ako aj k správaniu a činom iných ľudí. Morálne city sú odrazom noriem a zásad prijatých spoločnosťou, prejavujú sa v mnohých charakterových črtách – humanizmus, láska k práci, k vlasti, k zodpovednosti. Tieto vlastnosti sú vždy späté s istou citovou vzrušivosťou , inými slovami hovoríme o podfarbení charakterových čŕt človeka.
c) Estetické city predstavujú prežívanie radostí, uspokojenia z krásna, ktoré existuje v obklopujúcom nás svete. Poskytujú nielen vnútorný pôžitok z krásy, ale zároveň aj zjemňujú jeho osobnosť, duševne ho obohacujú, robia ho dokonalejším, lepším. Charakteristickým znakom estetických citov je, že vyvolávajú v človeku želanie ich znovu prežívať.
Sociálne city – city, ktoré prežívame pri kontakte s inými ľuďmi alebo spoločenskými skupinami.
Nižšie city (emócie)sú spojené predovšetkým zo základnými biologickými potrebami organizmu. Pri akomkoľvek narušení vnútornej rovnováhy organizmu, pri fyziologických zmenách spojených s činnosťou vnútorných orgánov alebo pri uspokojovaní biologických potrieb vznikajú rôzne emócie. Vyššie city – sú špecificky ľudské procesy, vlastné len človeku. Sú úzko späté s duchovnými a sociálnymi potrebami človeka, vyjadrujú jeho spoločenskú podstatu.

INDIVIDUÁLNE OSOBITOSTI ĽUDSKÝCH CITOV

Citlivosť alebo citová dráždivosť – označuje sa ňou to, ako ľahko vznikajú u človeka nové city, resp. ako ľahko sa dávajú city do pohybu.
Citovosť – označuje sa ňou stupeň rozvoja, šírka, bohatstvo alebo chudoba citových zážitkov. Ľudí s málo rozvinutým citovým životom nazývame citove deprimovanými. K citovej deprivácii dochádza tým, že sa dieťaťu neposkytuje dostatok podnetov na citový rozvoj.
Citová labilita alebo náladovosť – rýchlosť striedania citov v čase, ako aj mieru ovplyvňovania, konania a správanie človeka citmi.
Intenzita – hĺbka alebo plytkosť, sila prežívania citu.
Citová zrelosť – miera rozumového základu prežívaných citov a miera rovnováhy medzi rozumovou a citovou zložkou v psychike.
Citová ovplyvniteľnosť alebo sugestibilita – miera podliehania citovej nákaze, napr. ľahkosť, s akou možno vyvolávať a meniť city u človeka, a to citmi alebo slovami iného človeka.
Citová zraniteľnosť - miera citovej odolnosti najmä voči podnetom vyvolávajúcim záporné, nepríjemné city.
Stupeň citovej ovládateľnosti – miera riadenia, ovládania svojho citového života.
Citová výrazovosť – skutočnosť, do akej miery sa city človeka prejavujú navonok.

Význam citov v živote človeka
City majú mimoriadny význam pre správny a všestranný rozvoj osobnosti ,ba sú jeho nevyhnutnou podmienkou. Slabé a chudobné city nepodnecujú človeka k aktivite. Záporné city sa zúčastňujú na rozvoji záporných
charakterových vlastnostní a často vedú k zvrátenému správaniu človeka. Naproti tomu silné, bohaté a kladné city pomáhajú človeku osvojiť si kladné črty osobnosti a podmieňujú jeho bohatý vnútorný život. Umožňujú mu
tešiť sa zo života, z výtvorov ľudí, z krásy prírody.

City sú silným impulzom k činnosti, prežívaniu a správaniu človeka(tzv. regulačná funkcia citov). Citový zápal človeka znásobuje jeho sily, vytrvalosť .Bez hlbokých citov by neboli nevšedné pracovné výkony ani iné
výkony a hrdinstvá. Niektoré city naopak oslabujú činnosť človeka alebo ho vedú k nečinnosti (nuda, roztrpčenie, sklamanie a pod.). Aj príliš silné a najmä negatívne city pôsobia zväčša rušivo na činnosť, konanie a správanie.
Skresľujú objektívne poznanie človeka, vedú k neschopnosti sústrediť sa, znižujú schopnosť zapamätať si, vyvolávajú pohybový nepokoj, sťažujú kontrolu pohybových reakcií, dezorientujú činnosť (najmä ak sa objavia
nevhodné city v nevhodnej chvíli). Sťažujú človeku dobre sa prispôsobiť prostrediu a sú príčinou nevhodného správania, vedú ho k nevhodným činom atď. V takomto prípade sa neraz hovorí o citových katastrofách.