Výkonové vlastnosti osobnosti
Výkonové vlastnosti osobnosti
SCHOPNOSTI :
= vlastnosti osobnosti, ktoré sú
predpokladom na úspešné vykonanie nejakej činnosti, zároveň
sú ukazovateľom rozdielov medzi ľuďmi v kvalite, rýchlosti a náročnosti
si osvojenia
určitého úkonu.
Schopnosti nemôžeme stotožniť so skúsenosťami, vedomosťami, zručnosťami ani návykmi. Za
schopného pokladáme toho, kto má predpoklady rýchlo , kvalitne a ľahšie si osvojiť poznatky a zručnosti potrebné na vykonávanie istej
činnosti. Na klavíri sa napr. naučí hrať aj ten, kto nemá hudobný sluch, hudobnú pamäť. Ale tie hudobné schopnosti tvoria predpoklady
rýchlejšieho osvojenia hudobných činností, zabezpečujú lepší výkon.
Schopnosti nie sú vrodené. Vznikajú a rozvíjajú sa
v činnosti na základe vrodených vlôh(dispozícií) Pred činnosťou a bez činnosti sa nemôžu rozvinúť
Miera, stupeň rozvoja
schopností ľudí môže byť rozličná. označuje sa pojmami: nadanie, talent, genialita.
nadanie – súhrn schopností
umožňujúci nadpriemerné výkony v určitej oblasti;
talent – vysoko rozvinutý súhrn vrodených dispozícií
a nadobudnutých schopností, činností, ktorý pomáha človeku vyniknúť a dosiahnuť vynikajúce výsledky v obore
genialita
– najvyššia tvorivá originálna úroveň schopností, ktorá umožňuje vytvárať jedinečné diela historického významu, lebo
urýchľuje vedecký , technický alebo kultúrny pokrok a trvale obohacujú ľudstvo.
Schopnosti zvyčajne rozdeľujeme na
všeobecné a špecifické
1. všeobecné – inteligencia ( rozumová, emocionálna )
-
podmieňujú úspech v mnohých činnostiach. (napr. múdrosť, súdnosť...)
– rozumová inteligencia : inteligencia = všeobecná
psychická schopnosť prispôsobovať sa
novým úlohám a životným podmienkam. Úroveň intelektových schopností je možné merať
inteligenčnými testami, ktorých výsledkom je inteligenčný kvocient IQ = pomer mentálneho
veku ( počet
bodov v teste ) a fyzického veku sa vynásobí číslom 100.
2. špecifické – verbálne ( vyjadrovať zložité
vzťahy slovami ),
priestorovej predstavivosti ( orientácia v priestore ), numerické,
percepčnej pohotovosti ( rýchly postreh ),
pamäťové, psychomotorické
( koordinovať pohyby ), umelecké
Každý človek disponuje niektorým druhom špecifických schopností..
ŠP umožňujú každému človeku dosiahnuť istú úroveň vo vhodne zvolenej špecifickej činnosti.
V každej činnosti sa spájajú
a uplatňujú tak všeobecné, ako aj špecifické schopnosti. Rozvoj jedných podmieňuje a napomáha rozvoj druhých a naopak.
Vedomosti, zručnosti a návyky
Vedomosti sú osvojené, t.j. pochopené a
zapamätané fakty a situácie a vzťahy medzi nimi (v podobe pojmov, pravidiel, poučiek, zákonov, vzorcov, značiek), v ktorých sa odráža
poznanie objektívnej skutočnosti vo vedomí žiakov. Vedomosti sú vlastne prvosignálnym a druhosignálnym odrazom objektívnej skutočnosti vo
vedomí človeka. Psychológia vyučovania rieši najmä otázku podmienok, činiteľov ovplyvňujúcich proces osvojovania vedomostí, ako aj
psychologickú problematiku spojenú s aplikáciou vedomostí v praxi. Vedomosti sú nástrojom myslenia a pretvárania sveta ,prostriedkom
rozvíjania osobnosti.
Zručnosť (spôsobilosť) je nadobudnutá pohotovosť (pripravenosť) správne, čo
najrýchlejšie a s čo najmenšou námahou vykonať istú činnosť na základe osvojených vedomostí a predchádzajúcej praktickej činnosti.
Zručnosti sa môžu týkať tak rôznych mentálnych činností, ako aj fyzických činností. Psychológia vyučovania osvetľuje najmä proces
osvojovania si zručností a charakterizuje ich druhy.
Zručnosť charakterizuje predovšetkým šikovnosť, úspešnosť, správnosť,
samostatnosť a pomerná ľahkosť vykonávať istú činnosť, a to aj v zmenených podmienkach. Zručnosťou nenazývame mechanické opakovanie
nejakej činnosti. Za zručnosť pokladáme iba vykonávanie takej činnosti , ktorá v dôsledku meniacich sa podmienok má vo väčšej alebo
menšej miere tvorivý ráz. Ďalej je pre ňu typické využívanie minulých skúseností, vedomostí, myšlienkovej aktivity a sústredenie
vedomia na danú činnosť. Preto sa zručnosť niekedy definuje aj ako úspešná aplikácia vedomostí v praxi.
Návykom nazývame zautomatizované vykonávanie niektorých zložiek činnosti, ale aj celej činnosti, ktoré sa dosiahlo
mnohonásobným opakovaním príslušných úkonov. Hlavným znakom návyku je , že je to ustálený pohybový prejav, ktorý sa vykonáva
v ustálených podmienkach činností bez potreby uvedomelej kontroly. Jeho zmena vyžaduje veľkú námahu a úsilie, dočasne sa zachováva aj
v zmenených podmienkach činnosti.
Zručnosti a návyky môžeme v podstate rozdeliť do nasledujúcich najhlavnejších okruhov:
1. učebné, 2. pracovné, výrobné, 3. športové, 4. umeleckej činnosti, 5. spoločenskej činnosti, 6. samoobsluhy, 7. hygienické
Vlohy (dispozície) = sú vrodené danosti a osobitosti človeka; sú nám dané ako predpoklady vzrastu. Vlohy sa môžu
rozvinúť do schopností.
Sú to jednak celkové osobitosti organizmu (napr. predpoklady mohutného alebo útleho vzrastu), jednak
osobitosti zmyslových orgánov (napr. vrodené vlastnosti zraku, sluchu...),ale najmä osobitosti stavby a činnosti CNS.(napr. sila, pohyblivosť ,
vyrovnanosť nervových procesov.
Vlohy môžu osvojenie istej činnosti sťažiť alebo uľahčiť. Vzťah medzi vlohami a schopnosťami je
mnohoznačný. Na základe tých istých vlôh sa môžu rozvinúť rozličné schopnosti a tá istá schopnosť sa môže rozvinúť na základe
rozličných vlôh.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta