City, Emócie, Emocionálna inteligencia
City, Emócie, Emocionálna inteligencia
Úvod
Emócie a city vlastne
znamenajú prežívanie vzťahu človeka k veciam , javom, k sebe samému i k iným ľuďom.
Vaše city a rozum spolu väčšinou
spolupracujú, pokiaľ však dôjde k narušeniu tejto rovnováhy, sú to práve emócie, ktoré sa ujmú vlády. Bez emócií sa rozhodovať nedá a
myslieť si, že emócie sú zlé, je chyba ...
1. Čo sú to emócie a načo vám slúžia?
Sú to nižšie city, ktoré sú spájané s uspokojovaním primárnych potrieb. Sú krátkodobejšie. Sú podmienené momentálnymi
okolnosťami a so zmenami týchto okolností zanikajú alebo slabnú. Najčastejšie vznikajú v
situáciách emergentných, frustračných a stresových.
▪
Za emergentnú sa pokladá situácia nová, nezvyklá alebo náhla, veľmi ľahko vznikajú emócie strachu, hnevu, radosti, vzrušenia a
pod.
▪ Frustračnou sa označuje situácia, ktorá pre daného jedinca predstavuje vážne, resp. neprekonateľné prekážky. Preto
sú často zdrojom emócií hnevu, zlosti, napätia.
▪ Stresovou sa nazýva situácia, ktorá je pre človeka veľmi náročná,
psychicky namáhavá a vyvoláva v človeku emócie napätia, strachu, obavy.
- z genetického hľadiska sa emócie pokladajú za prvotné
prejavy citového života človeka. Úzka škála emócií, ktoré prejavuje dieťa v ranej ontogenéze, vekom sa rozširuje a nastáva ďalšia
diferenciácia a obohacovanie citového života o nové druhy citov.
1.1 4 emócie vládnu svetu
Podľa Paula
Ekmana z kalifornskej univerzity, dokážu ľudia na celom svete z tváre odčítavať 4 emócie - strach,
zlobu, smútok a potešenie. Emócie sú vaše pocity a s nimi spojené myšlienky. Na rozdiel od logiky sú emócie
nedobrovoľné. Jednoducho vás zrazu ovládnu. Zúčastňujú sa každej vašej konverzácie, telefonátu či rozhodnutia. Sú s vami všade
a neodlepia sa od vás len kvôli tomu, že idete do práce. Psychológ Travis Bradberry uvádza, že intenzita a rozmanitosť emócií, ktoré sa
môžu objaviť počas vášho dňa, je ohromujúca: keď nespíte, prežívate priemerne 27 emócií za hodinu. Pri 17 hodinách
bdenia zažijete každý deň od chvíle, kedy sa prebudíte, do doby, než idete spať, až 459 emocionálnych prežitkov. To znamená, že vás
sprevádza cez 3 000 emocionálnych reakcií každý týždeň a viac než 150 000 každý rok!
1.2 Prečo sú emócie rýchle
a silnejšie ako vaša logika?
Informácie z okolitého sveta zachytávate pomocou piatich zmyslov
– zrak, čuch, sluch, chuť a
hmat. Všetko čo vidíte, cítite, počujete, ochutnávate a čoho sa dotýkate, prechádza vaším telom ako signál, až kým
nedosiahne cieľovú stanicu – váš mozog.
Popálili ste sa už? Vyvolalo to signály, ktoré doputovali do
vášho mozgu a emocionálne centrum vám okamžite prikázalo ruku stiahnuť. Až potom ste si logicky celú situáciu uvedomili, no najskôr vás
omnoho lepšie informovaná amygdala upozornila, ako sa máte zachovať. Amygdala je ako váš osobný vrátnik, ktorý kontroluje každú
prichádzajúcu informáciu a koná rýchlejšie ako racionálna myseľ.
Keď amygdala vyhodnotí situáciu ako núdzový stav, stlačí
červené tlačítko „alarm“, ktoré veľmi rýchlo aktivuje potrebné časti mozgu a tela. V napätých situáciách, ale aj pri tragických
udalostiach počujete ľudí hovoriť: „Ja vôbec nedokážem rozmýšľať!“ Amygdala totiž nad neokortexom (sídlo racionálneho myslenia)
prevládne, preto sa budete zbytočne snažiť v tej chvíli niekomu rozumovo niečo zdôvodňovať. Emócie majú „navrch“ a logické argumenty
sú v tej chvíli úplne nepodstatné.
Rozdelenie myslenia na citové a racionálne je známe z ľudovej múdrosti. Treba však zabudnúť na
staromódne názory o ich nezlučiteľnosti. Použiť srdce neznamená vynechať hlavu a naopak, neexistuje svet rozumu a svet pocitov.
Cieľom je skôr nájsť rovnováhu týchto dvoch protikladov.
Pravdou je, že svet na nás kladie také náročné a
rozdielne požiadavky, že aby sme im vyhoveli, potrebujeme oba typy inteligencie. Prvý typ, racionálnu inteligenciu, poznáte zo škôl, kde vás
učili rozmýšľať, skúšať, skúmať, zhromažďovať fakty a vedieť sa rozhodnúť na základe logiky. V reálnom svete však nemáte čas a
pokoj na utriedenie faktov ani na precízne logické rozhodnutia.
1.3 Dobre vidíme len srdcom
Práve preto vás
príroda vyzbrojila aj druhým typom – emocionálnou inteligenciou. Vedieť, že niečo je správne „srdcom“ – to je často hlbší druh
presvedčenia, než si to iste myslieť len racionálne. Emocionálnu inteligenciu charakterizujú bleskové (občas aj nepresné) rozhodnutia, ktoré
sa vám však zdajú absolútne správne.
Vaša emocionálna myseľ je vaším radcom pre sledovanie nebezpečenstva.
Vie intuitívne posúdiť situáciu a povedať vám, na koho si máte dávať pozor, komu môžete veriť a kto je rozčúlený. Tieto intuitívne
závery vznikajú v zlomkoch sekundy, čo má samozrejm aj svoje nevýhody. Nezriedka sú zavádzajúce alebo aj úplne chybné. City sú pre
racionálne rozhodovanie potrebné, lebo obracajú vašu pozornosť správnym smerom. Skúsenosti, ktoré ste v priebehu života nazbierali
(katastrofálna finančná investícia, rozchod s partnerom, atď.) vždy správne usmerňujú vaše rozhodovanie.
2.
City
Sú spojené s vyššími potrebami a predovšetkým sa spájajú s medziľudskými vzťahmi, s
hodnotami človeka. Sú to trvalejšie emócie. No však iba človek je schopný empatie a vyšších citov.
Funkcie
citov:
- systém signálov (pozitívnych / negatívnych), dávajú najavo naše vnímanie a prežívanie
- sú obohatením
nášho vnútorného sveta
- sú krátkodobé alebo dlhodobé motívy k činnosti
- regulujúca funkcia = regulujú naše
správanie
Znaky:
- univerzálne (má ich každý)
- rôznorodé (prejavujú sa bohatstvom kvalít)
- maniteľné a labilné
- presahujú z vedomia do nevedomia a naopak
- tvoria základ prežívania
Delenie:
- stenické (aktívne) - vedú k zvýšeniu aktivity (nadšenie, radosť, láska,optimizmus, niekedy i
- záporné- sklamanie,..)
- astenické (pasívne) - zníženie aktivity (rozčarovanie, beznádej, smútok, skepsa, ...
)
2.1 Citové stavy
Z rozmanitých psychických stavov človeka možno ako osobitný druh
vydeliť
citové vzťahy. K nim patria: nálady, afekty a vášne. Ich hlavným znakom je dočasný charakter, to
znamená, že citové stavy na istý časový úsek determinujú celkovú psychiku človeka.
▪ NÁLADA
– je
dlhšie trvajúci citový stav približne rovnakého emocionálneho prežívania, ktorý podstatne ovplyvňuje psychickú činnosť a konanie
človeka. Môže mať rozmanitý charakter a podľa toho rozoznávame viaceré druhy nálad: veselú, smutnú, skľúčenú, , ľahkomyseľnú,
mrzutú a pod. Patické nálady –majú dlhodobý, chorobný ráz.
▪ AFEKTY
– sú krátkodobé a búrlivo prebiehajúce citové vzplanutia neobyčajnej intenzity. Môžu sa prejaviť ako prudký výbuch hnevu, zlosti
nenávisti, smiechu, plaču... v stave afektu sa človek môže dopustiť takých činov, ktoré by za normálnych okolností nikdy nevykonal.
Nezvládnutý afekt= keď človek pri afekte stráca nad sebou kontrolu. Patický afekt = človek stratí i
vedomie.
▪ VÁŠNE
– sú dlhotrvajúce citové stavy, ktoré sa vyznačujú veľkou intenzitou, zacielenou na
istú činnosť, na dosiahnutie istého predmetu alebo uspokojenie istých potrieb. Delíme ich na vysoké a nízke vášne, podľa toho, či sú
užitočné , hodnotné alebo práve naopak.
2.2 Citové vzťahy
Medzi základné
citové vzťahy sa zaraďujú: láska – nenávisť, obdiv – pohŕdanie, pýcha - pokora, radosť – smútok, ako protipóly
kladných a záporných citových vzťahov = POLARITA. Pri kladných a záporných citových vzťahoch sa rozoznávajú
rozmanité ODTIENKY,( napr. slabší kladného citového vzťahu nenazývame láskou, ale sympatiou). V takejto čistej forme sa však citové
vzťahy vždy nevyskytujú. Naopak, často predstavujú zmes rôznych citov= AMBIVALENCIA. Je to stav, kedy človek prežíva k 1 človeku v 1
situácii 2 polárne kvality (napr. vzťah lásky môže v sebe zahrňovať radosť, obdiv, nádej, obavu, atď.).
2.3 Vyššie
city
Sú špecificky ľudské procesy, vlastné len človeku. Sú úzko späté s duchovnými a sociálnymi
potrebami človeka, vyjadrujú jeho spoločenskú podstatu. Vystupujú ako istý druh motivácie a spoločenského správania a činnosti
človeka, odrážajú vysokú úroveň rozvoja osobnosti. Nie je to niečo, s čím sa človek narodí. Vyššie city sa delia na:
▪
Intelektuálne city – vznikajú u človeka v procese myšlienkovej a poznávacej činnosti pre riešení problémových úloh.
▪ Morálne city - vyjadrujú prežívania vzťahu človeka k svojmu vlastnému správaniu a konaniu, ako aj k správaniu a činom
iných ľudí. Sú odrazom etických noriem a zásad prijatých spoločnosťou. Sem patrí aj svedomie, čiže morálne sebahodnotenie.
▪ Estetické city predstavujú prežívanie radosti, nadšenia a uspokojenia z krásna, ktoré existuje v obklopujúcom nás svete.
Nielenže poskytujú človeku vnútorný pôžitok z krásy, ale zároveň zjemňujú jeho osobnosť, duševne ho obohacujú.
3.
Emocionálna inteligencia
- je, zjednodušene povedané, umenie dobre vychádzať so sebou aj s ostatnými.
3.1
„Dva mozgy“
Daniel Goleman, psychológ a ocenený autor v oblasti emocionálnej inteligencie, hovorí v súvislosti s IQ a EQ
metaforicky o dvoch mozgoch. Každý z nich predstavuje iný druh myslenia, iný druh inteligencie – jeden racionálnu, druhý
emocionálnu. Sídlom emócií v mozgu je amygdala, ktorá riadi emocionálne reakcie. Hipokampus zase hodnotí obsah informácií.
(Napríklad keď vidíte vašich rodičov, tak vďaka hipokampu spoznáte ich tváre, ale amygdala vám povie, či a ako ich máte radi.) Hipokampus a
amygdala sú dve odlišné miesta v mozgu. Všetko závisí od ich spojenia a spolupráce, ale práve emócie tomu všetkému šéfujú. Ak teda
hovoríme o zvyšovaní EQ, hovoríme o zvyšovaní a zlepšovaní toku informácií medzi logickým a emocionálnym myslením.
Logika je síce presná, ale pomalšia. Emocionálne myslenie je zase rýchle, no mnohokrát nepresné. Zaujímavosťou je, že
v rámci evolúcie boli centrá emócií v ľudskom mozgu vyvinuté skôr než centrá racionality. Emocionálne reakcie ako také boli dané ľuďom
kvôli zvládaniu skutočne kritických (som lovec alebo lovený?) a vypätých (mám bojovať alebo utiecť?) situácií ešte v
dobe, keď ľudstvo naháňalo mamuty. Rozhodnutia museli byť okamžité a keďže logika je síce presná, ale pomalá, od emócií záviselo ich
prežitie. A pravdepodobne dnes aj vy v kritických chvíľach svojho života uprednostňujete skôr city ako rozum. Rozhodnutia v takýchto
situáciách sú príliš dôležité, než aby ste ich zverili vášmu racionálnemu intelektu.
3.2 Emócie vás môžu
priviesť k najhorším, ale aj najlepším rozhodnutiam
Stačí spoznať ich hodnotu a naučiť sa s nimi viac pracovať. Emocionálna
inteligencia predstavuje rozdiel v tom, ktoré rozhodnutie si napokon vyberiete. Je to schopnosť používať emócie efektívne, je kľúčom k
šťastnému a spokojnému životu. Emocionálna inteligencia sa skladá z niekoľkých „mäkkých zručností“, tzv. „soft
skills“. Jej zložky, ktoré zadefinoval psychológ Daniel Goleman, rozdeľujeme na:
Osobné schopnosti
zamerané na vás
Sebauvedomenie
chápanie toho, čo
cítite a prečo
Sebaovládanie
vaše reakcie
Motivácia
vôľa konať
Sociálne schopnosti
ako sa správate k druhým
Empatia
vcítenie sa
Umenie medziľudských vzťahov
schopnosti, ktoré ožívajú v prítomnosti ostatných
Vďaka osobným schopnostiam poznáte seba a konáte najlepšie, ako viete. Neznamená to, že sa usilujete o
dokonalosť, ale snažíte sa svoje emócie mať pod kontrolou. Dovolíte im, aby vás informovali a aby viedli vaše konanie. Venujete viac
pozornosti vašim pocitom ako svojim myšlienkam. Jediný spôsob, ako im dokonale porozumieť, je často nad nimi premýšľať. Odkiaľ
prichádzajú? Prečo tu sú? Emócie vždy slúžia nejakému účelu a vždy z niečoho vychádzajú. Sociálne schopnosti stoja za
vaším umením pochopiť ľudí a zvládať medziľudské vzťahy. S ich pomocou dobre vychádzate s ľuďmi, dokážete ich počúvať,
porozumieť im a rešpektovať ich emócie. Súhrnne sa tieto dve skupiny schopností označujú ako charakter.
Záver
Túto tému som si zvolil preto, lebo ma vždy fascinovala citová stránka človeka. Tak isto som vždy chcel vedieť aj niečo viac. Vždy som
chcel pracovať s ľuďmi, špeciálne s deťmi, ako učiteľ. A kvôli tomuto dôvodu a aj vzhľadom na to, že som si psychológiu vybral aj ako
maturitný predmet, dúfam, že som vybral tie najpodstatnejšie veci a nejako som pochopil aj tému zadania.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta