Zaujímavosti poznávacích procesov

Spoločenské vedy » Psychológia

Autor: janka114
Typ práce: Referát
Dátum: 13.12.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 129 slov
Počet zobrazení: 3 385
Tlačení: 324
Uložení: 284
Zaujímavosti poznávacích procesov
 
Úvod:
Poznávacie procesy sú  procesy, ktorými človek poznáva seba, okolitý svet, adaptuje sa na životné podmienky, rozvíja svoju osobnosť a rieši životné problémy. Vytvárame  nimi obrazy reálneho sveta vo vedomí človeka.
K poznávacím procesom patrí vnímanie, zapamätanie, fantázia, predstavivosť, myslenie, a pod. Z pedagogického hľadiska sú dôležité, lebo tvoria podstatu učenia. Keďže som tretiačka na gymnáziu a vedomosti o pamäti, učení a vnímaní sa mi do života ešte budú hodiť, rozhodla som sa spracovať práve túto tému.
 
1.  Pociťovanie
Pocit je odrazom jednotlivých vlastností predmetov a javov, teda tých, ktoré bezprostredne pôsobia na naše zmysly. Vzniká keď predmet pôsobí na naše analyzátory,, v analyzátore vyvoláva podráždenie v nervových bunkách, vzruch je vedený nervami do príslušného mozgového centra a tam vyvoláva psychický odraz –pocit, je výsledkom pociťovania. Pociťovanie je  najjednoduchší poznávací proces, na jeho základe vznikajú zložitejšie poznávacie procesy- predstava, pamäť, myseľ. Je základom poznávania. Pociťovaním získavame základné informácie o vonkajšom svete, ako aj o stave vlastného organizmu.  Realizujeme ním psychické spojenie organizmu s prostredím a orientáciu organizmu v okolitom svete.  Pociťovanie je prejav citlivosti zmyslových orgánov – analyzátorov.   Zmyslová citlivosť  je  schopnosť pociťovať podnety s čo najmenším rozdielovým prahom. Vplyvom dlhotrvajúceho pôsobenia podnetu sa citlivosť zmyslového orgánu mení  (zvyšovaním citlivosti, resp. znižovaním citlivosti) viď. tabuľka č. 1. Adaptačné hranice zmyslových orgánov sú pomerne individuálne. Tabuľka č. 1 Zmena citlivosti zmyslového orgánu vplyvom pôsobenia podnetu
 
Človek nepociťuje všetky podnety, ktoré  pôsobia na receptory. Ak má vzniknúť pocit musí mať určitú silu – intenzitu. Podnet s najmenšou intenzitou sa nazýva dolný prah a s najväčšou horný prah. Podnety s menšou intenzitou ako je dolný prah sú podprahové podnety a naopak podnety s ešte väčšou intenzitou, ktoré vyvolávajú bolesť sú nadprahové.
 
1.1 Zrakové pociťovanie
Analyzátorom zrakového pociťovania je oko a pocitom sú farby, ktoré delíme na chromatické a achromatické viď. tabuľka č. 2.
Tabuľka č. 2 Delenie farieb

Rozoznávame 3 základné kvality farebného pociťovania:
- farebný tón (kolor) - vlastnosť povrchu telesa
- svetlosť farby – množstvo odrážaného svetla 
- sýtosť farby – čistota vlny farby

Poruchy zraku
a, slepota – môže byť úplná a čiastočná 
b, jarosleposť – úplná, čiastočná 
c, šeroslepota – vlčia tma 
d, krátkozrakosť 
e, ďalekozrakosť
f, farbosleposť- neschopnosť vnímať farby, môže byť úplná (farby vnímané ako odtiene  šedej
g, daltonizmus ( nevidená zelená a červená farba)
 
1.2 Sluchové pociťovanie
Analyzátorom sluchového pociťovania je ucho a pocitom je sluch Človek dokáže rozlíšiť okolo 300 000 zvukov. okolo 1 000 kmitov/sek – najvyššia citlivosť, ľudský hlas – 6 až 8 000 kmitov/sek, optimálny rozsah 500 – 2000 Hz . Pre lepšiu predstavu nájdete v tabuľke č. 3 intenzitu hluku jednotlivých situácií.
  
1.3  Čuchové pociťovanie
Analyzátorom čuchového pociťovania sú čuchové bunky v sliznici nosa a pocitom sú pachy, vône 
- vône  -  korenisté (muškát, rasca, korenie)
-  kvetové (jazmín)
-  ovocné (ovocné šťavy)
   -  živicové / balzamové (kadidlo, terpentín)
-  prismudnuté (tér)
-  hnilobné (sírovodík, uhľovodík)
Celkovo je definovaných okolo 60 000 rozličných vôni. Anosmia je trvalá strata čuchu.
 
1.4  Chuťové pociťovanie
Analyzátorom chuťového pociťovania sú chuťové poháriky, ktoré sú uložené na jazyku. Výsledným pocitom je chuť – sladká, kyslá, slaná, horká
 
1.5 Tlak
Pocitom je bolesť z chladu, chlad, teplo, páľava.  Analyzátorom pociťovania tlaku sú nervové zakončenia v koži a pocitom je tlak, dotyk, ktorý môže byť:
  a, ostrý, tupý 
  b, tvrdý, mäkký 
  c, suchý, mokrý(vlhký) 
Na pociťovanie tepla a chladu máme tzv. temperatívne body, ktoré sú rozmiestnené po celom tele. Najchladnejšou častou ľudského tela je nos, ktorý má 13 bodov na pociťovanie chladu a len 1 bod na pociťovanie tepla na 1 cm2.

2.  Vnímanie
Je to psychický proces, ktorý informácie nielen prijíma, ale ich aj spracováva. Spoznávame ním okolitý svet rozličnými zmyslami súčasne. Vnímanie vzniká spojením viacerých pocitoch a výsledkom procesu vnímania je vnem. Vnem je odraz predmetov a javov ako celkov vo vedomí človeka. Vnímanie je vlastné každému ľudskému jedincovi. Podmieňuje ho:
  - vrodená vybavenosť organizmu (stav analyzátorov)
  - individuálny spôsob prežívania (motivácie...)
  - minulá skúsenosť a doterajšie poznatky.
 
Druhy vnímania:
• Vnímanie tvaru a veľkosti
• Vnímanie priestoru a vzdialenosti
• Vnímanie hĺbky
• Vnímanie času
• Vnímanie pohybu
• Sociálne, medziľudské (medzi osobné) vnímanie
 
- Pozornosť
Stupeň sústredenosti psychologickej činnosti človeka môže kolísať od stupňa úplnej rozptýlenosti (napr. keď očami "ideme" po riadkoch učebnice, ale neuvedomujeme si, čo čítame), až po stupeň plného sústredenia (napr. keď pri čítaní napínavej knihy nevnímame, čo sa okolo nás deje). Toto kolísanie sústredenosti vysvetľujeme činnosťou pozornosti.  Pozornosť sa uplatňuje iba ak je človek pri plnom vedomí. Medzi hlavné znaky patrí zameranosť vedomia - človek vo svojom vedomí neodráža všetky podnety naňho pôsobiace, ale len tie čo on chce a  sústredenosť vedomia - schopnosť sústrediť pozornosť na prežívanie a správanie človeka; čím je pozornosť lepšia, tým viac si človek dokáže uvedomiť svoje správanie a prežívanie.  Experimenty ukázali, že človek je schopný naraz postrehnúť 6-8 prvkov. Existujú tri druhy pozornosti. Úmyselná, tú človek vzbudzuje a udržiava vlastnou vôľou, neúmyselná tú vzbudzujú alebo udržujú osobitosti nejakého predmetu a poúmyselná pozornosť je tá, ktorá bola na začiatku vyvolaná vôľovým úsilím, ale ďalej je už udržiavaná významnosťou pôsobiacich predmetov.

4. Pamäť

Pamäť je psychický proces odrazu minulého prežívania a správania vo vedomí človeka. Fyziologickým základom pamäti je utváranie dočasných nervových spojení = pamäťová stopa. Jej hlavnou úlohou je uchovanie informácií, ktoré nemajú neutrálny charakter. Ale sa môžu spájať s istými citovými kvalitami.      

Pamäť umožňuje výsledky učenia uchovať tak, aby si ich človek podľa okolností a potrieb mohol kedykoľvek vybaviť a použiť. Prevláda názor, že je len 1 mechanizmus pamäti, ale sú rôzne spôsoby kódovania a spracovania informácií = existencia viacerých druhov pamäti : vizuálna, pamäť na idey, pamäť na časové usporiadanie, pamäť na správanie,... Podľa charakteru psychickej aktivity delíme pamäť na: pohybovú, emocionálnu, názornú , slovno – logickú.
Podľa charakteru celkovej činnosti na úmyselnú a neúmyselnú  a podľa dĺžky podržania materiálu je pamäť  krátkodobá, dlhodobá a operačná. Proces pamäti má tri hlavné fázy: zapamätávanie, uchovanie a zabúdanie, vybavovanie

4.1 Zapamätávanie

Tvorí začiatok pamäťového procesu čiže psychický zážitok, operácie alebo jav sa vštepujú do pamäti a fixujú sa v podobe pamäťových stôp. Dôležitým faktorom zapamätávania je porozumenie.    Ako prvý urobil rozbor procesov zapamätania a zabúdania H. Ebbinghaus v r.1985. Zistil, že po 24hod. si človek podrží 35% materiálu; po mesiaci len 20%. . Zapamätávanie môže byť mechanické a slovno-logické. Aby sme si daný materiál zapamätali trvale, treba ho niekoľkokrát za sebou opakovať.
Druhy zapamätávania:
mimovoľné - bez úmyslu niečo si zapamätať
zámerné  - psychická činnosť vedome zameraná na cieľ niečo si zapamätať; uplatňuje sa v škole, pri štúdiu..
alebo:
 mechanické - opiera sa o časovo-priestorové, teda vonkajšie súvislosti v pamäťovom materiály
 logické - opiera sa o vnútorné súvislosti v pamäťovom mater.; je rýchlejšie a dáva presnejšie výsledky
 
4.2 Uchovávanie a zabúdanie
  Stredný článok v procese. Ide vlastne o uchovanie istých obrazov vo vedomí človeka v podobe pamäťových stôp. S uchovaním úzko súvisí aj zabúdanie. Časom sa zapamätaný obsah narúša.   Zabúdanie je strata alebo nedostupnosť informácií, ktoré už boli v pamäti k dispozícii. Prejavuje sa narúšaním pôvodnej podoby zapamätania materiálu; zmenšením rozsahu; vypadnutím jednotlívých prvkov, ako aj celých častí. Druhy zabúdania sú prechodné a trvalé.

4.3 Vybavovanie

Tretia fáza procesu. Ide o aktualizáciu predtým prežitých psychických zážitkov a osvojených činností. Základom je oživovanie pamäťových stôp.
Môže byť :
 mimovoľné - zážitky sa objavujú vo vedomí človeka bez jeho úsilia·
 zámerné - človek sám vynakladá úsilie niečo si vybaviť·
Znovupoznanie  je schopnosť človeka identifikovať podnet ako taký, ktorý sme už predtým vnímali.   Spomíname keď sa nám minulé zážitky vybavujú do vedomia bez priameho pôsobenia podnetov, ktoré ich vyvolali /pomocné otázky učiteľa, ak si žiak nevie spomenúť/. Reprodukcia je  vybavenie zapamätaného bez priameho pôsobenia zapamätaného podnetu, pričom zapamätané a vybavené sa zhodujú /odriekanie básne/.

5.  Predstavy a fantázia
Schopnosť vytvárať predstavy je predpokladom tvorivej činnosti. Každý môže mať vo svojom vedomí názorné obrazy, predstavy takých javov, ktoré bezprostredne vníma. Tieto predstavy môžeme prepracúvať prostredníctvom fantázie – umelec, konštruktér. Predstavy a fantázia vystupujú ako nevyhnutná stránka umeleckej, konštrukčnej, vedeckej  a literárnej – celkovo tvorivej činnosti.   Predstavy veľmi úzko súvisia s myslením, sú motivované potrebami. Môžu tiež vyvolávať rozličné citové zážitky – negatívne alebo pozitívne. Predstavy môžu byť jedinečné - konkrétny predmet, jav – predstava vlastného domu, priateľa. Alebo všeobecné – reprodukujú len najvšeobecnejšie, relatívne stále črty. Ďalej môžu byť predstavy: zrakové, sluchové, pohybové. Galton zistil, že deti a ženy majú živšie a farebnejšie predstavy než muži a že vedcom predstavivosť mnohokrát chýba.  Častokrát v závislosti od psychického a citového rozpoloženia človeka a nedostatku zmyslových dát  môžu vzniknúť skreslené predstavy, ktoré nazývame ilúzie. Halucinácie sú subjektívne predstavy, ktoré nemajú objektívny podnet – rôzne hlasy, vidiny. S halucináciami sa stretávame v patológii. Môžu vznikať vplyvom niektorých látok: hašiš, ópium, alkohol, ale aj pri vysokých telesných teplotách. Fantázia:. Je schopnosť človeka ležiaca medzi vnímaním  a myslením. U človeka vznikajú predstavy predmetov, javov v takej podobe v akej ich nikdy predtým nevnímal. To všetko za pomoci fantázie , obrazotvornosti. Fantázia a obrazotvornosť má veľký vplyv na citový život človeka.

6.  Učenie
Je to zámerné a systematické nadobúdanie vedomostí, zručností a návykov, foriem správania a osobnostných vlastností. Už Konfucius pred dva a pol tisícročím uvádzal tri druhy učenia a to: a) učenie sa napodobňovaním – tu spomína vlastne dieťa ako napodobňuje určité spôsoby správania, bez toho, žeby dieťa spoznalo zmysel správania

b) učenie sa pokusom, omylom a úspechom – človek sa v prvom rade učí formou pokusu čiže sa pokúša dosiahnuť cieľ, pokiaľ sa mu to nedarí hovoríme o teda o omyle, a na koniec je tu fáza kedy vlastne nájdeme cestu k úspechu

c) učenie sa poznaním – proti tejto forme učenia nepotrebujeme žiaden pokus, potrebujeme si premyslieť len možnosť ako nájsť to najlepšie riešenie.
Používame všetky tri základné druhy učenia., pretože sú potrebné v našom živote.  Metóda  učenia sa v spánku sa spomína už v roku 1936. V spánku môžeme prijímať nielen informácie ale môžeme byť aj ovplyvnení sugesciami, tieto nám môže dať niekto iný , alebo my sami. Môže sa sťať, že v začiatkoch toto učenie nebude úspešné, organizmus si musí na takúto formu zvyknúť. To čo sa naučíme počas dňa si podržíme po jednom prečítaní asi na deväť percent, ale čo sa naučíme pred spaním je to asi päťdesiatšesť percent.
Najlepší úspech dosiahneme kombinovanou metódou a to tak, že učebnú látky si prečítame pred spánkom a potom si ju opakujeme za pomoci zvukovej nahrávky dvakrát za noc a raz ráno.   Učením metódou vyučovaním si učebnú látku dôkladne spracujeme, ušetrí nám viac času pri bifľovaní a vlastne človek príde na to, že žiadna metóda nevedie k dôkladnejšiemu ovládaniu učebnej látky.. Dôležité je robiť si písomné poznámky a zhromažďovať si ich. Pri tejto forme je potrebné prečítať si všetky dôležité materiály týkajúce sa danej problematiky, navštíviť prednášky aj semináre, aby sme sa s danou tematikou dobre oboznámili. Výhoda tejto metódy spočíva vtom, že máme podrobne spracovanú danú problematiku a týmto sa môžeme stať odborníkom na danú tému. Z našej strany si vlastne vyžaduje len jednu úlohu a to nestratiť kontakt s preštudovanou problematikou.   Učením sa metódou preťažovaním  sa dá omnoho rýchlejšie naučiť hlavne jazyky Táto metóda preniká kritickou kontrolou ľavej hemisféry jednoduchým trikom. Ľavá polovica je preťažená sledom nezmyselných úloh, za ktoré pravá strana nie je zodpovedná. Potom vlastne potrebujeme pravej polovici sprostredkovať jej pridelené informácie a tým sa ich obsah môže v pamäti skladovať a v každom čase vyvolať. Učiaci je podnecovaný k tomu, aby opakoval rýchly sled svojvoľne vybratých čísel, pritom už nemôže vedome vnímať informácie z iného zdroja , pretože jeho pozornosť je viazaná. Pomocou tejto metódy sa učíme najľahšie.

Pri pojme učenie sa nám najčestejšie vybavuje škola, učebnice. Učíme sa ale aj mimo školy a celý život. Učili sme sa chodiť, poznávať, pracovať, správať sa v spoločnosti atď. To všetko je učenie. Podľa J. Linharta je učenie tou formou činnosti, pri ktorej jednotlivec mení svoje správanie a svoje vlastnosti pod vplyvom vonkajších podmienok a v závislosti od výsledkov svojho konania. Je len málo foriem správania, ktoré sme dostali zakódované v génoch, na rozdiel od ostatných organizmov živočíšnej ríše (pudy, inštinkty, reflexy) a ktoré sú výsledkom zrenia.

7. 
Myslenie
Myslieť znamená položiť si otázku, nájsť problém a riešiť ho. Myslenie vždy znamená riešenie nejakej úlohy na základe už dosiahnutých poznatkov, z ktorých človek vyvodzuje isté závery. Myslením človek usmerňuje svoju každodennú praktickú činnosť. Je to vlastne proces odrazu skutočnosti v procese jej analýzy a syntézy. Akúkoľvek myšlienkovú činnosť môžeme charakterizovať ako analyticko-syntetickú činnosť mozgu.
Výsledkom zmyslového poznania sú : pocity, vnemy, predstavy. Výsledkom myšlienkového / logického / poznania sú: pojmy súdy, poučky, všeobecné zákonitosti. Myslenie veľmi úzko súvisí s jazykom a rečou – čo je principiálny rozdiel medzi psychikou človeka a zvieraťa.
 
Záver:
Na orientáciu človeka v živote nestačia mnohokrát iba informácie, ktoré poskytujú zmyslové orgány. Je potrebné aby človek nielen poznával konkrétne predmety a javy, ale aby pochopil súvislosti medzi nimi. To dosahujeme pomocou myslenia. Počas spracovávania tejto témy som sa dozvedela množstvo zaujímavostí o poznávacích procesoch, ktoré mi pomôžu pri mojom ďalšom vzdelávaní, ale aj v normálnom živote.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Psychológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.023