Zaujímavosti poznávacích procesov (Myseľ)

Spoločenské vedy » Psychológia

Autor: janka114
Typ práce: Referát
Dátum: 13.12.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 895 slov
Počet zobrazení: 5 767
Tlačení: 408
Uložení: 402
Zaujímavosti poznávacích procesov (Myseľ)
 
Úvod
Myseľ je tak strašne komplikovaná, že doposiaľ sa neprišlo na nespočetné množstvo otázok, ktoré si kladú vedci i ľudia. Snažila som sa zistiť niečo bližšie k tejto téme a priblížim vám aspoň trochu mozog a taktiež myseľ. Najúžasnejším boomom tohto storočia pokladám za objavenie alebo lepšie povedané prezradenie Tajomstva, ktoré skutočne funguje podľa návodu. Vyskúšala som to nie raz a mne sa to osvedčilo. Ale o tom nikomu ani slovo.   

1.0  Mozog človeka - najzložitejšia štruktúra vesmíru
Človek, ako jediný  tvor na tejto planéte má vďaka rozsiahlym kôrovým oblastiam čelových lalokov schopnosť plánovať, organizovať, predvídať, byť motivovaný, mať ambície. Nekoná len reflexne, pudovo, ale premyslene, plánovito. Dokáže sa načas vzdať toho, čo ho uspokojuje v záujme vyšších a dlhodobejších cieľov. Mozgová kôra dospelého človeka sa brázdi jedinečným spôsobom u každého z nás, aby sa "zmestila" do lebky. Na základe klinických a experimentálnych poznatkov pokladáme mozgovú kôru za sídlo unikátne ľudského procesu poznávania a myslenia. Bez mozgovej kôry by sme boli slepí, hluchí, neschopní akéhokoľvek vôľou riadeného pohybu a nepovedali by sme žiadnu súvislú vetu. Vývin ľudského mozgu, jeho stavbu, umiestnenie a usporiadanie mozgových buniek, riadia gény, ktoré tvoria biologickú bázu individuálnych schopností každého z nás. Preto mnoho schopností a osobnostných čŕt dedíme po našich predkoch rovnako, ako dedíme farbu očí alebo stavbu tela. Mozgové bunky - neuróny ako výkonné jednotky mentálnej činnosti sa vyvíjajú od veľmi včasného embryonálneho štádia, už v štvrtom týždni života embrya sa tvoria rýchlosťou štvrť milióna buniek za jednu minútu. Okolo polovice gravidity má dieťa vytvorené všetky neuróny, ktoré v ďalšom období dozrievajú a presúvajú sa na miesta, kde budú vykonávať svoje poslanie, napríklad do mozgovej kôry záhlavných lalokov, kde analyzujeme zrakové podnety. Tu vytvárajú spojenia s inými neurónmi a organizujú sa do neurónových okruhov.

1.1  Anatómia ľudského mozgu

Ľudský mozog je zložený z niekoľkých dielov. Základné časti sú:
-predný mozog
-medzimozog
-stredný mozog
-zadný mozog
-predĺžená miecha


1.11  Predný mozog (telencephalon)
- sídlo rozumu, predstavivosti a tvorivosti
Tvorí najväčšiu časťou mozgu. Obsahuje dve mozgové pologule (hemisféry), oddelené hlbokým zárezom. Povrch tvorí mozgová kôra plná záhybov, špirál a závitov.
 
1.12  Medzimozog (diencephalon) - „brána do vedomia“
Pomerne malá časť mozgu, obklopená hemisférami predného mozgu.
 Tvoria ho dve časti:
-lôžko (talamus)- Je dôležitou „prepájacou cestou“. Križujú sa tu všetky senzitívne dráhy, ktoré vedú do mozgovej kôry. Prichádzajúce podnety lôžko prepustí do mozgovej kôry alebo ich utlmí. Takto sprostredkúva reakcie na rozličné podnety. Preto sa mu hovorí i „brána do vedomia“.
-podlôžko (hypotalamus)
– iniciátor stresu
Najvýznamnejším regulátorom organizmu. Udržuje stálu vnútornú telesnú teplotu, rovnováhu tekutín. Meria množstvo glukózy a soli v krvi, navodzuje pocit hladu či smädu. Tieto regulácie umožňuje endokrinná žľaza – hypofýza, ktorá je stopkou pripojená na spodnú časť hypotalamu. Hypofýza vysiela signály i do nadobličiek, ktoré produkujú hormóny ako adrenalín a nonadrenalín, čiže môže vyvolať pocit stresu.

1.13  Stredný mozog (mesencephalon)

Je to najmenšia časť mozgu. Nachádza sa tu centrum zrakových a zvukových nepodmienených reflexov. Zo stredného mozgu vystupujú nervy, ktoré inervujú okohybné svaly. Zabezpečuje pohyb očí a pohyb hlavy za sluchovým alebo zrakovým podnetom.

1.14  Zadný mozog – „primitívny mozog“
Bol prvou zo súčastí mozgu, ktoré sa vyvinuli na vrchole miechy. Patrí k nemu:
-mozoček (cerebellum)sídlo rovnováhy
Tvorený z dvoch pologúľ. Povrch kryje kôra. Koordinuje napätie kostrových svalov, zabezpečuje vzpriamenú polohu tela a súhrne pohyby svalov. Pri opitosti je mozoček poškodený, čo spôsobuje typické „tackanie“ opitého. Mozoček je schopný zapamätať si rôzne pohybové aktivity (bicyklovanie, lyžovanie, písanie,...) a bez problémov dovolí tieto aktivity kedykoľvek zopakovať.

2.0  Spracovávanie informácií

Väčšina kapacity ľudského mozgu je venovaná spracovávaniu informácií, ktoré doň neustále prichádzajú zo zmyslových orgánov, a rozhodovaniu, ako by malo telo na tieto informácie reagovať: aké chemické látky vylúčiť, ktorou končatinou pohnúť, ktoré tvárové svaly stiahnuť a podobne. V ľudskej mysli na rozdiel od mozgu ostatných živočíchov prebieha ešte ďalšie spracovanie informácií. Okrem úlohy, ktorú mozog plní pri riadení fyziologických funkcií nášho tela, podieľa sa na zapamätávaní a vybavovaní informácií, myslení, reči, a emóciách, poskytuje nám vedomie vlastnej jedinečnosti a prirodzené vlastné vedomie. Pozoruhodné sú aj úlohy, ktoré mozog nepretržite vykonáva v rýchlom slede za sebou. Napríklad v zvukových vlnách prijímaných sluchom ihneď rozpoznáme zmysluplnú reč. Väčšinu činností, ktoré mozog vykonáva si vôbec neuvedomujeme . Príležitostne si však uvedomujeme jeho aktivitu pri spracúvaní informácií – napr. keď sa snažíme spomenúť si na nejaké meno alebo vyriešiť matematickú úlohu.

3.0  Princípy myslenia
Princípom práce našej mysle sú pocity, myšlienky a predstavy. Tvoria uzavretý kruh. Ak vytrénujeme svoju všímavosť, dokážeme si to uvedomiť. Pracujú v uzavretom systéme, podmieňujú sa  jeden druhého navzájom v kruhovom pravidle. V praxi to znemená, že pocity sa dokážu meniť na myšlienky, myšlienky sa dokážu meniť na predstavy a predstavy sa dokážu meniť na pocity.
Môžu nastať DVE VARIANTY:  1. pocity » predstavy » myšlienky » pocity
2. pocity » myšlienky » predstavy » pocity

Tieto vzťahy sa prejavujú ak naša myseľ funguje podľa zákonitostí sveta protikladov, teda vtedy ak sme presvedčení že dualita je jediným funkčným systémom vesmíru. Práve preto sú možné iba dve varianty fungovania ľudskej mysle v tomto systéme.
Ak sme presvedčení o tom, že síce existuje svet protikladov, ale ako súčasť sveta trojjednoty, v tom prípade naša myseľ mení fungovanie. Nastáva nasledovný spôsob nášho vnímania, pri ktorom vzniká JEDNA VARIANTApocity + predstavy + myšlienky = VIEM . Nie je tu postupnosť. Všetky tri vnímame naraz v jednom momente, v jednom priestore a čase a to je to, čomu vravíme „viem“. Jednu a tú istú informáciu vidíme ako predstavu, cítime ako pocit a napadne nás aj ako myšlienka. Toto zosúladenie vytvára pocit tichej jemnej radosti a uvedomenie si toho že: „viem že viem“.
 V meditácii pri prechode z dualitného vnímania do vnímania trojjednotného, keď sa do určitej miery mení naše vnímanie, môžu niekedy vyskytnúť prechodné TRI VARIANTY fungovania mysle:  1. pocit » predstava
2. Pocit » myšlienka
3. Pocit /samotný/

4.0  Vedomé a nevedomé myslenie
Myslenie sa zhruba delí na vedomé a nevedomé. Vedomé myslenie je len zlomkom toho, čo sa deje v našom mozgu – je to to, čo si v danej situácií uvedomujeme, a preto je mimoriadne obmedzené. Nevedomé myslenie neustále prebieha v pozadí vedomého myslenia a determinuje väčšinu nášho správania. Vedomé myslenie má sklon k logiku, postupnosti a pomalému riešeniu – spracúvaniu informácií. Je štruktúrované v zmysle príčiny a následku a priamo súvisí s „tu a teraz“. Naproti tomu je nevedomé myslenie intuitívne, nesekvenčné, rýchle, nevysvetliteľné, ľahšie vytvára asociácie medzi rôznymi informáciami. V podstate sa dá povedať, že nevedomá myseľ efektívnejšie rieši „viacero úloh naraz“ než vedomá a neobmedzuje sa len na to čo sa deje v danej chvíli.

5.0  Racionálne myslenie
Tento termín sa zvyčajne vzťahuje na rozhodovanie a zvažovanie. Dospieť k racionálnemu záveru je mnohokrát omnoho ťažšie, ako sa zdá, potrebujeme k tomu dostatok informácií o predmete alebo o možnostiach prichádzajúcich do úvahy, ako aj dostatok času na logický úsudok. Ľudia často neuvažujú racionálne. Niektorí veria, že vyhrajú v lotérii, hoci pravdepodobnosť je 1 ku 14 miliónom. Iní odmietajú letieť po nedávnej leteckej nehode aj keď vedia, že ide o zriedkavú udalosť. Výskumy ukazujú, že keď sa ľudia snažia niečo dosiahnuť, majú tendenciu vyhýbať sa riziku, avšak v prípade, že by mali niečo stratiť, idú do rizika bez akýchkoľvek  problémov. Máme sklon vyhľadávať dôkazy na podporu svojho postupu a neberieme do úvahy to, čo svedčí proti nemu. Zvláštne je, že ak sa snažíme zistiť či niekto porušil pravidlá alebo nejakým spôsobom podvádzal, uvažujeme triezvejšie. Mnohí odborníci sú toho názoru, že mechanizmus na „odhaľovanie podvodu“ máme vrodený, kým iní si myslia, že túto schopnosť získavame dospievaním.

6.0  Tvorivé myslenie
Proces, ktorým ľudia prichádzajú na nové a užitočné nápady, sa považuje za vrchol ľudského myslenia. Hodnotné tvorivé myšlienky nachádzame vo všetkých oblastiach života: napríklad vynájdenie telefónu alebo kolesa, Picassove majstrovské diela a iné. Tvorivé myslenie má niekoľko fáz: vedomé myslenie, inkubácia (problém sa odloží bokom), náhla inšpirácia, rozvíjanie a prehodnocovanie nápadu. Zdá sa, že rozhodujúca je  fáza inkubácie, ale jej úloha nie je celkom jasná. Možno v nej dochádza k nevedomému spracovávaniu problému, zavrhujú sa postupy, ktoré nikam nevedú, alebo sa postupne aktivuje sklad dlhodobej pamäti, až sa napokon  nájde dôležitá informácia. Pri mnohých vedeckých objavoch zohrali významnú úlohu náhodné udalosti. Niektorí umelci sa na ňu spoliehajú – ako americký spisovateľ William Burroughs, ktorý rozstrihal noviny, náhodne zostavil ich kúsky a vytvoril pozoruhodnú kombináciu slov. Podľa niektorých prognóz sa spoločnosť bude čím ďalej spoliehať na techniku a zopár expertov sa zhoduje v tom, že väčšina z nás už nebude potrebovať niečo tvoriť. Čím väčší dôraz sa kladie na racionálne myslenie, tým je  svet menej tvorivý. Ľudstvo sa však musí snažiť využívať tvorivú silu nevedomia, aby dokázalo reagovať na všetky výzvy, s ktorými sa stretáva.

7.0  Ako si zachovať fungujúcu myseľ ?

Celková životná pohoda je závislá od fyzickej a psychickej stimulácie. Dobrá telesná kondícia pozitívne ovplyvňuje telesné zdravie, človek menej podlieha únave. Zhoršením pamäti trpí po päťdesiatke takmer polovica ľudí, po sedemdesiatke už tri štvrtiny. Problémy s pamäťou ale majú občas aj mladšie osoby, vrátane žiakov a študentov.

Bunky našich svalov a nervové bunky sa správajú rovnako, potrebujú byť v činnosti, inak stratia svoju výkonnosť. Ak z nejakého dôvodu istý čas zostaneme na lôžku, menej sa pohybujeme, potrebujeme čas na fyzickú rehabilitáciu. Primeraná a pravidelná mentálna námaha spôsobuje, že mozgové bunky doslova "kvitnú", pretože každá aktivita podnecuje tvorbu nových výbežkov a spojení medzi bunkami. Ak sa jej budeme vyhýbať a len pasívne prežívať každodenný život, bunky zoslabnú a nakoniec zahynú.
Dnes vieme, že pravdepodobne jediným účinným preventívnym prostriedkom proti predčasnému starnutiu mozgu je tréning poznávacích funkcií. On totiž buduje "duševnú rezervu". Tréning pamäti má dôležitý význam preto, že udržiava mozog aktívny a zdravý. Okrem dobrej pamäti pomáha uvoľňovať určité chemické látky, ktoré sú dôležité pri fungovaní imunitného systému, čím sa chráni mozog pred ochorením a poškodením.
Precvičovanie mozgu je potrebné robiť v každej životnej etape, no najmä vtedy, keď začne človek starnúť. Každý deň si nájdime čas na aktivity, ktoré udržiavajú náš mozog v pohotovosti. Môže to byť čítanie kníh, lúštenie krížoviek, hry ako scrabble, bridž alebo pexeso, vzdelávanie sa v problematike, ktorá nás zaujíma, komunikovanie - rozhovory s inými ľuďmi. Skupinový tréning pamäti môže byť príjemnou zábavou medzi rovesníkmi, spôsobom ako si zdvihnúť sebavedomie, užitočnou prevenciou prirodzeného zhoršovania pamäti, ktoré prichádza vekom, resp. prevenciou Alzheimerovej choroby.

8.0  Pravák alebo ľavák?
Pravá a ľavá strana mozgu majú úplne rozdielnu funkciu. Všeobecne ľavá hemisféra je zodpovedná za analytické schopnosti, ako je logika, jazyk a matematické schopnosti, zatiaľ čo pravá strana riadi umelecké schopnosti a zrakové schopnosti ako rozlišovanie farieb, tvarov, vzorcov.
 Vyskúšajte toto:Zmerajte si, ako dlho dokážete udržať v rovnováhe pravítko na prstoch ľavej a pravej ruky. Potom si zmerajte, ako dlho dokážete udržať pravítko v rovnováhe na každej ruke a PRITOM rozprávať. Výsledky porovnajte.
Väčšina pravákov zistí, že hovorením zhoršuje výkonnosť ich pravej ruky, ale nie ľavej. Prečo? Jazyk a schopnosť používať pravú ruku sa nachádza v tej istej hemisfére a táto strana mozgu je preťažená súčasným rozprávaním a používaním ruky. Ľaváci môžu mať jazykové centrum v niektorej z hemisfér alebo v obidvoch z nich. Ľaváci s pravostranným jazykovým centrom majú lepší výsledok s pravou rukou, ľaváci s jazykovým centrom na ľavej stane budú mať lepšie výsledky s ľavou rukou. Ľaváci s jazykovými schopnosťami riadenými oboma stranami budú schopní udržať v rovnováhe pravítko rovnako ako na oboch rukách.

Podľa štatistiky je medzi schizofrenikmi viac ľavákov ako pravákov, práve preto, že sa im pripisuje oveľa väčšia citlivosť ako pravákom.
- deti, ktoré píšu a kreslia ľavou rukou, mali by byť prchkejšie, zúrivejšie a ich rodičom by mali spôsobovať vrásky na čele aj ich početné a neovládateľné výbuchy hnevu
- schopnosť, ktorá sa pripisuje ľavákom, je aj rýchlejšia rehabilitácia po mozgovej porážke ako v prípade pravákov
- medzi ľavákmi je aj veľa dyslektikov, autistov a detí s poruchami učenia

9.0  Tréning pamäte
Mnohí z tých, ktorí si svoje mozgové bunky cielene pestujú, pracujú na aktivite, ktorá sa volá jogging pamäte. Tento pojem priviedol na svet psychológ Siegfried Lehrl, predseda Spoločnosti pre precvičovania pamäti. Keď pred dvadsiatimi rokmi s touto metódou prišiel, označil ju skratkou MAT - Tréning mentálnej aktivity. Je to súbor malých úloh, ktoré dokážu mozog udržiavať v maximálnom stave vedomia. Po zahrievacích cvičeniach je mozog schopný vstrebávať všetky tvorivé aktivity dňa, tréningom sa krátkodobo zvyšuje pozornosť a stúpa rýchlosť spracovania informácií. Pritom sa nepriamo zlepšuje nielen pamäť, ale aj celkový pracovný výkon.

10.0 Pomáha aj spánok

Myšlienkové pochody citeľne ovplyvňuje nedostatok spánku a nadmiera stresu. Kým v hlbokom spánku sa upevňuje to, čo sme naštudovali, nedostatok spánku negatívne pôsobí na výkon učenia. Ten, kto je príliš stresovaný, máva často v hlave blok, za ktorý môžu stresové hormóny. Za zábudlivosťou a zníženou schopnosťou koncentrácie sa často skrýva depresia - mimochodom preto označujú psychiatri problémy súvisiace s ťažkou depresiou ako pseudodemencia. Poškodzovať mozog, a tak znižovať jeho tvorivé schopnosti, môže tiež vysoký tlak či vysoká hladina cukru v krvi.

10.1  Myslíme v spánku?

Pri snívaní sú aktívne zrakové oblasti mozgu, napríklad oblasti, ktoré sú sídlom základných emócií, zatiaľ čo oblasti súvisiace s racionálnym myslením a pozornosťou odpočívajú. Tým možno vysvetliť, prečo v snoch „vidíme“, prečo sú také emočné, nesúvislé a nelogické. Hovorí sa, že snívanie je spôsobom spracovania informácií – pomáha nám rozhodovať sa riešiť problémy, overujú možnosti ich riešenia bez toho, aby nás hatalo racionálne myslenie. Niektoré štúdie naznačujú, že snívanie podporujú naše tvorivé myslenie tým, že v sne sa spájajú nápady, ktoré by nás v bdelom stave ani nenapadli.

11.0  Dôležitosť pohybu
Na zobrazovacích prístrojoch, ku ktorým patrí napríklad počítačová tomografia alebo magnetická rezonancia, sa ukazuje, že spracovanie informácií v mozgu je vďaka telesnému pohybu ďaleko účinnejšie. Mozog sa viac prekrvuje, vytvárajú sa nové cievy rovnako ako spojenie nervových buniek. Športové aktivity a intelektuálne precvičovanie sú prevenciou aj Alzheimerovej choroby. K preventívnemu balíčku patrí ešte vyvážená životospráva. Táto strava obsahuje veľa ovocia a zeleniny, dosť strukovín a celozrnného pečiva.

12.0  Aspekty individuality

Osobnosť je to, čo stojí za odlišnými spôsobmi reagovania ľudí na ich životné skúsenosti. Inteligencia zahŕňa celý rad faktorov – od umeleckej tvorivosti po matematickú zdatnosť a od priestorovej predstavivosti po dobré verbálne spôsobilosti. Väčšina ľudí má vynikajúce schopnosti vo všetkých týchto oblastiach. Veľmi dôležitým faktorom ovplyvňujúcim i to, akí sme, je aj naše vnímanie vlastného pohlavia a to, kto nás priťahuje, nehovoriac o tom, v akom súlade sú tieto veľmi osobné charakteristiky s normami spoločnosti, v ktorej žijeme.

13.0  Gény a výchova

Individualita človeka sa zakladá na kombinácií génov (prirodzenosti), životnej skúsenosti (výchovy) a náhody. Gény rozhodujú o stavbe nášho tela, stavbe mozgu, nervových dráh, vďaka nim máme inštinkt reči, celú škálu emócií a veľkú časť osobnosti. Skúsenosť potom buduje na týchto základoch, spôsobí, že nepoužívané nervové dráhy v mozgu vyhasínajú a vytvárajú sa nové nervové spojenia. Náhoda hrá neviditeľnú, no pravdepodobne dôležitú úlohu. V minulosti sa často diskutovalo na tému – „gény“ alebo „výchova“ ? Tieto dve zložky sú však neoddeliteľne spojené, a preto ich odlučovanie nie je možné. Väčšina našej osobnosti, rodovej identity, inteligencie či sexuálnej orientácie je ovplyvnená geneticky. Takže gény skutočne ovplyvňujú naša IQ alebo napríklad to, nakoľko sme spoločenskí a či sa rozlúčime ľahko alebo ťažko. Taktiež veľkú úlohu zohráva aj výchova. V období, keď sa formujeme, nás výrazne ovplyvnia ľudia okolo nás spolu so životnými skúsenosťami a vekom, v ktorom sme ich nadobudli.

14. 0  Môžeme sa zmeniť?
Mozog sa charakterizuje ako „plastický“ čiže je schopný sa meniť. To ale neznamená, že môžeme zmeniť zo dňa na deň svoju inteligenciu, orientáciu, osobnosť ale dokážeme ovládať niektoré aspekty mysle. Pri náležitej usilovnosti, podpore, zdokonaľovaní spôsobilostí a upevňovania nervových dráh sme však schopní dosiahnuť veľa. Oveľa väčšiu šancu formovať sa, máme vtedy ak dobre poznáme sami seba. No napriek teoretickému sebauvedomovaniu často lepšie poznáme iných ako seba. To z toho dôvodu, že hlavné determinanty osobnosti sú ukryté v nevedomí, oblasti mysle, kam nemáme prístup, a v tom , že ľudia majú nekonečnú schopnosť sebaklamu. Keby bola požiadavka, aby ľudia spoznali sami seba na to, aby sa zmenili, je to odsúdené na neúspech. Každý je ochotný uveriť, že iných ľudí poháňajú nevedomé túžby a že majú mimoriadne pomýlené predstavy o svojichmotívoch, ale veľmi ťažko je ochotný pripustiť, že on sám je poháňaný a klamaný rovnakým spôsobom.
 
 
15.0  Kniha – Tajomstvo
Rhonda Byrne napísala pred pár rokmi bestseller Tajomstvo – The Secret, ktorý sa stal svetovým fenoménom a inšpiroval milióny ľudí k tomu, aby žili neobyčajný život. Úspešná autorka sa vracia s novým dielom. Ponúka v ňom neuveriteľne účinný nástroj, pomocou ktorého je možné Tajomstvo prežívať a vniesť do každej stránky svojho života radosť a súlad.
Tajomstvo – Kniha vďačnosti je prekrásna kniha, plná pochopenia a múdrosti. Nájdete v nej návod na denné preukazovanie vďačnosti, ktorá do vášho sveta pritiahne všetko veľkolepé, po čom len túžite. „Pomocou vďačnosti, tejto mimoriadne silnej emócie, si pritiahnete do života absolútnu hojnosť toho najlepšieho. Bez ohľadu na to, kto ste alebo kde sa práve nachádzate,“ tvrdí R. Byrne. Na mnohých príkladoch ukazuje ako vďačnosť rozpustí všetku negativitu vo vašom živote a napokon dokáže od základu zmeniť váš život.

Už Albert Einstein dokázal, že všetko vo vesmíre je energia, a táto energia vibruje na určitých frekvenciách. Aj my sme energia, a tak každý z nás vibruje na istej frekvencii. Naše myšlienky, pocity a presvedčenie určujú vibráciu a frekvenciu našej energie. A to treba využiť. „Ak budete knihu používať denne a písať o všetkom, za čo ste v živote vďační, užasnete nad nekonečným zoznamom vecí, za ktoré môžete byť vďační,“ dodáva autorka. Aby sme totiž pretvorili svoj život, musíme nájsť spôsob, ako byť vďační za to, čo už máme.
Tajomstvo - Kniha vďačnosti obsahuje krátke texty , ktoré Rhonda Byrne napísala, aby prinášali radosť a harmóniu do všetkých oblastí života.
 
Záver
Keďže som sa vďaka tejto práci dozvedela všetky potrebné informácie ohľadom myslenia a mozgu, určite svoje vedomosti zúžitkujem v budúcnosti. Najviac ma bavilo zisťovať akými možnými spôsobmi sa dá mozog a myseľ trénovať spolu s pamäťou a predstavivosťou a určite to ozrejmím aj mojej rodine a známym, pretože zachovať si dobrú myseľ aj v starobe sa celkom vyplatí. Ohromila ma aj vedomá a nevedomá myseľ a poučila som sa akú silu vôbec myseľ má. Mali by sme si teda dávať veľký pozor ako rozmýšľame a uvažujeme a podľa toho sa nám môže začať aj dariť v smere, ktorý si sami vyberieme.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Psychológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.015 s.
Zavrieť reklamu