Inteligencia a jej druhy

Inteligencia a jej druhy
 
ÚVOD
Hneď po narodení sa z dieťaťa vyvíja osobnosť. Reaguje na podnety z okolia, a tým sa socializuje do sveta. Vytvára svoje „ja“. K osobnosti neodmysliteľne patria charakter, schopnosti, temperament a inteligencia. Tému Inteligencia som si vybrala, lebo si myslím, že by každý mal vedieť o sebe maximum. Prečo sa tak správa, či je to aj dané geneticky alebo či si za to každý zodpovedá sám.   Vo svojej práci som sa zamerala na druhy inteligencie, rozobrala som, čo je to inteligenčný kvocient a aké inteligenčné testy existujú. Ľudia často intuitívne hodnotia druhých ľudí ako „bystrých“ alebo „hlúpych“ podľa toho, ako si dokážu poradiť v rôzne mentálne náročných situáciách. Každý má lepšie rozvinuté nadanie na niečo iné. Preto by sa ľudia nemali navzájom odsudzovať, za to, ak niekto niečo nevie. Môže však dôjsť aj k poruchám intelektu, a takýmto ľuďom by sa nikto nemal posmievať, lebo oni za to nemôžu.
 
1  Inteligencia
„...Inteligentní ľudia veria, že sa dá veriť len polovici toho, čo počujú. Veľmi inteligentní vedia, ktorej polovici...“ (George Bernard Shaw)
 
Inteligencia je základná schopnosť potrebná pre praktický život. Zahŕňa schopnosť účinne a rýchlo riešiť ťažké i nové situácie, orientovať sa v nových situáciách a hľadať súvislosti, schopnosť prispôsobiť sa, správne používať výsledky vlastného myslenia a učiť sa zo skúseností.

1.1 Schopnosti
„...Ak nedôverujete sami sebe a svojim schopnostiam, prečo by vám mali dôverovať iní?...“ (Gilbert Adair)
 
Schopnosť je súbor predpokladov alebo vlastností potrebných na úspešné vykonávanie určitej činnosti. Pri vykonávaní akejkoľvek činnosti môžeme dosiahnuť ,,osobný strop“, ktorý môžeme dosiahnuť za optimálnych podmienkach a pri vytrvalom úsilí zdokonaliť sa v danej činnosti.
 Psychológia rozdeľuje schopnosti na: verbálne (schopnosť vyjadrovať sa a rozumieť slovným konštrukciám), numerické (sa uplatňujú pri matematických operáciách a úlohách), percepčné (schopnosť rýchlo reagovať), pamäťové, psychomotorické (koordinované zaobchádzanie s určitými prístrojmi a nástrojmi), umelecké a priestorová predstavivosť (priestorová orientácia, vizualizácia, kinostatická predstavivosť).

1.2  História merania inteligencie
V 19. storočí sa objavili prvé pokusy merania inteligencie meraním reakčných časov (rýchlosť, akou reaguje osoba na určitý zmyslový podnet). Mysleli si, že inteligencia súvisí s veľkosťou mozgu. V roku 1905 francúzsky psychológ Alfréd Binet spolu so svojím spolupracovníkom Theodorom Simonom vypracovali stupnicu inteligencie (Binet-Simonova inteligenčná stupnica), aby oddelili menej schopné deti od lepších. Táto stupnica sa stala základom rozvoja inteligenčných a psychodiagnostických testov. Zmenu Binet-Simonovej stupnice v roku 1916 publikoval americký psychológ Lewis M. Terman, ktorý podal návrh, že individuálny inteligenčný level bude meraný ako inteligenčný kvocient (IQ).

1.3 Druhy inteligencie
Podľa amerického psychológa Howarda Gardnera sa IQ testy zameriavali iba na logicko-matematický druh inteligencie, a tak zaviedol ďalšie druhy inteligencie. Druhy inteligencie rozdelil na 7 zložiek: logicko-matematická, jazyková, priestorová, telesno-pohybová, hudobná, intrapersonálna a interpersonálna. Ľudia majú všetky tieto druhy, len každý ich má inak rozvinuté.

1.  logicko-matematická: -  zahŕňa numerické schopnosti, abstraktné myslenie, schopnosť logickej analýzy a posudzovania
-  z ľudí s týmto druhom inteligencie sú dobrí matematici, vedci, ekonómovia, inžinieri a lekári
 
2.  jazyková: -  jedinci sa ľahko vyjadrujú, majú dobrú pamäť na mená,
čísla a dátumy, rýchlo sa učia cudzie jazyky, najlepšie sa
učia písaním, čítaním, počítaním
-  sú z nich dobrí spisovatelia, básnici, novinári, učitelia, právnici, filozofi
 
3.  priestorová:  -  dobre vyvinutá vizuálna pamäť, predstavivosť, orientácia
   v mapách a grafoch
-  zamestnania: umelec, architekt, inžinier
 
4.  telesno-pohybová:  -  pohybová pamäť (športy, tanec)
-  zamestnania: športovci, herci, stavitelia
 
  5.  hudobná:  -  zahŕňa posluchové schopnosti  
    (rozoznanie tónov, melódie), cítenie rytmu a hudby
-  zamestnania: speváci, hudobníci, dirigenti
 
6.  intrapersonálna  -   jedinci rozumejú sami sebe, svojim myšlienkam, citom
-  majú bohatí vnútorní život
-  zamestnania: psychológovia, filozofi, spisovatelia
 
7.   interpersonálna:   -  dobré medziľudské vzťahy, komunikačné schopnosti
-  zamestnania: politici, manažéri, učitelia, obchodníci
 
Už v minulosti sa objavili „zázračné deti“, ktoré mali pozoruhodné nadanie. Takéto deti existujú vo svete jazykov, hudby, vedy i výtvarného umenia.
 Jedno dieťa údajne v 6 mesiacoch ovládalo 50 slov a ako trojročné vedelo hovoriť piatimi jazykmi. Ukážkovým príkladom výnimočného nadania u detí je absolútny sluch (schopnosť pomenovať a zaspievať určitú notu bez udania základného tónu). „Zázračné deti“ majú zvláštne schopnosti, hlavne vďaka tomu, že už v rannom detstve dostali dobré vzdelanie a veľa cvičili. Tieto schopnosti sú do veľkej miery dané genetickými faktormi, čo však nestačí - musia ich posilňovať rodičia aj učitelia.
 
2  Inteligenčné testy
Inteligenčné testy merajú úroveň inteligenčných schopností. IQ testy sa delia na:
· verbálne – porozumenie, nájsť zákonitosti radu čísel, riešiť slovné matematické  
  úlohy, používať pojmy
· neverbálne – schopnosť poskladať určitý tvar z kociek, usporiadať obrázky podľa logického časového sledu, zložiť tvary do uceleného obrázka
Tieto testy sú zamerané na logické myslenie, komunikačné schopnosti a vnímanie. Momentálne citové rozpoloženie môže ovplyvniť výsledok IQ testu a pre presné zistenie intelektu je potrebné brať IQ test vážne. V súčasnosti  je veľa IQ testov, no len málo z nich určia skutočný výsledok inteligenčných schopností. Najpresnejšie IQ vie zistiť psychológ.
 
2.2  Inteligenčný kvocient (IQ)
Inteligenčný kvocient (IQ) vyjadruje úroveň inteligenčných schopností. Tento termín zaviedol nemecký psychológ William Stern. IQ zobrazuje pomer mentálneho veku (rozumovej úrovne človeka) a fyzického (chronologického) veku. 
IQ = (mentálny vek/fyzický vek) x 100
Štatistické rozloženie hodnôt IQ v celkovej populácii znázorňuje Gaussova krivka (obr.č. 1) Všeobecne uznávané stupne celkovej rozumovej vyspelosti (IQ):
Do 20  idiocia – hlboká duševná zaostalosť
20 – 49  imbecilita – ťažká duševná zaostalosť (20-34), stredný stupeň zaostalosti (35-49)
50 – 69  debilita – ľahká duševná zaostalosť
70 – 79  hraničné pásmo medzi rozumovou zaostalosťou a normou
80 – 89  podpriemerná inteligencia
90 – 109   priemerná inteligencia
110 – 119 nadpriemerná inteligencia – ľahký nadpriemer
120 – 139 vysoká inteligencia – vysoko nadpriemerná
140 a viac veľmi vysoká inteligencia – genialita

3  Poruchy intelektu
Poruchy intelektu (duševná zaostalosť, mentálna retardácia) – zmena  určitých  psychických javov, ktoré sa prejavujú v správaní a prežívaní, spôsobujú problémy v komunikácii a interakcii. Poruchami intelektu sa zaoberá psychiatria a psychopatológia.
Poruchy intelektu môžu byť vrodené alebo získané počas života.
· vrodené (Oligofrénia = duševná zaostalosť = mentálne postihnutie)
   – môžu sa objaviť už pri vnútromaternicovom vývine alebo pri pôrode
-  sú na celý život
-  častou príčinou je dedičnosť

1.  debilita -   jednotlivci chodia do osobitných skôl (zaostávajú o 2-3 roky)
-   problémy s chápaním
-  nemajú radi zmeny
-  sú nekritickí
-  dobrá mechanická pamäť
-  nedokážu si formulovať vlastný názor
-  buď sú hyperaktívni alebo ťarbaví 

2.  imbecilita  –  majú chudobnú slovnú zásobu
-  nevedia písať a čítať
-  dokážu si osvojiť hygienické návyky
-  buď sú hyperaktívni alebo neobratní
 
3.  idiocia   –  do 6 rokov nechodia, nerozprávajú
-  neskôr ovládajú len niekoľko slov, zlá artikulácia
-  telesné a hygienické návyky si osvojujú veľmi ťažko
-  špeciálna starostlivosť
· získané – po určitej udalosti (mozgová porážka, zápal mozgových blán, nehoda,  alkohol)
1.  deteriorácia –  poškodenie mozgu v dôsledku užívania omamných látok
2.  demencia  –  získané v období staroby
-  strata duševných schopností a pamäti, schopnosti postarať sa o seba
-  najčastejšie sa vyskytuje  Alzheimerova choroba
 
ZÁVER
Inteligencia je všeobecná vlastnosť potrebná pre praktický život, čo zahŕňa učenie, pamäť a myslenie.  Dnes majú ľudia  veľa možností, ako sa dostať k testu inteligencie (najmä na internete), a tým si otestovať svoje vedomosti a všeobecné schopnosti. Existuje veľa druhov otázok v týchto testoch, no nie vždy tieto testy ukážu pravdivý výsledok vedomostí. Snažila som sa priblížiť svet inteligencie, akým spôsobom si môžu ľudia otestovať svoje vedomosti a čo v sebe majú. Každý človek je jediný exemplár. Podľa toho, ako sa správa k ostatným, ako reaguje na svoje okolie, sa stáva výnimočným. Každý si je tvorcom svojho šťastia.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/psychologia/7789-inteligencia-a-jej-druhy/