Predstavy a fantázia
Predstavy a fantázia
Úvod:
Obraz utvorený vo
vedomí bez priameho pôsobenia podnetov na senzorické orgány nazývame predstava. Schopnosť utvárať predstavy, ktorá je predpokladom tvorivej
činnosti, nazývame predstavivosť alebo fantázia.
Svojráznym fenoménom vystupujúcim medzi predstavami a
myslením je fantázia, obrazotvornosť, už tým, že nepracuje len so zmyslovými prvkami, ale aj s jazykom. Nie je však často odlišovaná od
predstáv, je obvykle považovaná len za určitý druh predstáv, za ich originálnu kombináciu. W. Stern vystihuje podstatný znak fantázie,
ktorý ju odlišuje od predstáv, keď chápe fantáziu ako „oblasť predstáv človeka, ktorá nie je totožná s objektívnym svetom“.
Predstavy a fantázia:
Človek môže mať vo svojom vedomí názorné obrazy vonkajších
predmetov a javov aj vtedy, keď práve nepôsobia na jeho receptory. Napríklad môžem si vyvolať do vedomia obraz neprítomnej matky. Toto nám
umožňuje psychický proces, ktorý nazývame predstavivosťou. Výsledky jej činnosti nazývame predstavami. Predstava je názorný obraz predmetov
a javov, ktoré v danom momente nevnímame.
Psychický zážitok blízky pôvodnému zážitku nazývame
spomienkovou alebo pamäťovou predstavou. Predstavy spolu s pocitmi a vnemami tvoria stupeň zmyslového poznania skutočnosti. Predstavujú vyšší
stupeň, typ odrazu skutočnosti. Predstavy vznikajú na základe minulých pocitov a vnemov. Od pocitov a vnemov sa teda odlišujú nielen čo do
pôvodu vzniku, ale aj čo do povahy. Predstavy na rozdiel od pocitov a vnemov sú bledšie, fragemntárnejšie a nestálejšie. Niektorí ľudia
však majú veľmi jasné a živé predstavy.
Proces utvárania a kvalita predstavy závisí od presnosti
vnímania a účasti myšlienkovej analýzy pri vnímaní spojenej s pomenovaním vnímaného predmetu a jeho časti.
Predstavy sa vo vedomí nevybavujú náhodne. Platia tu tzv. asociačné zákony. Asociačné zákony rozdeľujeme na primárne a
sekundárne:
a) primárne
- zákon dotyku v priestore a čase
-
zákon podobnosti a kontrastu
b) sekundárne
- zákon novosti (novšie predstavy majú
väčšiu tendenciu vybavovať sa vo vedomí ako staršie)
- zákon častosti (častejšie vybavované predstavy majú väčšiu
tendenciu vybavovať sa vo vedomí ako zriedkavejšie predstavy)
- zákon živosti (živšie predstavy majú väčšiu tendenciu
vybavovať sa vo vedomí ako tie, ktoré sú pre nás indiferentnejšie, bezvýznamnejšie)
Všeobecná
charakteristika fantázie:
Fantázia je psychický proces umožňujúci vytvárať predstavy takých predmetov a javov,
ktoré sme v danej podobe priamo nikde nevnímali.
Môžeme si predstaviť podobu, ktorá sa bude značne odlišovať od
skutočnosti, predstavujeme si približný obraz javov, môžeme si predstaviť aj javy neexistujúceho. Vytvárame si obrazy vecí a dejov budúcich.
Fantázia znamená odpútanie sa od skutočnosti. Tým sa fantazijné predstavy odlišujú od pamäťových
predstáv, ktoré sú vlastne reprodukciou predtým vnímanej skutočnosti. Činnosť fantázie spočíva v novom prepracovaní skutočných predmetov
a javov do nových celkov a kombinácií. Činnosť fantázie je odrazom spoločenského prostredia, v ktorom človek žije a v ktorom nadobúda
vedomosti a skúsenosti.
Vývin fantázie geneticky predchádza vývinu myslenia. Dieťa, ktoré má málo
skúseností, neúplné poznatky o svete, nechápe mnohé bežné javy. Preto medzery v poznatkoch často zapĺňa fantáziou.
Predstavy, ktoré sa stali skutočnosťou :
Veci, ktoré sú dnes samozrejmosťou boli kedysi iba
odvážnym snom. Pripravili sme pre vás päť myšlienok, ktoré sa po desiatkach rokov stali skutočnosťou. Čo nás čaká na budúce?
1.Domáce kino (1953)
V čase, keď na svete existovali čiernobiele televízory,
spisovateľ Ray Bradbury vo svojom románe Fahrenheit 451 už spomína „veľkú, ale tenkú a plochú obrazovku s realistickým zobrazením a
prepracovaným zvukovým systémom". Tá sa mala nachádzať v domácich izbách slúžiacich čisto na zábavu – v takzvaných
„parlours". Premietajú sa na nich najmä telenovely a ďalšie programy slúžiace na vymývanie mozgu. V Bradburyho vízii budúcnosti totiž
vládcovia zakázali väčšinu kníh.
2.Elektronické čítačky (1979)
Kniha, na ktorej stlačíte tlačidlo, sa rozsvieti a objavia sa jej prvé písmenká – tak si predstavoval budúcnosť kníh Douglas Adams v knihe
Stopárov sprievodca galaxiou z roku 1979. Elektronické čítačky kníh a elektronický papier, ktorý skoro dokonale imituje bežnú tlač, sa už
dnes stali bežnou elektronikou.
3.Automatický preklad z jazyka do jazyka (1979)
Služby ako Google Translate čiastočne splnili aj ďalšiu z vízií Douglasa Adamsa – zvieratko „Babel Fish" zo Stopárovho
sprievodcu galaxiou dokázalo po pripevnení k uchu automaticky prekladať slová z jedného jazyka do druhého. Google Translate dnes dokáže
prekladať navzájom medzi sebou texty z päťdesiatky jazykov sveta. Viaceré prekladateľské služby si od Adamsovho vynálezu vypožičali priamo
aj meno.
4.Počítačový červ (1975)
Výraz „worm", počítačový
červ, ktorý nebadane parazituje na výkone počítača, má svoj základ tiež vo vedecko-fantastickej literatúre. Keď John Shoch a Jon Hupp z
výskumného strediska Xerox objavili prvý podobný program, názov si preň vypožičali z knihy Johna Brunnera „The Shockwave Rider", ktorú
napísal v roku 1975. „Tapeworm" – všemohúci červ parazitujúci na sieti počítačov „už ukradol miliardy bitov a stále rastie."
Nič nevymazáva, každú informáciu pridáva sám do seba. Nie je ho však možné zničiť, ibaže by ľudia zničili celú sieť.
5.Internet (1979)
Množstvo sci-fi predpovedí spojených s internetom sa viaže na
amerického spisovateľa Williama Gibsona. Patrí medzi ne napríklad „matrix", ktorý predpovedá vznik internetu, alebo „cybersex".
Množstvo narážok na dnešné webové stránky sa nachádza v ešte skôr vydanom vedecko-fantastickom románe „True Names" od Vernora
Vingea. Ten v diele napísanom v roku 1979 spomína chatovacie miestnosti, v súvislosti so sieťou počítačov použil výraz „portál" a
používal tiež pojem „avatar", ktorý sa využíva aj dnes – ide o obrázok anonymnej osoby v diskusii. „Vinge pochopil dôležitosť
súkromia, príchod počítačových sietí a tiež to, akým spôsobom sa svet počítačov otvorí pre každého," napísal o ňom Real Tech
News.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta