Osobnosť – štruktúra osobnosti
Osobnosť – štruktúra osobnosti
Osobnosť: je to diferencovaná jednota vlastností telesných a duševných,
vrodených
a získaných, typických pre daného jedinca, prejavujúca sa správaním a konaním.
Štruktúra: je to
určitý systém, usporiadanie prvkov časti do celku tak, že medzi jednotlivými
časťami sú určité vzťahy,
súvislosti.
Štruktúra osobnosti: je to usporiadanie vlastností osobnosti do určitého celku pričom
vlastnosti
vzájomne spolu súvisia a vytvárajú jednotu.
Vlastnosti osobnosti: je to črta ktorou sa daná osobnosť vyznačuje.
Štruktúra osobnosti pozostáva z týchto skupín vlastností:
a) aktivačno – motivačné vlastnosti
b)
vzťahovo – postojové vlastnosti
c) výkonové vlastnosti
d) dynamické vlastnosti
e) sebaregulačné vlastnosti
f) vlastnosti
psychických procesov a stavov
Aktivačno – motivačné vlastnosti osobnosti
Majú charakteristický znak
aktivizáciu osobnosti človeka do činnosti určitým smerom.
Do tejto skupiny vlastností patria: potreby, pudy, záujmy, záľuby / sklony,
ašpirácie,
životné ciele / plány, zvyky
POTREBY: je to stav nedostatku alebo nadbytku niečoho teda stav jedinca
ktorý sa
odchyľuje od jeho životného optima.
delíme ich na tri skupiny: a) biologické skupiny vznikajú vo vzťahu človek – príroda
sú to
potreby ako napr: dýchanie, teplo, jedenie
b) psychické potreby vznikajú vo vzťahu človek – človek, človek
–
spoločenská skupina patrí sem potreba
lásky, istoty, priateľstva...
c) kultúrne potreby u každého jedinca sú individuálne a vznikajú
vo vzťahu človek – kultúra patrí sem: čítanie,
vzdelávanie, návšteva kultúrnych podujatí...
Štruktúra potrieb hierarchia je
u každého jedinca odlišná a závisí od spoločenského prostredia ktoré na človeka pôsobí.
PUDY: patria k vrodeným
vlastnostiam, hnacia sila činnosti určitým smerom.
K základným pudom patria: pud hladu, smädu, činnosti, sebazáchovy, materinský,
pohlavný pud a ďalšie, kt. sa vyvíjajú v spoločnosti ľudí
Pudy a štruktúra osobnosti sú v určitom vzťahu, teda pudy u každého
človeka sú v hierarchii vlastností na určitom mieste.
ZÁUJMY: je to trvalá snaha človeka zaoberať sa predmetmi alebo
činnosťami ktoré ho
upútavajú po poznávacej alebo citovej stránke. Záujmy vznikajú v činnosti
človeka a v určitom spoločenskom
prostredí. Záujmy v priebehu človeka sú
spočiatku široké a menej intenzívne teda silné neskôr sú užšie a
intenzívnejšie.
Ústredný alebo vyhradený záujem sa nazýva záľuba.
Druhy záujmov: materiálne záujmy
duchovné
záujmy
spoločenské záujmy
AŠPIRÁCIE: sú to smerovania k určitým hodnotám, ktoré sú konkretizované vo
vytčených
cieľoch a plánoch. Súvislosti s ašpiráciami hovoríme o ašpiračnej úrovni
teda miere dosiahnuteľnosti určitých
cieľov.
Ašpiračnú úroveň poznáme: 1. primeranú
2. vysokú
3. nízku
CIELE: sú bezprostredné smerovania
ľudskej aktivity
ŽIVOTNÉ PLÁNY: predstavujú súbor cieľov, ktoré chce človek v budúcnosti dosiahnuť
ZVYKY: je to tendencia v určitom
čase vykonávať určité činnosti
Vzťahovo – postojové vlastnosti osobnosti
- sú také vlastnosti, ktoré
predstavujú systém hodnôt, ktoré osobnosť uprednostňuje pri hodnotení rôznych javov, skutočnosti a ktorými sa riadi vo vlastnom správaní a
konaní.
- k týmto vlastnostiam patria: charakter
postoje
ideály
CHARAKTER: začína sa formovať medzi 5-6 rokom
života. Je to súhrn tých psychycých
vlastností osobnosti, ktoré sa zakladajú na mravnom presvedčení a prejavujú
sa v mravnej stránke
správania a konania. Charakter má svoju štruktúru
charakteru – svetonázorové vlastnosti
– mravné vlastnosti
– spoločenské
vlastnosti
– pracovné vlastnosti
– vlastnosti sebavzťahu
Svetonázorové vlastnosti: čo je zmyslom života, pôvod bytia: životný
optimizmus, znášanlivosť, bigotnosť, náboženský fanatizmus, individualizmus, fatalizmus (viera v Osud)
Mravné vlastnosti: akceptovaná
morálka – zásadovosť, spravodlivosť, čestnosť, úprimnosť, mravnosť, pravdovravnosť, disciplinovanosť, vyrovnanosť.
Spoločenské
vlastnosti: taktonosť, slušnosť, jemnosť, srdečnosť, altruizmus – nezištnosť, vzťah a správanie k iným ľuďom.
Pracovné vlastnosti:
postoj k práci a spôsob práce, ne/pracovitosť, ne/usilovnosť, húževnatosť, zmysel pre povinnosť, precíznosť, presnosť, poriadkumilovnosť,
dochvýlnosť.
Vlastnosti sebavzťahu: 1. zdravé sebavedomie – klady pre budúcu prácu soc. pracovníka,
sebaúcta, hrdosť,
sebakritickosť..
2. nezdravé sebavedomie – pýcha, nadutosť, povýšeneckosť
3. nízke sebavedomie –
sebapodceňovanie
POSTOJE: je relatívne ustálená tendencia charakteristickým spôsobom reagovať na určité
podnety.
Druhy postoj delíme podľa toho či prevláda racionálna alebo iracionálna stránka osobnosti:
1. presvedčenie – sú to postoje, ktoré
vieme rozumovo odôvodniť, verbalizované alebo
slovné vyjadrené presvedčenie sa nazýva mienka.
2. predsudky – sú postoje kde prevláda
iracionálna stránka, nevieme odôvodniť svoj
postoj, zväčša preberáme od iných ľudí.
VIERA: je emocionálny
podfarbený postoj s iracionálnou zložkou a zaraďujeme ju
k zvláštnym postojom.
IDEÁLY: sú vzorné životné ciele, kt. sa človek
usiluje realizovať.
Sebaregulačné vlastnosti osobnosti
- sú také vlastnosti osobnosti, kt. slúžia na
reguláciu, usmernenie správania a konania, teda určité vlastnosti v správaní prejavujeme, iné zase potláčame.
1.
SEBAUVEDOMENIE: objavuje sa medzi 2-3 rokom života, je to uvedomenie si vlastnej
existencie, v jednotnom čísle v prvej osobe, čo
chcem a čo nie.
2. SEBAPOZNANIE: objavuje sa po 10 roku života, uvedomenie si vlastných pozitívnych
a negatívnych
stránok osobnosti, porovnávanie sa s inými osobami,
kritizovanie a hodnotenie druhými...
3. SEBAKONCEPCIA: od 16 roku
života, obraz o sebe samom (aj sebauvedomenie aj
sebapoznanie aj kam sa chcem v živote dostať), akú tvorivú činnosť
budem raz
vykonávať.
4. SVEDOMIE: je to vnútorný hlas, ktorý sa ozve keď sa dostane do rozporu aktuálne
správanie so
vznútornenými mravnými normami
ozve sa hneď po prečine, kontrola je vnútorná, vzniká bez našej vôle.
5. SEBAKRITIKA: verbalizované
hodnotenie negatívnych vlastností, negatívneho správania
sa, vonkajší proces, kontrola vonkajšia, prítomnosť
vôle.
Dynamické vlastnosti osobnosti
- sú také vlastnosti osobnosti, kt. určujú tempo, silu, intenzitu
prežívania a správania človeka.
patrí sem:
Temperament:
typ: je to skupina ľudí, kt. sa vyznačuje určitými spoločnými znakmi,
kt. sa odlišujú do iných skupín ľudí
rozoznávame 4 typy:
SANGVINIK
CHOLERIK názvy pochádzajú z obdobia staroveku
HIPOKRATES
FLEGMATIK GALENOS
MELANCHOLIK
podľa prevládajúcich telových tekutín rozdelili staroveký filozofi ľudí do 4 skupín:
Sangvinik – krv
Cholerik – žlč
Flegmatik – hlien
Melancholik – čierna žlč
SANGVINIK: plusy:
prirodzená autorita, vodcovský typ, vyznačuje sa živosťou,
pohyblivosťou, veselosťou, bezstarostnosťou, priateľskosťou,
otvorenosťou, optimizmom
mínusy: plytkosť citových zážitkov, ľahkomyseľnosť, sklon k rozptyľovaniu,
povrchnosť, malá
sebakritickosť, ovplyvniteľnosť....
CHOLERIK : plusy: hĺbka citových zážitkov, sila reakcií, vnímavosť, veľké
vôľové vypätie,
výrazná reč, iniciatívnosť, podnikavosť, zhovorčivosť,
mínusy: podráždenosť, impulzívnosť, netrpezlivosť,
vzdorovitosť,
panovačnosť, tvrdohlavosť, urážlivosť, nedostatok sebaovládania..
FLEGMATIK: plusy: vyrovnanosť,
spokojnosť, chladnokrvnosť, rozvážnosť, vytrvalosť,
neovplyvniteľnosť, samostatnosť, znášanlivosť, sebaovládanie
mínusy:
ľahostajnosť, pohodlnosť, pomalosť, nerozhodnosť, pomalé
zbavovanie sa zlých návykov, uzavretosť, pomalá reč
MELANCHOLIK: plusy: citovosť, vážnosť, hlboké myslenie, svedomitosť, usilovnosť,
zodpovednosť, dôkladnosť,
starostlivosť, disciplinovanosť,
oddanosť...
mínusy: pesimizmus, plachosť, roztržitosť, nevýrazná reč, rýchle
vyčerpanie,
nepružnosť, nedostatok odvahy, samotárstvo,
nedôverčivosť...
I. P. Pavlov – na základe výskumov NČ priradil jednotlivým typom
vlastnosti dvoch
základných nervových procesov vzruch a útlm a podľa nich ľudí
charakterizoval : 1. mysliteľský prevláda
2.signálová sústava
2. umelecký prevláda 1. signálová sústava
3. zmiešaný 1. a 2. signálová sústava sú v rovnováhe
Jungova
typológia:
EXTROVERT: vonkajšok
INTROVERT: vnútro
Vôľové vlastnosti osobnosti
Vôľa: ako proces
cieľavedomého a zámerného sebaovládania
– je to psychický proces zameraný na vedomé dosahovanie určitých cieľov pričom
človek
prekonáva prekážky
Významnú úlohu pri tomto majú vôľové vlastnosti: cieľavedomosť, zásadovosť, vytrvalosť, rozhodnosť,
sebaovládanie, samostatnosť, iniciatívnosť.
Cieľavedomosť: prejavuje sa v tom, že človek svoje konanie podriaďuje jasne stanovenému cieľu. Tomuto cieľu podriadi celé svoje konanie. Nedostatok cieľavedomosti sa prejavuje nedostatkom stálych cieľov a poddáva sa rôznym vplyvom.
Zásadovosť: prejavuje sa v tom, že človek sa drží vo svojom konaní pevných zásad vyplývajúcich z mravných presvedčení. Naopak nezásadovitý ľudia nemajú mravné zásady, ich názory sa rýchlo menia.
Vytrvalosť: prejavuje sa v tom, že človek neustupuje pri dosahovaní vytýčeného cieľa ani napriek mnohým neúspechom a prekážkam, ale ich prekonáva.
Rozhodnosť: sa prejavuje v tom, že človek po rozumnej úvahe rázne, včas, bez váhania, rýchle, presne a odhodlane rozhodne a svoje rozhodnutie premení na čin a konanie.
Sebaovládanie: prejavuje sa v zadržaní a v premáhaní neželaného správania a konania, kt. by sťažilo alebo prekazilo dosiahnutie vytýčeného cieľa. Prejavuje sa aj ako schopnosť prinútiť sa splniť prijaté rozhodnutia a odstrániť všetko, čoby z našej stránky mohlo brániť dosiahnutiu cieľa.
Samostatnosť:
prejavuje sa v tom, že človek sa nerozhoduje a nekoná podľa šablóny, napodobňovaním iných a pod ich vplyvom, ale samostatne si
určuje ciele a nachádza spôsoby k ich dosiahnutiu na základe vlastných názorov. Vyznačuje sa zodpovednosťou za svoje skutky, je sebakritický,
kriticky preveruje vplyv a rady iných, pritom ochotne prijíma dobré rady iných, kt. správnosťou sám uznáva.
(protiklad) sugestibilita :
podlieha vplyvom okolia
Iniciatívnosť: prejavuje sa v tom, že človek nekoná len a rozkaz iných, ale sám, bez cudzích
vplyvov jednostaj nachádza nové ciele, konania a spôsoby ich dosahovania.
slabá vôľa: výsledkom viacerých nedostatkov vôle.
silná
vôľa: súhrn kladných vlastností vôle, utvára silnú vôľu človeka.
Výkonné vlastnosti osobnosti
- sú
takou skupinou vlastností, kt. predurčujú výkon človeka v určitej oblasti
- patria sem: vlohy, schopnosti, vedomosti, zručnosti,
návyk
Vlohy – sú to vrodené anatomicko – fyziologické osobnosti človeka z kt. sa rozvíjajú schopnosti.
Schopnosti – sú to
také vlastnosti osobnosti, kt. sú predpokladom pre úspešné vykonávanie nejakých činností
delenie: 2 druhy:
všeobecne rozumové
schopnosti: sú predpokladom pre vykonávanie činností, vyznačujú sa novosťou, obtiažnosťou, zložitosťou, abstraktnosťou, úspornosťou,
efektívnosťou, odolnosťou, emocionálnym – citovým vplyvom
špecifické: vykonávanie určitých špecifických činností
môžu sa
rozvinúť do troch rôznych stupňov:
1. stupeň nadanie
2. stupeň talent
3. stupeň genialita
Inteligencia sa vyjadruje
inteligenčným qocientom IQ
MV = počet bodov v teste
IQ = --------
FV = vek jednotlivca prerátaný na
mesiac
Vedomosti: sú osvojené fakty a vzťahy medzi nimi, v kt. sa odráža poznanie objektívnej skutočnosti vo vedomí človeka.
Zručnosti: je nadobudnutá pohotovosť správne, čo najrýchlejšie a s čo najmenšou námahou vykonať určitú činnosť na základe osvojených vedomostí.
Návyk: je zautomatizované vykonávanie niektorých zložiek činnosti, alebo aj celej činnosti, kt. sa dosiahlo mnohonásobným opakovaním príslušných úkonov.
Typológie osobnosti
každá
osobnosť je jedinečná a neopakovateľná
- popri vlastnostiach typických pre každého jednotlivca majú ľudia aj určité vlastnosti
spoločné pre určitú skupinu ľudí
= typ osobnosti: jej jednotlivec, kt. popri individuálnych vlastnostiach má aj spoločné vlastnosti s
istou skupinou ľudí
Typológia: je zaraďovanie ľudí do určitých typov podľa určitých znakov
- typológie osobnosti vychádzajú z 2
základných koncepcií a podľa nich delíme typológie na:
KONŠTITUCIONÁLNE (stavba tela)
PSYCHOLOGICKÉ (psychické vlastnosti
osobnosti)
- konštitucionálne:
Kretschmerova, Sheldonova
Kretschmerovej typológia rozdeľuje ľudí na 3 typy:
1.
PIKNICKÝ TYP: nízka, tučná postava, guľaté formy, krátke končatiny z ochabnutým svalstvom, telesné dutiny sú dobre vyvinuté so
sklonom k ukladaniu tuku.
- priraďujú sa cyklotýmne vlastnosti: dobrosrdečnosť, naivita, spoločenskosť, pokojnosť, otvorenosť, holdovanie
pôžitkom.......
2. ASTENICKÝ TYP: chudá postava, nízka telesná váha, úzke ramená, dlhé kostnaté končatiny,
šľachovité svalstvo, úzky plochý hrudník, vpadnuté brucho, čelná časť obličaja mimoriadne vyvinutá
- zodpovedajú schizotýmne
vlastnosti: dráždivosť, chladnosť, dôslednosť, pedantnosť, vážnosť bez zmyslu pre humor.
3. ATLETICKÝ TYP: súmerne
stavaná postava, dobre vyvinutá kostra s pevným svalstvom, široké ramená
- zodpovedajú viskózne vlastnosti: pokojný húževnatý,
spoľahlivý, zotrváva pri svojich názoroch....
- psychologické:
Spranger: vytvoril typológiu, kt. základom je delenie ľudí do
typov podľa toho aké hodnoty a postoje v živote uprednostňujú a o čo sa v živote usilujú
1. Mocenský: má rád moc,
domáha sa jej, prevláda uňho túžba ovládať iných, prežíva príjemné cty pri závislosti iných od seba, stále zdôrazňuje seba samého,
neznáša konkurenciu.
2. Ekonomický: vo všetkom hľadá osobný prospech, najvyššie hodnoty vidí v pôžitku a v blahobyte
3. Teoretický: zameriava sa na abstraktné poznávanie predmetov a javov, svet je pre neho systémom všeobecných vzťahov a súvislostí , jeho poznávania, triedenie je neosobné, necitové
4. Sociálny: charakterizuje ho zameranosť na ľudí, kt. je vždy pripravený pomôcť, v soc. vzťahoch dominujú sympatici, náklonnosť, láska.
5. Estetický: život chápe ako hru obrazov, svet vidí po svojom, pričom sa odtrháva od reality
6. Náboženský: je ľahostajný k materiálnym hodnotám, všetko podriaďuje vyšším cieľom, je zameraný na utváranie