Osobnosť
Osobnosť
Vymedzenie pojmu osobnosť
1.Laicky-v hovorenej reči
teda u ľudí, u ktorích sa nepredpokladá vzdelanie psychologickej oblasti. Pojem osobnosť sa v hovorenej
reči používa pomerne často. Obvykle ním označujeme konkrétneho človeka, ktorý má niektorú z nasledujúcich
vlastností: je zaujímavý, slávny, dôležitý. Môžu to byť ľudia, ktorí robia pre nás niečo
neobvyklé, ale atraktívne. Ľudia, ktorí pracujú verejne: umelci, športovci, politici;
ľudia, ktorí majú moc: politici, manažéri. Pojem osobnosť sa teda v laickom chápaní nespája s každým
človekom, ale iba s výnimočnými ľuďmi.
2.V odbornom psychologickom
pomíňaním je osobnosťou každý človek. Pretože každý žijúci človek tvorí
psychologickú jednotu, teda jednotu tela a psychiky, duševného sveta človeka. Každý sa
prispôsobuje k svojmu prostrediu pomocou svojich regulačných mechanizmov sa snaží
vyrovnať sa s podmienkami života. Teda aj bezdomovec je osobnosťou, aj
človek hlboko mentálne retardovaný, aj novorodenec.
Definícia osobnosti: existuje viac ako
150definícii osobnosti.
Osobnosť je psychofyzický systém regulujúci vzťahy človek- svet.
Analýza definície osobnosti
Osobnosť je psychofyzický systém regulujúci vzťahy
človek- svet.
Psychofyzický- to znamená, že človek je jednotou tela
a ducha.
Telo- fyzická stránka.
Duch- psychická stránka.
Do fyzickej
stránky zaraďujeme: bunky, autonómnu nervovú sústavu, centrálnu nervovú sústavu, mozog...
Psychická
stránka: cítenie, myslenie, postoje...
Existujú teórie, ktoré od stavby tela odvodzovali psychiku človeka.
Napríklad: teória W.H.Sheldon- ten identifikoval 3typy:
1.Enodmorfný typ:
telo má mäkké, okrúhle, ľahko priberané. Psychicky ide o človeka, ktorý má rád
pohodlie, je spoločenský, znášanlivý, láskavý, citovo-stabilný, žiada si prítomnosť ľudí.
2.Mezomorfný
typ: je svalnatý, hranatý, má pevný typ tela. Psychicky sa prejavuje ako
energický so silnou snahou po seba uplatnení, miluje moc, má priame až drzé vystupovanie, má
nedostatok súcitu, je necitlivý.
3.Ektomorfný typ: telo má
chudé, málo svalnaté. Psychicky má sklon k útlmu, zdržanlivosti, prevláda túžba skryť sa.
Na druhej strane psychika môže mať veľký vplyv na telo, je dokázaný vplyv
psychiky na mnohé somatické ochorenia. Napríklad: žalúdočné vredy, infarkt myokardu, znížená imunita,
migrény, anorexia.
Analýza systémov
Osobnosť je psychofyzický systém
regulujúci vzťahy človek- svet.
Slovo systém vyjadruje určitý celok, jednotu. Každý systém
sa skladá z 3 základných častí:
a)z úrovne systému,
b)zo štruktúry
systému,
c)zo vzťahov, dynamiky systému.
Toto isté platí aj pre systém
osobnosti.
1.Úroveň osobnosti ako systém:
Úroveň- kvalita osobnosti. Úroveň
osobnosti sa posudzuje podľa určitých kritérií a tieto kritéria majú byť významné, nie odradné.
Napríklad: inteligencia- môžeme povedať, že človek je vysoko, priemerne, alebo málo
inteligentný; morálka- podľa toho môžeme povedať, že človek je bezcharakterný,
alebo dobrý; pracovitosť- podľa tohto kritérií môže byť človek
pracovitý, alebo lenivý.
Štruktúra systému osobnosti
Odpovedá na
otázku z čoho sa osobnosť skladá, ktoré sú jej základné znaky, charakteristiky. Pod slovom základné
znaky máme na mysli také znaky, charakteristiky, vlastnosti, ktoré určujú stálosť
a jedinečnosť konkrétnej osobnosti. Napríklad: vedomosti, inteligencia a podobne... Najznámejší
psychologickí psychológovia vypracúvali a vypracujú systémy triedenia charakteristík osobnosti, ktoré
považujú za základné. Jedným z autorov je Cattell(Ketl) a tento opisuje 16základných
charakteristík osobnosti. Napríklad:1.priateľský- rezervovaný;2.vysoká inteligencia- nízka inteligencia;3.asertivita-
poddajnosť. Eysenck(Ajzenk)- rozlišuje 4základné oblasti osobnosti:1.inteligencia;2.charakter;3.temperament;4.telesná oblasť.
Vo všeobecnosti rozlišujeme 4základné charakteristiky osobnosti:1.vysoká inteligencia- nízka
inteligencia;2.introverzia-extroverzia;3.neuroticizmus-stabilita;4.psychoticizmus-normalita.
1.Vysoká a nízka
inteligencia- často sa stotožňuje s vedomosťami, schopnosťami, zručnosťami
človeka. Inteligencia sa dá merať pomocou IQ testov, vedomosti a zručnosti sa dajú
posudzovať podľa rozličných skúšok, pozorovaním, porovnávaním s deťmi a pomocou klasifikačných
stupňov.
2.Introverzia- extroverzia- introvert- je uzavretý, plachý, má rád
samotu, je citlivý, do seba zahľadený, uprednostňuje zamestnania, kde pracuje sám, veľa nerozpráva,
najmä nie na verejnosti; v triede sedí sám a ticho, nezapája sa veľmi do hier, nerád vystupuje pred
triedou, má trému, bojí sa.
Extrovert- spoločenský typ, rád rozpráva, rád je medzi ľuďmi,
je húževnatý, preferuje povolania, v ktorých má kontakt s druhými ľuďmi; v triede
neustále vyhľadáva spolužiakov, chce s nimi hovoriť, hrať sa.
3.Neuroticizmus-
stabilita- rozlišujeme:1.neurotika- prejavuje sa nepokojom, impluzivitou, podpriemernou kontrolou emócií, má
slabú vôľu, je pomalý, má vysokú úroveň aktivity... Rozlišujeme človeka,
ktorý má neurotické reakcie, len v určitých situáciách(napríklad, keď je vyčerpaný,
alebo v strese)a neurotika, ktorý neustále reaguje neprimerane, vzrušilo, neovláda sa
a nereguluje svoje emócie a správanie.
2.Stabilnú osobnosť- reaguje sústredene,
reálne vníma svet, nepotláča pocity a city, má dobré sociálne kontroly a ovláda sa aj
v záťažových situáciách.
4.Psychoticizmus- normalita- psychoticizmus- znamená, že
človek je psychicky narušený, duševne chorý. Vyžaduje si pomoc lekára, psychiatra a liečenia.
Často je označovaný za blázna, alebo za nenormálneho človeka. Patrí sem:
človek zo sychomréniou, alebo človek, ktorý má halucináciu a jeho vedomie je
narušené, prípadne človek s depresiou- hovoríme o psychopatickom človeku.
Normalita- na
druhej strane je človek ,,normálny"- je empatický, akceptuje druhých ľudí, ako aj normy, zásady
a princípy medziľudského správania.
Vzťahy a dynamiky
systému
Utvárajú ju: pudy, inštinkty, potreby, záujmy, postoje, hodnoty, ideály a zmysel
života.
Pud- viaže sa na uspokojenie základných biofyziologických potrieb, ako napríklad:
hlad, smäd...
Inštinkt- zložitý dedične podmienený reflex, ktorý sa u rôznych ľudí
realizuje rovnakým spôsobom, napríklad: sací reflex u novorodenca.
Potreba-
naliehavosť organizmu niečo získať, alebo niečomu sa vyhnúť, napríklad: potreba, aby ma mal niekto
rád.
Záujem- aktivita trvalejšieho zamerania, sústredenia sa na určitú činnosť
zvýrazním citovým sprevádzaním.
Postoj- ustálený spôsob reakcie na predmety, osoby,
situácie...
Hodnota- je to vec, alebo abstraktná myšlienka, ktorú chce
človek dosiahnuť, napríklad: hodnota domu...
Ideál- je to predstava niečoho
dokonalého, napríklad: predstava ideálneho učiteľa.
Zmysel života- relatívne stále
hodnoty, ktoré sa človek celý život snaží dosiahnuť.
Abraham Harold
Maslow- Maslowova pyramída(potrieb)
1.Potreba sebarealizácie(potreby sebaaktualizácie)- potreba uskutočniť svoj
jedinečný potenciál.
2.Potreba uznania, úcty(ocenenia),(psychologické potreby)- niečo dosiahnuť, byť kompetentný,
získať uznanie.
3.Potreba lásky, prijatia, spolupatričnosti,(psychologické potreby)- byť akceptovaný, niekam patriť.
4.Potreba bezpečia a istoty,(fyziologické potreby)- cítiť sa chránený, v bezpečí, mimo nebezpečenstva.
5.Základné telesné, fyziologické potreby,(fyziologické potreby)- uspokojenie hladu, smädu, sexuálneho pudu.
Osobnosť ako regulujúci systém
Osobnosť reguluje vzťahy človek- svet.
Poznáme:
a)autoreguláciu- človek sa riadi sám, svojimi názormi, postojmi, presvedčeniami,
b)heteroreguláciu- človek riadi niekto z vonka- autority, noviny, rodičia, učitelia, masmédiá...
Osoby, ktoré majú dobrú autoreguláciu a ktoré sa riadia vlastným Ja sa vyznačujú týmito
charakteristikami:
-akceptujú seba, iných a prírodný svet, taký, aký je,
-majú
realistickú orientáciu, orientujú sa skôr na problém, než na seba,
-sú
autonómni, nezávislí a spontánni,
-sú vysoko tvoriví, ľudí a veci
hodnotia skôr sviežo, než stereotypne,
-majú demokratické hodnoty
a postoje.
Poznávanie osobnosti
Odborné poznávanie
osobnosti si vyžaduje:
-mať prijateľnú teóriu osobnosti,
-poznať metódy, spôsoby poznávania osobnosti, poznať aj klady
a nedostatky týchto metód,
-správne využiť tieto poznatky na individualizovaný prístup k osobnosti a jej zmenám.
Na
poznávanie osobnosti sa používajú tieto metódy:
-pozorovanie,
-rozhovor,
-dotazník, anketa,
postojové škály,
-sociometrická metóda,
-analýza produktov činností, metóda portfólia,
-experimentálne metódy.
1.Pozorovanie:
-je najstaršou metódou poznávania,
-sledujeme ním výrazové prostriedky osobnosti, akými
sú slová, myšlienky, správanie, ich produkty v bežných životných situáciách.
Rozoznávame:
-príležitostné
a systematické pozorovanie,
-individuálne a skupinové pozorovanie,
-celostné a čiastkové pozorovanie,
-krátkodobé
a dlhodobé pozorovanie.
Pri pozorovaní sa najčastejšie postupuje týmito krokmi:
1.vytýčenie cieľa pozorovania,
2.pozorovanie a opis pozorovaných javov,
3.členený opis podľa jednotlivých zložiek,
4.záznamy pozorovania,
5.analýza
výsledkov pozorovania,
6.využitie poznatkov v poradenskej a výchovnej praxi.
2.Rozhovor:
Môžeme
rozlíšiť:
individuálny rozhovor- hovoríme s jedným človekom,
skupinový rozhovor- prítomných
je viac osôb,
štandardizovaný rozhovor- vopred pripravené otázky, robíme si poznámky nielen o tom, čo povie, ale aj
o tom, ako sa správa,
voľný rozhovor- tiež pripravené otázky, ale pýtajúci si ich môže upravovať a má možnosť
preniknúť hlbšie(k želaniu, túžbam),
otvorený rozhovor- priamo sa pýtame na to, čo chceme,
projektívny
rozhovor- kladieme otázky nepriamo.
Odporúča sa dodržiavať tieto etapy:
1.príprava rozhovoru,
2.utvorenie náležitej atmosféry,
3.realizácia rozhovoru,
4.záznam rozhovoru,
5.využitie poznatkov pre výchovnú prax, ich
zariadenie do súvislosti poznania osobnosti aj inými metódami(pozorovaním...).
3.Dotazník:
-slúži na
poznávanie názorov, postojov osoby,
-obsahuje identifikačné údaje(pohlavie, vek, trieda, mesto...) a otázky týkajúce sa rôznych
oblastí,
-otázky v dotazníku môžu byť zatvorené(úlohou je zakrúžkovať odpoveď áno- niekedy- nie), polootvorené(úlohou je
zakrúžkovať odpoveď a dopísať prečo) a otvorené(úlohou je zakrúžkovať odpoveď a napísať celú odpoveď na otázku).
Postup pri použití dotazníka:
1.premyslieť cieľ použitia dotazníka,
2.formulácia dôležitých
otázok a voľba ich formy,
3.výber vzorky, na ktorú sa má dotazník použiť a spôsob administrácie,
4.realizácia dotazníkového
skúmania,
5.vyhodnotenie dotazníka,
6.závery, odpoveď na to, či dotazník splnil svoj cieľ a využitie záverov pre ďalšiu
prax.
4.Sociometrická metóda:
-sústreďuje sa na pozorovanie sociálnej pozície skúmaného, alebo na
poznanie sociálnej štruktúry, skupiny,
-je užitočná na poznanie interpersonálnych vzťahov v skupine, na sledovanie dynamiky zmien
sociálnych vzťahov.
5.Analýza produktov činností, portfólia:
Predmetom analýzy môžu byť:
-zošity,
-denníky,
-výkresy, výtvarné, sochárske práce,
-výrobky, produkty, počítačová grafika, audio-
videonahrávky,
-slohové práce, esejistické práce, reportáže, básne a iné písomné prejavy.
6.Testy:
-sú to štandardizované techniky a metódy, pomocou ktorých sa zisťujú najmä schopnosti, zručnosti
a spôsobilosti človeka.
Poznáme:
didaktické testy- otázky z určitej učebnej látky(väčšinou
školské testy),
psychologické testy- sú zložitejšie, musia obsahovať položkovú analýzu(vyjadruje vzťah jednotlivých
položiek navzájom) a lží skóre(vyjadruje, do akej miery odpovedajúci skresľoval odpovede).
7.Experimentálne
metódy:
-pri dobre premyslených a usporiadaných podmienkach sledujeme jednotlivé premenné, ktoré zohrávajú úlohu pri
reagovaní osobnosti,
-experimentálnou metódou môže byť menenie štýlu správania učiteľa a sledovania reakcií žiaka, alebo len
konkrétneho žiaka na znenie štýlu. Napríklad: z nedirektívneho a direktívnejší.
Poznávanie osobnosti môže byť vyjadrené:
a)kvantitatívne- pomocou bodov, známok, čísel, priemerov...
b)kvalitatívne- väčšinou slovné
vyjadrenie.
Dobre poznanie osobnosti si vyžaduje kombináciu viacerých metód, aby sa určité faktory potvrdili, alebo sa stali
spochybniteľnými. Dobre je použiť prinajmenšom tri druhy poznávacích metód.
Typológia
osobnosti
Typológia- zaraďovanie ľudí do určitých typov podľa určitých
znakov.
1.Podľa prevládajúcich telových tekutín rozdelili starovekí filozofi Galenos a Hippokrates
ľudí do štyroch skupín: sangvinik- krv, cholerik- žlč, flegmatik- hlien,
melancholik- čierna žlč.
Sangvinik- +: prirodzená autorita, vodcovský typ, živosť, pohyblivosť, veselosť,
priateľskosť, optimizmus;- :ovplyvniteľnosť, malá sebakritickosť, povrchnosť, plytké citové zážitky.
Cholerik- +:
hĺbka citových zážitkov, sila reakcií, vôľa, zhovorčivosť, iniciatívnosť, podnikavosť; -: podráždenosť, netrpezlivosť, panovačnosť,
urážlivosť, nedostatok sebaovládania.
Flegmatik- +: vyrovnanosť, spokojnosť, vytrvalosť, neovplyvniteľnosť,
sebaovládanie; -: ľahostajnosť, pohodlnosť, pomalosť, pomalé zbavovanie sa zlých návykov, pomalá reč.
Melancholik- +:
citovosť, hlboké myslenie, svedomitosť, disciplinovanosť; -: pesimizmus, plachosť, nevýrazná reč, samotárstvo, roztržitosť.
2.I.P.Pavlov-na základe výskumov nervovej činnosti priradil jednotlivým typom
vlastnosti dvoch základných nervových procesov vzruch a útlm a podľa nich ľudí
charakterizoval:
1.mysliteľský typ- prevláda tu druhá signálová sústava, 2.umelecký
typ- prevláda tu prvá signálová sústava,
3.zmiešaný typ- prevláda tu prvá
a druhá signálová sústava sú v rovnováhe.
3.Jungova
typológia-1.extrovert, 2.introvert + pozri v poznámkach v zadu!!!
4.Sheldon- rozdeľuje
ľudí na tri typy: 1.endomorfný, 2.mezomorfný, 3.ektomorfný + pozri v poznámkach v zadu!!!
5.Kretschmer- rozdeľuje ľudí na tri typy:
1.itnický- nízka tučná postava,
guľaté formy, krátke končatiny s ochabnutým svalstvom, tendencia k ukladaniu tuku; vlastnosti: dobrosrdečnosť, spoločenskosť, pokojnosť,
otvorenosť, hodovanie pôžitkov,
2.astenický- chudá postava, nízka telesná váha, úzke ramená, dlhé končatiny-
kostnaté, šľachovité svalstvo, úzky plochý chodník, vpadnuté brucho, čelová časť tváre mimoriadne vyvinutá; vlastnosti: dráždivosť,
chladnosť, pedantnosť, vážnosť, žiaden zmysel pre humor,
3.atletický- súmerne stavaná postava, dobre vyvinutá kostra
s pevným svalstvom, široké ramená; vlastnosti: pokojný, húževnatý, spoľahlivý, zotrváva pri svojich názorov.
6.Spranger- vytvoril typológiu, ktorej základom je delenie ľudí do
typov podľa toho, aké hodnoty a postoje v živote uprednostňujú a o čo sa v živote
usilujú:
1.mocenský- má rád moc, domáha sa jej, prevláda uňho túžba ovládať iných, prežíva
príjemné city pri závislostí iných od seba, stále zdôrazňuje seba samého a neznáša konkurencie,
2.ekonomický- vo všetkom hľadá osobný prospech, najvyššie hodnoty vidí v pôžitku a v blahobyte,
3.teoretický- zameriava sa na abstraktné poznávanie predmetov a javov, rád objavuje vzťahy
a súvislosti,
4.sociálny- charakterizuje ho zameranosť na ľudí, je vždy pripravený pomôcť,
dominujú: empatia, náklonnosť, láska,
5.estetický- život chápe ako hru obrazov, svet vidí po svojom,
6.náboženský- je ľahostajným materiálnym hodnotám, všetko podraďuje vyšším cieľom.
Model osobnosti
Jeden z modelov osobnosti vypracoval Miron Zelina. Model osobnosti sa
skladá zo 6dimenzií:
1.A-dimenzia nonkongitívnych charakteristík osobnosti,
2.B-dimenzia
činností, správania,
3.C-dimenzia kognitívnych charakteristík osobnosti,
4.D-dimenzia
vzdelávania,
5.E-dimenzia činiteľov, ktorí ovplyvňujú osobnosť,
6.F-dimenzia dynamiky
osobnosti.
1.Dimenzia A- nonkongitívna oblasť osobnosti:
-skladá sa z týchto oblastí
z psychických procesov a funkcií:
K- kongitivizácia osobnosti- naučiť človeka
myslieť a riešiť problémy,
E- emoncionzalizácia človeka- naučiť človeka primerane cítiť
a prežívať seba i skutočnosti okolo jeho,
M- motivizácia a aktivizácia- naučiť človeka chcieť
a byť aktívny,
S- socializácia človeka- naučiť človeka žiť s druhými ľuďmi,
A-
autoregulácia a axiologizácia- naučiť človeka preferovať pozitívne ľudské a životné hodnoty a ich
v mene regulovať seba samého,
K- kreativizácia- naučiť človeka byť tvorivým.
2.Dimenzia B- činností, správanie:
-všetky prejavy správania sú rozdelené do týchto
činností:
-hra,
-práca,
-učenie,
-oddych,
-medziľudské interakcie,
-umenie.
3.Dimenzia C- kognitívne funkcie osobnosti:
-sú to poznávacie funkcie. Piaget rozdelil nasledujúce
úrovne:
1.senzomotorické procesy- dieťa sa učí vnímať predmety,
2.predoperačné procesy- dieťa sa učí chápať veci a javy okolo seba,
3.konkrétnych operácií- analyzovanie, uvedomenie si dynamiky javov a klasifikácia vecí do skupín,
4.formálnych operácií- je to abstraktno-pojmové myslenie, hodnotenie, vytváranie hypotéz...
Zelina rozlišuje tieto kognitívne procesy: a)pychomotorika a vnímanie, b)pamäť, c)pochopenie,
d)aplikácia, analýza, syntéza, e)hodnotiace myslenie, f)tvorivé myslenie.
4.Dimenzia D-
vzdelávanie:
-predstavuje vyučovací obsah, jednotlivé predmety, prípadne informácie a vedomosti,
ktoré si žiak, študent, človek osvojuje.
5.Dimenzia E- dimenzia činiteľov
ovplyvňujúcich osobnosť:
Patrí sem: rodina, škola, učitelia, kamaráti, trieda, najbližší ľudia, média
a technické prostredie, príroda a prírodné prostredie, autority a ideály.
Podľa toho
ako osobnosti spracúvajú vonkajšie podnety vo svojom vnútri, rozlišujeme 3typy
osobnosti:
1.konformná osobnosť- silne sa prispôsobuje tlakom prostredia,
2.nezávislá osobnosť- silne nepodlieha vplyvom vonkajším činiteľom,
3.integrovaná, reálna
osobnosť- silne sama riadi, čo z vonkajších faktorov akceptuje a čo odmieta.
6.Dimenzia F- dynamika osobnosti:
-zahrňuje faktor času, ontogenézy ako aj štúdium
osobnosti z hľadiska jej zmien. Zmena nemusí znamenať len pokrok(progres), ale aj
regresívna(úpadok, ústup).
Inteligencia, schopnosti
Inteligencia- sa vymedzuje ako schopnosť učiť sa so skúsenosti, schopnosť prispôsobiť sa, riešiť
nové problémy, orientovať sa v nových situáciách na základe určovania podstatných súvislostí
a vzťahov. Rozlišujeme 2faktory inteligencie: G- faktor a S- faktor.
G-
faktor(generálny- všeobecný faktor)- je to stála všeobecná schopnosť, ktorá je značne podmienená
dedičnosťou. Zahŕňa riešenie hlavne všeobecných problémov.
S- faktor(špecifická
inteligencia)- je viazaná na konkrétne znalosti, vedomosti z jednotlivých oblastí z ľudskej
činnosti a na konkrétne ľudské skúsenosti. Zahrňuje vlastne schopnosti pre riešenie
špeciálnych problémov.
Rozlišujeme 2druhy myslenia: divergentné a konvergentné.
Divergentné- rozbiehavé, vetvené a je základom tvorivého myslenia.
Konvergentné- zbiehavé.
Vyjadruje sa tradičným inteligentným kvocientom IQ.
IQ= mentálny vek
------------
×100
fyzický vek
Schopnosti- sú súborom predpokladov nevyhnutných na
vykonávanie určitej činnosti. Sú to napríklad: psychomotorické schopnosti, intelektové schopnosti, ktoré sa
vyvíjajú na základe vlôh a to učením. Inteligencia sa vyjadruje Gaussovou krivkou.
Stupne IQ:
1.IQ do 20- hlboká duševná zaostalosť- idiocia,
2.IQ 20-49- ťažký až stredný stupeň
zaostalosti- imbecilita, ťažko vzdelávateľní jedinci, ale sú vychovávaní, porucha chôdze, reči, sú nesamostatní, často impulzívnejší
či ťažšie zvládnuteľní,
3.IQ 50-69- ľahký stupeň mentálnej retardácie- debilita, obmedzená vzdelávateľnosť,
učia sa mechanicky, oneskorený vývin,
4.IQ 70-79- hraničné pásmo medzi rozumovou zaostalosťou
a normou,
5.IQ 80-89- podpriemerná inteligencia,
6.IQ 90-109- priemerná
inteligencia,
7.IQ 110-119- nadpriemerná inteligencia,
8.IQ 120-139- vysoká inteligencia,
9.IQ 140 a vyššie- genialita.
Štruktúra osobnosti
V súvislosti s vlastnosťami osobnosti hovoríme o takzvanej štruktúre osobnosti. Štruktúra osobnosti- je to
usporiadanie vlastnosti osobnosti do určitého celku, pričom vlastnosti vzájomne spolu
súvisia a vytvárajú jednotu. Vlastnosť osobnosti- je to črta, ktorou sa daná
osobnosť vyznačuje. Štruktúra osobnosti pozostáva z týchto skupín vlastností:
a)aktivačno-motivačné vlastnosti, b)vzťahovo-postojové vlastnosti, c)sebaregulačné vlastnosti, d)dynamické vlastnosti, e)vôľové
vlastnosti, f)výkonové vlastnosti.
1.Aktivačno-motivačné vlastnosti:
Majú charakteristický znak
aktivizáciu osobnosti človeka, do činností určitým smerom. Patria sem tieto vlastnosti: potreby, pudy,
záujmy, ašpirácie, ciele, životné plány, zvyky.
2.Vzťahovo-postojové vlastnosti:
Sú také
vlastnosti, ktoré predstavujú systém hodnôt, ktoré osoby uprednostňuje pri hodnotení rôznych javov,
skutočností a ktoré sa riadi vo vlastnom správaní a konaní. Patria sem:
charakter, postoje, viera a ideály.
3.Sebaregulačné vlastnosti:
Sú také
vlastnosti osobnosti, ktoré slúžia na reguláciu, usmernenie správania a konania. Patria sem:
sebauvedomenie, sebapoznanie, svedomie a sebakritika.
4.Dynamické
vlastnosti:
Sú také vlastnosti osobnosti, ktoré určujú: tempo, silu, intenzitu prežívania
a správania človeka. Patrí sem: temperament.
5.Vôľové vlastnosti:
Vôľa ako proces cieľavedomého a zámerného sebaovládania. Je to proces zameraný na vedomé
dosahovanie určitých cieľov, pričom človek prekonáva prekážky. Patria sem: cieľavedomosť, zásadovosť,
vytrvalosť, rozhodnosť, sebaovládanie, samostatnosť, iniciatívnosť.
6.Výkonové
vlastnosti:
Sú takou skupinou vlastnosti, ktoré predurčujú výkon človeka v určitej oblasti.
Patria sem: vlohy, schopnosti, vedomosti, zručnosti, návyk.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta