Osobnosť

Osobnosť

Vymedzenie pojmu osobnosť
1.Laicky-v hovorenej reči teda u ľudí, u ktorích sa nepredpokladá vzdelanie psychologickej oblasti. Pojem osobnosť sa v hovorenej reči používa pomerne často. Obvykle ním označujeme konkrétneho človeka, ktorý má niektorú z nasledujúcich vlastností: je zaujímavý, slávny, dôležitý. Môžu to byť ľudia, ktorí robia pre nás niečo neobvyklé, ale atraktívne. Ľudia, ktorí pracujú verejne: umelci, športovci, politici; ľudia, ktorí majú moc: politici, manažéri. Pojem osobnosť sa teda v laickom chápaní nespája s každým človekom, ale iba s výnimočnými ľuďmi.
 
2.V odbornom psychologickom pomíňaním je osobnosťou každý človek. Pretože každý žijúci človek tvorí psychologickú jednotu, teda jednotu tela a psychiky, duševného sveta človeka. Každý sa prispôsobuje k svojmu prostrediu pomocou svojich regulačných mechanizmov sa snaží vyrovnať sa s podmienkami života. Teda aj bezdomovec je osobnosťou, aj človek hlboko mentálne retardovaný, aj novorodenec.
Definícia osobnosti: existuje viac ako 150definícii osobnosti.
Osobnosť je psychofyzický systém regulujúci vzťahy človek- svet.
 
Analýza definície osobnosti
Osobnosť je psychofyzický systém regulujúci vzťahy človek- svet.
Psychofyzický- to znamená, že človek je jednotou tela a ducha.
Telo- fyzická stránka.
Duch- psychická stránka.
Do fyzickej stránky zaraďujeme: bunky, autonómnu nervovú sústavu, centrálnu nervovú sústavu, mozog...
Psychická stránka: cítenie, myslenie, postoje...
Existujú teórie, ktoré od stavby tela odvodzovali psychiku človeka. Napríklad: teória W.H.Sheldon- ten identifikoval 3typy:
1.Enodmorfný typ: telo má mäkké, okrúhle, ľahko priberané. Psychicky ide o človeka, ktorý má rád pohodlie, je spoločenský, znášanlivý, láskavý, citovo-stabilný, žiada si prítomnosť ľudí.
 
2.Mezomorfný typ: je svalnatý, hranatý, má pevný typ tela. Psychicky sa prejavuje ako energický so silnou snahou po seba uplatnení, miluje moc, má priame až drzé vystupovanie, má nedostatok súcitu, je necitlivý.
 
3.Ektomorfný typ: telo má chudé, málo svalnaté. Psychicky má sklon k útlmu, zdržanlivosti, prevláda túžba skryť sa.
 
Na druhej strane psychika môže mať veľký vplyv na telo, je dokázaný vplyv psychiky na mnohé somatické ochorenia. Napríklad: žalúdočné vredy, infarkt myokardu, znížená imunita, migrény, anorexia. 
 
Analýza systémov
Osobnosť je psychofyzický systém regulujúci vzťahy človek- svet.
Slovo systém vyjadruje určitý celok, jednotu. Každý systém sa skladá z 3 základných častí:
a)z úrovne systému,
b)zo štruktúry systému,
c)zo vzťahov, dynamiky systému.
Toto isté platí aj pre systém osobnosti.
1.Úroveň osobnosti ako systém:
Úroveň- kvalita osobnosti. Úroveň osobnosti sa posudzuje podľa určitých kritérií a tieto kritéria majú byť významné, nie odradné. Napríklad: inteligencia- môžeme povedať, že človek je vysoko, priemerne, alebo málo inteligentný; morálka- podľa toho môžeme povedať, že človek je bezcharakterný, alebo dobrý; pracovitosť- podľa tohto kritérií môže byť človek pracovitý, alebo lenivý.
 
Štruktúra systému osobnosti
Odpovedá na otázku z čoho sa osobnosť skladá, ktoré sú jej základné znaky, charakteristiky. Pod slovom základné znaky máme na mysli také znaky, charakteristiky, vlastnosti, ktoré určujú stálosť a jedinečnosť konkrétnej osobnosti. Napríklad: vedomosti, inteligencia a podobne... Najznámejší psychologickí psychológovia vypracúvali a vypracujú systémy triedenia charakteristík osobnosti, ktoré považujú za základné. Jedným z autorov je Cattell(Ketl) a tento opisuje 16základných charakteristík osobnosti. Napríklad:1.priateľský- rezervovaný;2.vysoká inteligencia- nízka inteligencia;3.asertivita- poddajnosť. Eysenck(Ajzenk)- rozlišuje 4základné oblasti osobnosti:1.inteligencia;2.charakter;3.temperament;4.telesná oblasť. Vo všeobecnosti rozlišujeme 4základné charakteristiky osobnosti:1.vysoká inteligencia- nízka inteligencia;2.introverzia-extroverzia;3.neuroticizmus-stabilita;4.psychoticizmus-normalita.
1.Vysoká a nízka inteligencia- často sa stotožňuje s vedomosťami, schopnosťami, zručnosťami človeka. Inteligencia sa dá merať pomocou IQ testov, vedomosti a zručnosti sa dajú posudzovať podľa rozličných skúšok, pozorovaním, porovnávaním s deťmi a pomocou klasifikačných stupňov.
 
2.Introverzia- extroverzia- introvert- je uzavretý, plachý, má rád samotu, je citlivý, do seba zahľadený, uprednostňuje zamestnania, kde pracuje sám, veľa nerozpráva, najmä nie na verejnosti; v triede sedí sám a ticho, nezapája sa veľmi do hier, nerád vystupuje pred triedou, má trému, bojí sa.
Extrovert- spoločenský typ, rád rozpráva, rád je medzi ľuďmi, je húževnatý, preferuje povolania, v ktorých má kontakt s druhými ľuďmi; v triede neustále vyhľadáva spolužiakov, chce s nimi hovoriť, hrať sa.
 
3.Neuroticizmus- stabilita- rozlišujeme:1.neurotika- prejavuje sa nepokojom, impluzivitou, podpriemernou kontrolou emócií, má slabú vôľu, je pomalý, má vysokú úroveň aktivity... Rozlišujeme človeka, ktorý má neurotické reakcie, len v určitých situáciách(napríklad, keď je vyčerpaný, alebo v strese)a neurotika, ktorý neustále reaguje neprimerane, vzrušilo, neovláda sa a nereguluje svoje emócie a správanie.
2.Stabilnú osobnosť- reaguje sústredene, reálne vníma svet, nepotláča pocity a city, má dobré sociálne kontroly a ovláda sa aj v záťažových situáciách.
 
4.Psychoticizmus- normalita- psychoticizmus- znamená, že človek je psychicky narušený, duševne chorý. Vyžaduje si pomoc lekára, psychiatra a liečenia. Často je označovaný za blázna, alebo za nenormálneho človeka. Patrí sem: človek zo sychomréniou, alebo človek, ktorý má halucináciu a jeho vedomie je narušené, prípadne človek s depresiou- hovoríme o psychopatickom človeku.
Normalita- na druhej strane je človek ,,normálny"- je empatický, akceptuje druhých ľudí, ako aj normy, zásady a princípy medziľudského správania.
 
Vzťahy a dynamiky systému
Utvárajú ju: pudy, inštinkty, potreby, záujmy, postoje, hodnoty, ideály a zmysel života.
Pud- viaže sa na uspokojenie základných biofyziologických potrieb, ako napríklad: hlad, smäd...
Inštinkt- zložitý dedične podmienený reflex, ktorý sa u rôznych ľudí realizuje rovnakým spôsobom, napríklad: sací reflex u novorodenca.
Potreba- naliehavosť organizmu niečo získať, alebo niečomu sa vyhnúť, napríklad: potreba, aby ma mal niekto rád.
Záujem- aktivita trvalejšieho zamerania, sústredenia sa na určitú činnosť zvýrazním citovým sprevádzaním.
Postoj- ustálený spôsob reakcie na predmety, osoby, situácie...
Hodnota- je to vec, alebo abstraktná myšlienka, ktorú chce človek dosiahnuť, napríklad: hodnota domu...
Ideál- je to predstava niečoho dokonalého, napríklad: predstava ideálneho učiteľa.
Zmysel života- relatívne stále hodnoty, ktoré sa človek celý život snaží dosiahnuť.
 
Abraham Harold Maslow- Maslowova pyramída(potrieb)
1.Potreba sebarealizácie(potreby sebaaktualizácie)- potreba uskutočniť svoj jedinečný potenciál.
2.Potreba uznania, úcty(ocenenia),(psychologické potreby)- niečo dosiahnuť, byť kompetentný, získať uznanie.
3.Potreba lásky, prijatia, spolupatričnosti,(psychologické potreby)- byť akceptovaný, niekam patriť.
4.Potreba bezpečia a istoty,(fyziologické potreby)- cítiť sa chránený, v bezpečí, mimo nebezpečenstva.
5.Základné telesné, fyziologické potreby,(fyziologické potreby)- uspokojenie hladu, smädu, sexuálneho pudu.
 
Osobnosť ako regulujúci systém
Osobnosť reguluje vzťahy človek- svet.
Poznáme:
a)autoreguláciu- človek sa riadi sám, svojimi názormi, postojmi, presvedčeniami,
b)heteroreguláciu- človek riadi niekto z vonka- autority, noviny, rodičia, učitelia, masmédiá...
Osoby, ktoré majú dobrú autoreguláciu a ktoré sa riadia vlastným Ja sa vyznačujú týmito charakteristikami:
-akceptujú seba, iných a prírodný svet, taký, aký je,
-majú realistickú orientáciu, orientujú sa skôr na problém, než na seba,
-sú autonómni, nezávislí a spontánni,
-sú vysoko tvoriví, ľudí a veci hodnotia skôr sviežo, než stereotypne,
-majú demokratické hodnoty a postoje.
 
Poznávanie osobnosti
Odborné poznávanie osobnosti si vyžaduje:
-mať prijateľnú teóriu osobnosti,
-poznať metódy, spôsoby poznávania osobnosti, poznať aj klady a nedostatky týchto metód,
-správne využiť tieto poznatky na individualizovaný prístup k osobnosti a jej zmenám.
Na poznávanie osobnosti sa používajú tieto metódy:
-pozorovanie,
-rozhovor,
-dotazník, anketa, postojové škály,
-sociometrická metóda,
-analýza produktov činností, metóda portfólia,
-experimentálne metódy.
 
1.Pozorovanie:
-je najstaršou metódou poznávania,
-sledujeme ním výrazové prostriedky osobnosti, akými sú slová, myšlienky, správanie, ich produkty v bežných životných situáciách.
Rozoznávame:
-príležitostné a systematické pozorovanie,
-individuálne a skupinové pozorovanie,
-celostné a čiastkové pozorovanie,
-krátkodobé a dlhodobé pozorovanie.
Pri pozorovaní sa najčastejšie postupuje týmito krokmi:
1.vytýčenie cieľa pozorovania,
2.pozorovanie a opis pozorovaných javov,
3.členený opis podľa jednotlivých zložiek,
4.záznamy pozorovania,
5.analýza výsledkov pozorovania,
6.využitie poznatkov v poradenskej a výchovnej praxi.
 
2.Rozhovor:
Môžeme rozlíšiť:
individuálny rozhovor- hovoríme s jedným človekom,
skupinový rozhovor- prítomných je viac osôb,
štandardizovaný rozhovor- vopred pripravené otázky, robíme si poznámky nielen o tom, čo povie, ale aj o tom, ako sa správa,
voľný rozhovor- tiež pripravené otázky, ale pýtajúci si ich môže upravovať a má možnosť preniknúť hlbšie(k želaniu, túžbam),
otvorený rozhovor- priamo sa pýtame na to, čo chceme,
projektívny rozhovor- kladieme otázky nepriamo.
Odporúča sa dodržiavať tieto etapy:
1.príprava rozhovoru,
2.utvorenie náležitej atmosféry,
3.realizácia rozhovoru,
4.záznam rozhovoru,
5.využitie poznatkov pre výchovnú prax, ich zariadenie do súvislosti poznania osobnosti aj inými metódami(pozorovaním...).
 
3.Dotazník:
-slúži na poznávanie názorov, postojov osoby,
-obsahuje identifikačné údaje(pohlavie, vek, trieda, mesto...) a otázky týkajúce sa rôznych oblastí,
-otázky v dotazníku môžu byť zatvorené(úlohou je zakrúžkovať odpoveď áno- niekedy- nie), polootvorené(úlohou je zakrúžkovať odpoveď a dopísať prečo) a otvorené(úlohou je zakrúžkovať odpoveď a napísať celú odpoveď na otázku).
Postup pri použití dotazníka:
1.premyslieť cieľ použitia dotazníka,
2.formulácia dôležitých otázok a voľba ich formy,
3.výber vzorky, na ktorú sa má dotazník použiť a spôsob administrácie,
4.realizácia dotazníkového skúmania,
5.vyhodnotenie dotazníka,
6.závery, odpoveď na to, či dotazník splnil svoj cieľ a využitie záverov pre ďalšiu prax.
 
4.Sociometrická metóda:
-sústreďuje sa na pozorovanie sociálnej pozície skúmaného, alebo na poznanie sociálnej štruktúry, skupiny,
-je užitočná na poznanie interpersonálnych vzťahov v skupine, na sledovanie dynamiky zmien sociálnych vzťahov.
 
5.Analýza produktov činností, portfólia:
Predmetom analýzy môžu byť:
-zošity,
-denníky,
-výkresy, výtvarné, sochárske práce,
-výrobky, produkty, počítačová grafika, audio- videonahrávky,
-slohové práce, esejistické práce, reportáže, básne a iné písomné prejavy.
 
6.Testy:
-sú to štandardizované techniky a metódy, pomocou ktorých sa zisťujú najmä schopnosti, zručnosti a spôsobilosti človeka.
Poznáme:
didaktické testy- otázky z určitej učebnej látky(väčšinou školské testy),
psychologické testy- sú zložitejšie, musia obsahovať položkovú analýzu(vyjadruje vzťah jednotlivých položiek navzájom) a lží skóre(vyjadruje, do akej miery odpovedajúci skresľoval odpovede).
 
7.Experimentálne metódy:
-pri dobre premyslených a usporiadaných podmienkach sledujeme jednotlivé premenné, ktoré zohrávajú úlohu pri reagovaní osobnosti,
-experimentálnou metódou môže byť menenie štýlu správania učiteľa a sledovania reakcií žiaka, alebo len konkrétneho žiaka na znenie štýlu. Napríklad: z nedirektívneho a direktívnejší.
Poznávanie osobnosti môže byť vyjadrené:
a)kvantitatívne- pomocou bodov, známok, čísel, priemerov...
b)kvalitatívne- väčšinou slovné vyjadrenie.
Dobre poznanie osobnosti si vyžaduje kombináciu viacerých metód, aby sa určité faktory potvrdili, alebo sa stali spochybniteľnými. Dobre je použiť prinajmenšom tri druhy poznávacích metód.
 
Typológia osobnosti
Typológia- zaraďovanie ľudí do určitých typov podľa určitých znakov.
1.Podľa prevládajúcich telových tekutín rozdelili starovekí filozofi Galenos a Hippokrates ľudí do štyroch skupín: sangvinik- krv, cholerik- žlč, flegmatik- hlien, melancholik- čierna žlč.
Sangvinik- +: prirodzená autorita, vodcovský typ, živosť, pohyblivosť, veselosť, priateľskosť, optimizmus;- :ovplyvniteľnosť, malá sebakritickosť, povrchnosť, plytké citové zážitky.
Cholerik- +: hĺbka citových zážitkov, sila reakcií, vôľa, zhovorčivosť, iniciatívnosť, podnikavosť; -: podráždenosť, netrpezlivosť, panovačnosť, urážlivosť, nedostatok sebaovládania.
Flegmatik- +: vyrovnanosť, spokojnosť, vytrvalosť, neovplyvniteľnosť, sebaovládanie; -: ľahostajnosť, pohodlnosť, pomalosť, pomalé zbavovanie sa zlých návykov, pomalá reč.
Melancholik- +: citovosť, hlboké myslenie, svedomitosť, disciplinovanosť; -: pesimizmus, plachosť, nevýrazná reč, samotárstvo, roztržitosť.
 
2.I.P.Pavlov-na základe výskumov nervovej činnosti priradil jednotlivým typom vlastnosti dvoch základných nervových procesov vzruch a útlm a podľa nich ľudí charakterizoval:
1.mysliteľský typ- prevláda tu druhá signálová sústava, 2.umelecký typ- prevláda tu prvá signálová sústava,
3.zmiešaný typ- prevláda tu prvá a druhá signálová sústava sú v rovnováhe.
 
3.Jungova typológia-1.extrovert, 2.introvert + pozri v poznámkach v zadu!!!
 
4.Sheldon- rozdeľuje ľudí na tri typy: 1.endomorfný, 2.mezomorfný, 3.ektomorfný + pozri v poznámkach v zadu!!!
 
5.Kretschmer- rozdeľuje ľudí na tri typy:
1.itnický- nízka tučná postava, guľaté formy, krátke končatiny s ochabnutým svalstvom, tendencia k ukladaniu tuku; vlastnosti: dobrosrdečnosť, spoločenskosť, pokojnosť, otvorenosť, hodovanie pôžitkov,
2.astenický- chudá postava, nízka telesná váha, úzke ramená, dlhé končatiny- kostnaté, šľachovité svalstvo, úzky plochý chodník, vpadnuté brucho, čelová časť tváre mimoriadne vyvinutá; vlastnosti: dráždivosť, chladnosť, pedantnosť, vážnosť, žiaden zmysel pre humor,
3.atletický- súmerne stavaná postava, dobre vyvinutá kostra s pevným svalstvom, široké ramená; vlastnosti: pokojný, húževnatý, spoľahlivý, zotrváva pri svojich názorov.
 
6.Spranger- vytvoril typológiu, ktorej základom je delenie ľudí do typov podľa toho, aké hodnoty a postoje v živote uprednostňujú a o čo sa v živote usilujú:
1.mocenský- má rád moc, domáha sa jej, prevláda uňho túžba ovládať iných, prežíva príjemné city pri závislostí iných od seba, stále zdôrazňuje seba samého a neznáša konkurencie,
2.ekonomický- vo všetkom hľadá osobný prospech, najvyššie hodnoty vidí v pôžitku a v blahobyte,
3.teoretický- zameriava sa na abstraktné poznávanie predmetov a javov, rád objavuje vzťahy a súvislosti,
4.sociálny- charakterizuje ho zameranosť na ľudí, je vždy pripravený pomôcť, dominujú: empatia, náklonnosť, láska,
5.estetický- život chápe ako hru obrazov, svet vidí po svojom,
6.náboženský- je ľahostajným materiálnym hodnotám, všetko podraďuje vyšším cieľom.
 
Model osobnosti
Jeden z modelov osobnosti vypracoval Miron Zelina. Model osobnosti sa skladá zo 6dimenzií:
1.A-dimenzia nonkongitívnych charakteristík osobnosti,
2.B-dimenzia činností, správania,
3.C-dimenzia kognitívnych charakteristík osobnosti,
4.D-dimenzia vzdelávania,
5.E-dimenzia činiteľov, ktorí ovplyvňujú osobnosť,
6.F-dimenzia dynamiky osobnosti.
1.Dimenzia A- nonkongitívna oblasť osobnosti:
-skladá sa z týchto oblastí z psychických procesov a funkcií:
K- kongitivizácia osobnosti- naučiť človeka myslieť a riešiť problémy,
E- emoncionzalizácia človeka- naučiť človeka primerane cítiť a prežívať seba i skutočnosti okolo jeho,
M- motivizácia a aktivizácia- naučiť človeka chcieť a byť aktívny,
S- socializácia človeka- naučiť človeka žiť s druhými ľuďmi,
A- autoregulácia a axiologizácia- naučiť človeka preferovať pozitívne ľudské a životné hodnoty a ich v mene regulovať seba samého,
K- kreativizácia- naučiť človeka byť tvorivým.
 
2.Dimenzia B- činností, správanie:
-všetky prejavy správania sú rozdelené do týchto činností:
-hra,
-práca,
-učenie,
-oddych,
-medziľudské interakcie,
-umenie.
 
3.Dimenzia C- kognitívne funkcie osobnosti:
-sú to poznávacie funkcie. Piaget rozdelil nasledujúce úrovne:
1.senzomotorické procesy- dieťa sa učí vnímať predmety,
2.predoperačné procesy- dieťa sa učí chápať veci a javy okolo seba,
3.konkrétnych operácií- analyzovanie, uvedomenie si dynamiky javov a klasifikácia vecí do skupín,
4.formálnych operácií- je to abstraktno-pojmové myslenie, hodnotenie, vytváranie hypotéz...
Zelina rozlišuje tieto kognitívne procesy: a)pychomotorika a vnímanie, b)pamäť, c)pochopenie, d)aplikácia, analýza, syntéza, e)hodnotiace myslenie, f)tvorivé myslenie.
 
4.Dimenzia D- vzdelávanie:
-predstavuje vyučovací obsah, jednotlivé predmety, prípadne informácie a vedomosti, ktoré si žiak, študent, človek osvojuje.
 
5.Dimenzia E- dimenzia činiteľov ovplyvňujúcich osobnosť:
Patrí sem: rodina, škola, učitelia, kamaráti, trieda, najbližší ľudia, média a technické prostredie, príroda a prírodné prostredie, autority a ideály.
Podľa toho ako osobnosti spracúvajú vonkajšie podnety vo svojom vnútri, rozlišujeme 3typy osobnosti:
1.konformná osobnosť- silne sa prispôsobuje tlakom prostredia,
2.nezávislá osobnosť- silne nepodlieha vplyvom vonkajším činiteľom,
3.integrovaná, reálna osobnosť- silne sama riadi, čo z vonkajších faktorov akceptuje a čo odmieta.
6.Dimenzia F- dynamika osobnosti:
-zahrňuje faktor času, ontogenézy ako aj štúdium osobnosti z hľadiska jej zmien. Zmena nemusí znamenať len pokrok(progres), ale aj regresívna(úpadok, ústup).
 
Inteligencia, schopnosti
Inteligencia- sa vymedzuje ako schopnosť učiť sa so skúsenosti, schopnosť prispôsobiť sa, riešiť nové problémy, orientovať sa v nových situáciách na základe určovania podstatných súvislostí a vzťahov. Rozlišujeme 2faktory inteligencie: G- faktor a S- faktor.
G- faktor(generálny- všeobecný faktor)- je to stála všeobecná schopnosť, ktorá je značne podmienená dedičnosťou. Zahŕňa riešenie hlavne všeobecných problémov.
S- faktor(špecifická inteligencia)- je viazaná na konkrétne znalosti, vedomosti z jednotlivých oblastí z ľudskej činnosti a na konkrétne ľudské skúsenosti. Zahrňuje vlastne schopnosti pre riešenie špeciálnych problémov.
Rozlišujeme 2druhy myslenia: divergentné a konvergentné.
Divergentné- rozbiehavé, vetvené a je základom tvorivého myslenia.
Konvergentné- zbiehavé. Vyjadruje sa tradičným inteligentným kvocientom IQ.
IQ= mentálny vek
------------ ×100
fyzický vek
Schopnosti- sú súborom predpokladov nevyhnutných na vykonávanie určitej činnosti. Sú to napríklad: psychomotorické schopnosti, intelektové schopnosti, ktoré sa vyvíjajú na základe vlôh a to učením. Inteligencia sa vyjadruje Gaussovou krivkou. Stupne IQ:
1.IQ do 20- hlboká duševná zaostalosť- idiocia,
2.IQ 20-49- ťažký až stredný stupeň zaostalosti- imbecilita, ťažko vzdelávateľní jedinci, ale sú vychovávaní, porucha chôdze, reči, sú nesamostatní, často impulzívnejší či ťažšie zvládnuteľní,
3.IQ 50-69- ľahký stupeň mentálnej retardácie- debilita, obmedzená vzdelávateľnosť, učia sa mechanicky, oneskorený vývin,
4.IQ 70-79- hraničné pásmo medzi rozumovou zaostalosťou a normou,
5.IQ 80-89- podpriemerná inteligencia,
6.IQ 90-109- priemerná inteligencia,
7.IQ 110-119- nadpriemerná inteligencia,
8.IQ 120-139- vysoká inteligencia,
9.IQ 140 a vyššie- genialita.
 
Štruktúra osobnosti
V súvislosti s vlastnosťami osobnosti hovoríme o takzvanej štruktúre osobnosti. Štruktúra osobnosti- je to usporiadanie vlastnosti osobnosti do určitého celku, pričom vlastnosti vzájomne spolu súvisia a vytvárajú jednotu. Vlastnosť osobnosti- je to črta, ktorou sa daná osobnosť vyznačuje. Štruktúra osobnosti pozostáva z týchto skupín vlastností: a)aktivačno-motivačné vlastnosti, b)vzťahovo-postojové vlastnosti, c)sebaregulačné vlastnosti, d)dynamické vlastnosti, e)vôľové vlastnosti, f)výkonové vlastnosti.
1.Aktivačno-motivačné vlastnosti:
Majú charakteristický znak aktivizáciu osobnosti človeka, do činností určitým smerom. Patria sem tieto vlastnosti: potreby, pudy, záujmy, ašpirácie, ciele, životné plány, zvyky.
 
2.Vzťahovo-postojové vlastnosti:
Sú také vlastnosti, ktoré predstavujú systém hodnôt, ktoré osoby uprednostňuje pri hodnotení rôznych javov, skutočností a ktoré sa riadi vo vlastnom správaní a konaní. Patria sem: charakter, postoje, viera a ideály.
 
3.Sebaregulačné vlastnosti:
Sú také vlastnosti osobnosti, ktoré slúžia na reguláciu, usmernenie správania a konania. Patria sem: sebauvedomenie, sebapoznanie, svedomie a sebakritika.
 
4.Dynamické vlastnosti:
Sú také vlastnosti osobnosti, ktoré určujú: tempo, silu, intenzitu prežívania a správania človeka. Patrí sem: temperament.
 
5.Vôľové vlastnosti:
Vôľa ako proces cieľavedomého a zámerného sebaovládania. Je to proces zameraný na vedomé dosahovanie určitých cieľov, pričom človek prekonáva prekážky. Patria sem: cieľavedomosť, zásadovosť, vytrvalosť, rozhodnosť, sebaovládanie, samostatnosť, iniciatívnosť.
 
6.Výkonové vlastnosti:
Sú takou skupinou vlastnosti, ktoré predurčujú výkon človeka v určitej oblasti. Patria sem: vlohy, schopnosti, vedomosti, zručnosti, návyk.