Psychológia pre právnikov
Psychológia pre právnikov
Definícia forenznej psychológie:
- je to aplikovaná
psychologická disciplína zaoberajúca sa správaním a prežívaním ľudí v situáciách regulovaných právom
- zahŕňa reflexy,
reakcie a správania, taktiež prežívanie životných situácií
- nadväzuje na ostatné právne vedy ako trestné právo, kriminalistika,
kriminológia...
- pri vyhrotenej situácii sa sleduje – kauzalita, prežívanie situácie a dôsledky, pričom dôležité je tu psyché
(duševné rozpoloženie) subjektu
METÓDY FORENZNEJ PSYCHOLÓGIE
1.
Pozorovanie
- využíva si pri výsluchu obetí
- otázky ako prebiehal trestný čin, pričom psychológ pozoruje
správanie a výrazové prostriedky obetí ako aj páchateľa, na ktorého následne zostaví posudok
- má to vplyv na nepravdivosť alebo
pravdivosť výpovede, napr. u detí sa používa kresliaca technika
2. Experiment
- konštruovanie
situácií
3. Exploračné metódy
- explorácia = silný výpadok
- dotazník s uzatvorenými alebo
otvorenými otázkami
4. Psychologický rozhovo
- obsahová analýza textu
ČLENENIE
FORENZNEJ PSYCHOLÓGIE
1. Kriminologická psychológia
- primárnu úlohu tu hrajú
vyšetrovatelia
- zaoberá sa príčinnosťou trestného činu
2. Súdna psychológia
- zaoberá sa
súdno-znaleckou problematikou
- pozorovanie ľudí v súdnej sieni, ako reagujú na zlievanie prezentovaných paragrafov a posudkov
- predstavuje antré do penologickej psychológie
3. Penologická psychológia
- týka sa už odsúdenej
osoby vo väzení
- reakcie a správanie sa väzňov, spoluväzňov, ako aj personálu väznie
- penitenciárna a postpenicentiárna
starostlivosť
4. Súdno-lekárska psychológia
- je obohatená o posudky lekárov
- psychológ +
lekár – ich činnosť môže podať relevantné informácie o väzňoch
- penitenciárna starostlivosť
5.
Postpenitenciárna psychológia
- po vypršaní trestu sa zaoberá včlenením a motiváciu bývalého väzňa do bežného
života
- je nutné o zachovanie kontaktu s bývalým väzňom a zaujímať sa o to, ako sa adaptoval na nové sociálne prostredie
6. Forenzný psychologický výskum
PSYCHOLÓGIA UPLATŇOVANIA PRÁVA
1. Psychológia výsluchu a výpovede
- výsluch – ide o nátlak, ktorý vplýva na vypočúvaných
ľudí a ktorý vplýva aj na ich vnútorné pociťovanie
- výpoveď – ide o selekciu pravdy alebo nepravdy
z metód sa tu používa detektor lži, hypnóza pod dohľadom psychoanalytika alebo psychoterapeuta
2.
Vyšetrovacia hypnóza
3. Sociálna atmosféra a komunikácia v súdnej sieni
PSYCHICKÉ PORUCHY
1. Psychoreaktívne stavy
a) abnormné reakcie
– vymykajú sa bežnému priemeru
b) neurózy – sú vyvolané pod tlakom okolia a vznikajú z nakopenia sa hlavne negatívnych
situácií života, potom nasleduje somatizácia
2. Poruchy
osobnosti
a) paranoidná porucha osobnosti
b) schizoidná porucha osobnosti
c) dis-sociálna poruch osobnosti –
prejavuje sa tu disharmónia so sociálnym okolím
d) emočne nestabilná porucha osobnosti
3.
Psychózy
a) afektívne poruchy
• depresívna epizóda
• manická epizóda – euforický
stav
• manicko-depresívna psychóza
b) psychické poruchy podmienené organickým poškodením CNS
• epilepsia
a demencie
PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI
OSOBNOSŤ
- je to neopakovateľná bytosť s jedinečným
temperamentom
- pomenovanie - individuum, jedinec, osoba, individualita
- predstavuje celistvosť, integráciu, najvyššiu
integrujúcu formáciu, ktorá riadi psychické poruchy
Delenie:
1. modálna osobnosť – osobnosť typického
predstaviteľa tej ktorej kultúry, napr. Angličan, Slovák, pričom nesie typické charakteristické prvky, návyky, normy, tradíci
2.
bazálna osobnost – základné psychické procesy dieťaťa, ktoré odrážajú situáciu a jeho emócie
a) bazálna
istota – ak má dieťa okolo seba vytvorené také prostredie, kde nemá strach prejaviť svoje emócie
b) bazálna neistota – toto
prostredie tu neexistuje
Psychológia osobnosti:
- popisuje AKO A ČÍM sa ľudia od seba líšia alebo podobajú
-
pomocou analýzy podmienok VYSVETĽUJE PREČO tomu to tak je
- preberá určité paradigmy zo:
- sociológie – rola jedinca, jeho
sociálny status, sociálne podmienky
- kultúrnej antropológie – preberajú sa tu rysy kultúry a ich ovplyvňovanie jedinca
-
filozofickej antropológie – vplýva cez jednotlivé filozofické školy a smery a taktiež aj cez jednotlivými –izmami (pozitivizmus,
racionalizmus...)
- biologickej antropológie – antropológia tela, inštikty a pudy
NÁPLŇ PSYCHOLÓGIE
OSOBNOSTI
Vlastnosti osobnosti
- temperament – cholerik, sangvinik, melancholik,
flegmatik
- schopnosti – dedičné a získané (počas celého života)
- motivácia – dôležitá, lebo pri porovnávaní
ľudí je odlišná
- charakter – je úzko spätý s morálnymi, etickými zásadami každého človeka, ktoré sú formované
výchovou, vzdelaním a spoločenským prostredím
Štruktúra osobnosti
Dynamika
osobnosti
Genéza osobnosti
DETERMINÁCIA OSOBNOSTI
zohľadňujú sa tu determinanty, podľa ktorých sa jedinec neskôr prejavuje navonok
Základné delenie:
A) biologická
B) socio-kultúrna
Smery:
- dispozicionisti – dieťa má vrodené isté dispozície bez ohľadu na vplyv
prostredia
- situacionisti – pre dieťa je rozhodujúci vplyv prostredia v ktorom vyrastá, pričom svoju osobnosť získava cez
behavoriálnym spôsobom (učí sa jednotlivé vzorce správania)
BIOLOGICKÁ
p. Coan – „vplyvom viacerých
faktorov vzniká osobnosť“
biologický faktor – reflexy, fyziologické potreby, pudy, CNS, konštitúcia tela
sociálny faktor – vzťahy človeka k ľuďom
psychologický faktor – procesy odohrávajúce sa vo
vnútri človeka
duchovný faktor – vzťah k bohu, k prírode, k vesmíru ...
SOCIO-KULTÚRNA
vývoj človeka v sociálnom prostredí
socializácia
- deje sa v rámci rodiny, školy
a následne v spoločnosti
- systém prihliada na vek, pohlavie, sociálny status, spoločenské funkcie
- závisí od hodnôt,
noriem, vlastností a cieľov
- konvergencia role človeka – stotožnenie sa človeka so spoločnosťou
- divergencia role
človekav – nestotožnenie sa človeka so spoločnosťou
individualizácia
bazálna osobnost – základné psychicko procesy dieťaťa, ktoré odrážajú situáciu a jeho emócie
c) bazálna istota
– ak má dieťa okolo seba vytvorené také prostredie, kde nemá strach prejaviť svoje emócie
d) bazálna neistota – toto prostredie tu
neexistuje
DYNAMIKA OSOBNOSTI
- reakcia na nejaký podnet, z okolia alebo z vlastného vnútra, pričom sila
akou sa prejaví, tak hovoríme o temperamente a dynamike
- zhluk našich reakcií, ktoré sú vyjadrené temperamentom, našou motiváciou
a ktoré závisia od našej sebakontroly a kontroly druhých ľudí
- je v rozpore, pričom neustále rieši otázky medzi želateľným
a reálnym stavom, kde prostriedkami sú rôzne obranné mechanizmy (pozitívne aj negatívne) – racionalizmus, plač, krik
- môžu
nastať:
- inter-personálne rozpory – medzi ľuďmi
- intra-personálne rozpory – vo vlastnom vnútri
- dynamika smeruje
k psychickej rovnováhe
OBRANNÉ MECHANIZMY
- týkajú sa našeho ega (ego, superego, it)
-
zadefinoval Freud, konkrétne jeho žena, ktorá realizovala výskumy a bádanie
- regulujú napr.neurotické správanie, panika, úzkosť
- konajú sa nevedome
- poznáme pozitívne a negatívne
- majú 3 základné znaky:
1. chránia človeka pred
úzkosťou
2. fungujú nevedome
3. skresľujú realitu
kompenzácia – ak nedostávame istú dávku
potrebných emócií, tak OM si túto stratu kompenzuje tak, že tieto emócie hľadáme v iných ľuďoch
útek do fantázie
– ak sa u človeka prejavujú vo vysokej miere len negatívne pocity, nastáva tak jeho neistota v prostredí v ktorom žije
a následný OM je „odchod z tohto sveta do, podľa neho, sveta lepšieho“, ktorý si sám vytvoril
projekcia –
nevedomý prenos všetkých svojich túžob do jasnej konkrétnej osoby, pričom môže byť negatívna (prenos negatívnych túžob)
a pozitívna (prenos pozitívnych túžob)
odčinenie – má negatívny účinok na osobnosť, napr. ak spravím
zlý skutok, tak na margo svojho svedomia a morálnych hodnôt sa snažím o dosiahnutie nápravy a to verbálne alebo skutkom
racionalizácia – verbálne vyjadrenie. Jedná sa o snahu prehodnocovať istú situáciu, čo nás môže skresľovať, je
založená na základe racionálnych úvah, že naše podniknuté kroky boli správne, pričom reálne tieto kroky správne nemuseli byť alebo vôbec
neboli
Napr. ak máme pocit, že sme niekde zlyhali, ale otvorene si to nevieme priznať
potlačenie –
potláčanie emócií, svojich alebo prichádzajúcich z okolia, až do najhlbších miest vlastného psyché (duše)
fixácia – prejavuje sa upätosťou buť na človeka alebo na objekty a môže byť pozitívna alebo negatívna, alebo
psychologická - cigarety, drogy, alkohol
rezignácia – rezignácia na stavy alebo situácie, pretože po
racionálnej stránke sa vyčerpaly všetky možnosti ako aj rady od iných ľudí na ich zvládnutie
popretie –
popieranie reálnosti situácie alebo nejakého emočného stavu
únik – je podobný popretiu, ale je
navýšený o fyzický odchod z konkrétnej situácie, pričom sa tu zapája aj emočná hladina, napr. pretvarovanie sa v rámci terajšej
nálady
presunutie – presun emócií inteligentnou a nečitateľnou formou na iného človeka, napr. zívanie
agresia – môže byť aj deštruktívna (samovražda) a môže byť:
1. zameraná na človeka – verbálne alebo
fyzicky
2. zameraná voči sebe samému – prejavuje sa slabým sebavedomím, komplexom menejcennosti, čo môže viesť k telesnému
poškodzovaniu a aj až k samovražde
sebaobviňovanie – súvisí s vypestovaným egom a taktiež aj s pocitom
sebaobviňovania za:
1. reálny prešľap
2. chybu, ktorá vlastne nebola vykonaná (psychická porucha)
izolácia
1. biologická – strach prijímať alebo dávať emócie najavo
2. sociálna – eliminácie
spoločenského kontaktu, čo môže viesť až k úniku zo spoločnosti
idealizácia – obrazné skrášľovanie si
javov a skutočností okolo človeka, čím sa z negatívneho pocitu len obrazne navodzuje pocit pozitívny
regresia –
„úpadok dole“, ak sa v určitej situácii necítime isto, pričom nechcem na seba prevziať zodpovednosť, napr. prenos istých vzorcov
správania sa z detstva do prítomnosti
VLASTNOSTI OSOBNOSTI
Osobnosť ako súbor
vlastností
je potrebné, aby sme charakterizovali človeka, ktorý bude naším klientom
vlastnosti osobnosti sú trvalejšie,
stabilnejšie a predstavujú charakteristiky jedinca ako celku
Druhy vlastností:
- prirodzené
-
získané = atribučné
- trvalé
- situačné – vlastnosť (napr. nejaký čin
pozitívny alebo hlavne negatívny), ktorú človek použil len v jednom prípade, pričom túto vlastnosť nepoužíva opakovane. Avšak môže
nastať jav, že túto vlastnosť začne užívať častejšie
Trvalé vlastnosti osobnosti: (sa získavajú)
- opakovaním
- odmena a trest – prejavuje sa tu emociálne podfarbenie
- stotožnenie sa so
vzorom/ideálom
- aktívne pretváranie obsahov, ktoré si jedinec osvojil, napr. pri úspechu máme sklon preceňovať
svoje možnosti, pričom pri neúspechu tieto možnosti podceňujeme
Situačné vlastnosti osobnosti:
- ten istý človek rôzne reaguje v podobných situáciách,
- pričom spôsob jeho reakcie závisí od psychologického
spracovania situácie a jej interpretácie
Základné kategórie vlastnosti osobnosti:
- temperament
- „Ako sa človek prejavuje v interakcii s druhými?“
- je to celkový štýl prežívania
a správania sa jedinca
- typy:
- cholerik
- melancholik
- flegmatik
- sangvinik
-
schopnosti
- „Čo človek dokáže?“
- determinujú úroveň výkonnosti
- debilites vitae –
prejavuje sa hlavne u detí, je to nedostatok schopností na rozlíšenie situácií, ktoré patria pre normálneho človeka k bežným životným
situáciám
- patický efekt – predstavuje silné emočné ovládnutie človeka
- mentálna insuficiencia –
znížené rozumové schopnosti dieťaťa, nevie rozlišovať základné potreby ale stupeň logiky môže byť vysoký
- typy:
- psychomotorické
- duševné
- fyzické
- charakter
- „Čím sa
človek riadi vo svojom živote?“
- predstavuje zhodnotenú osobnosť
- spájanie sa s vôľou – napr. u malých detí sa vôľa
prejavuje v zníženej miere a u dospelých sa slabá vôľa prejavuje na znižovaní hodnoty svojho cieľa
- zameranosť
- „Prečo človek koná tak a nie inak?“
- predstavuje celú oblasť motivácie
autentický človek – svoje správanie prejavuje tak, ako sa cíti v momentálnej situácii
TYPOLÓGIA
Typ
- predstavuje určitú konšteláciu (sydróm) vlastností, ktoré
sú spoločné určitej skupine ľudí
- ale nevyčerpáva sa tu celá osobnosť jednotlivca
Význam typológie:
-
zachytenie zložitosti človek, ktorá je nehmotná a pritom vo všetkom, čo človek robí, prejavujúca sa konkrétnejším a zrozumiteľnejším
spôsobom
- typológia osobnosti má svoj pragmatický význam - rýchlo sa zorientovať v osobnosti človeka, napr. ako komunikovať,
spolupracovať, riešiť úlohy
Osobnosť a typ:
bohužiaľ, už som nestíhala, tak si to doštudujte
z knihy
Hippokrates – konštitučná typológia
Galenos
Frenológia – 18. stor., J. Gall, pozoroval
fyzickú charakteristiku človeka a je založená na tvare lebky
Kretschmerova typológia – 20. stor., Enest Kretschmer (1888 –
1964) bol psychiater a vo svojich štúdiách vychádzal z patológie. Jeho typológia sa nazýva konštitučná, lebo jeho
kritériom bola telesná konštrukcia pozorovaných jednotlivcov, pričom nezohľadnil endokrinnú sústavu, ktorá predstavuje významný aspekt vo
fyzickom vývoji človeka
Rozlíšil tieto typy:
• astenický
• atletický
• pyknický
• dysplastický
(zmiešaný)
William H. Sheldon (1898 – 1977) – psychológ
Rozlíšil tieto typy:
• endomorfný
•
mezonorfný
• ektomorfný
Carl G. Jung (1875 – 1961)
Rozlíšil:
• extrovert
• introvert
Sprangnerova typológia – vznikla na základe hodnôt, ktoré človek uznáva
Typológia MBTI (Isabel Myersová –
Katheryn Briggsová)
v extroverzia – introverzia
orientácia na vonkajší a vnútorný svet
v myslenie
– cítenie
spôsob spracovania informácií
v intuícia – zmysly
spôsob získavania informácií
v
usudzovanie – vnímanie
spôsob rozhodovania – dokončiť alebo ponechať otvorené
Zones.sk – Zóny pre každého študenta