Zóny pre každého študenta

Psychológia pre právnikov

Psychológia pre právnikov
 
Definícia forenznej psychológie:
-  je to aplikovaná psychologická disciplína zaoberajúca sa správaním a prežívaním ľudí v situáciách regulovaných právom
-  zahŕňa reflexy, reakcie a správania, taktiež prežívanie životných situácií
-  nadväzuje na ostatné právne vedy ako trestné právo, kriminalistika, kriminológia...
-  pri vyhrotenej situácii sa sleduje – kauzalita, prežívanie situácie a dôsledky, pričom dôležité je tu psyché (duševné rozpoloženie) subjektu
 
METÓDY FORENZNEJ PSYCHOLÓGIE
 
1. Pozorovanie
-  využíva si pri výsluchu obetí
-  otázky ako prebiehal trestný čin, pričom psychológ pozoruje správanie a výrazové prostriedky obetí ako aj páchateľa, na ktorého následne zostaví posudok
-  má to vplyv na nepravdivosť alebo pravdivosť výpovede, napr. u detí sa používa kresliaca technika
 
2. Experiment
-  konštruovanie situácií
 
3. Exploračné metódy
-  explorácia = silný výpadok
-  dotazník s uzatvorenými alebo otvorenými otázkami
 
4. Psychologický rozhovo
-  obsahová analýza textu
 
ČLENENIE FORENZNEJ PSYCHOLÓGIE
 
1. Kriminologická psychológia
-  primárnu úlohu tu hrajú vyšetrovatelia
-  zaoberá sa príčinnosťou trestného činu
 
2. Súdna psychológia
-  zaoberá sa súdno-znaleckou problematikou
-  pozorovanie ľudí v súdnej sieni, ako reagujú na zlievanie prezentovaných paragrafov a posudkov
-  predstavuje antré do penologickej psychológie
 
3. Penologická psychológia
-  týka sa už odsúdenej osoby vo väzení
-  reakcie a správanie sa väzňov, spoluväzňov, ako aj personálu väznie
-  penitenciárna a postpenicentiárna starostlivosť
 
4. Súdno-lekárska psychológia
-  je obohatená o posudky lekárov
-  psychológ + lekár – ich činnosť môže podať relevantné informácie o väzňoch
-  penitenciárna starostlivosť
 
5. Postpenitenciárna psychológia
-  po vypršaní trestu sa zaoberá včlenením a motiváciu bývalého väzňa do bežného života
-  je nutné o zachovanie kontaktu s bývalým väzňom a zaujímať sa o to, ako sa adaptoval na nové sociálne prostredie
 
6. Forenzný psychologický výskum
 
PSYCHOLÓGIA UPLATŇOVANIA PRÁVA
 
1. Psychológia výsluchu a výpovede
výsluch – ide o nátlak, ktorý vplýva na vypočúvaných ľudí a ktorý vplýva aj na ich   vnútorné pociťovanie
výpoveď – ide o selekciu pravdy alebo nepravdy
z metód sa tu používa detektor lži, hypnóza pod dohľadom psychoanalytika   alebo psychoterapeuta
 
2. Vyšetrovacia hypnóza
3. Sociálna atmosféra a komunikácia v súdnej sieni
 
PSYCHICKÉ PORUCHY
 
1.  Psychoreaktívne stavy
a)  abnormné reakcie – vymykajú sa bežnému priemeru
b)  neurózy – sú vyvolané pod tlakom okolia a vznikajú z nakopenia sa hlavne negatívnych situácií života, potom nasleduje somatizácia
 
2.  Poruchy osobnosti
a)  paranoidná porucha osobnosti
b)  schizoidná porucha osobnosti
c)  dis-sociálna poruch osobnosti – prejavuje sa tu disharmónia so sociálnym okolím
d) emočne nestabilná porucha osobnosti
 
3.  Psychózy
a)  afektívne poruchy
•  depresívna epizóda
•  manická epizóda – euforický stav
•  manicko-depresívna psychóza
b)  psychické poruchy podmienené organickým poškodením CNS
•  epilepsia a demencie
PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI
 
OSOBNOSŤ
-  je to neopakovateľná bytosť s jedinečným temperamentom
-  pomenovanie - individuum, jedinec, osoba, individualita
-  predstavuje celistvosť, integráciu, najvyššiu integrujúcu formáciu, ktorá riadi psychické poruchy
Delenie:
1.  modálna osobnosť – osobnosť typického predstaviteľa tej ktorej kultúry, napr. Angličan, Slovák, pričom nesie typické charakteristické prvky, návyky, normy, tradíci
2.  bazálna osobnost – základné psychické procesy dieťaťa, ktoré odrážajú situáciu a jeho emócie
a)  bazálna istota – ak má dieťa okolo seba vytvorené také prostredie, kde nemá strach prejaviť svoje emócie
b)  bazálna neistota – toto prostredie tu neexistuje
 
Psychológia osobnosti:
-  popisuje AKO A ČÍM sa ľudia od seba líšia alebo podobajú
-  pomocou analýzy podmienok VYSVETĽUJE PREČO tomu to tak je
-  preberá určité paradigmy zo:
-  sociológie – rola jedinca, jeho sociálny status, sociálne podmienky
-  kultúrnej antropológie – preberajú sa tu rysy kultúry a ich ovplyvňovanie jedinca
-  filozofickej antropológie – vplýva cez jednotlivé filozofické školy a smery a taktiež aj cez jednotlivými –izmami (pozitivizmus, racionalizmus...)
-  biologickej antropológie – antropológia tela, inštikty a pudy
 
NÁPLŇ PSYCHOLÓGIE OSOBNOSTI
 
Vlastnosti osobnosti
- temperament – cholerik, sangvinik, melancholik, flegmatik
- schopnosti – dedičné a získané (počas celého života)
- motivácia – dôležitá, lebo pri porovnávaní ľudí je odlišná
- charakter – je úzko spätý s morálnymi, etickými zásadami každého človeka, ktoré sú formované výchovou, vzdelaním a spoločenským prostredím

Štruktúra osobnosti
Dynamika osobnosti
Genéza osobnosti
 
DETERMINÁCIA OSOBNOSTI
 
zohľadňujú sa tu determinanty, podľa ktorých sa jedinec neskôr prejavuje navonok
 
Základné delenie:
A)  biologická
B)  socio-kultúrna
 
Smery:
- dispozicionisti – dieťa má vrodené isté dispozície bez ohľadu na vplyv prostredia
- situacionisti – pre dieťa je rozhodujúci vplyv prostredia v ktorom vyrastá, pričom svoju osobnosť získava cez behavoriálnym spôsobom (učí sa jednotlivé vzorce správania)

BIOLOGICKÁ
p. Coan – „vplyvom viacerých faktorov vzniká osobnosť“
 
biologický faktor – reflexy, fyziologické potreby, pudy, CNS, konštitúcia tela
sociálny faktor – vzťahy človeka k ľuďom
psychologický faktor – procesy odohrávajúce sa vo vnútri človeka
duchovný faktor – vzťah k bohu, k prírode, k vesmíru ...
 
SOCIO-KULTÚRNA
 
vývoj človeka v sociálnom prostredí
 
socializácia
-  deje sa v rámci rodiny, školy a následne v spoločnosti
-  systém prihliada na vek, pohlavie, sociálny status, spoločenské funkcie
-  závisí od hodnôt, noriem, vlastností a cieľov
-  konvergencia role človeka – stotožnenie sa človeka so spoločnosťou
-  divergencia role človekav – nestotožnenie sa človeka so spoločnosťou
 
individualizácia
 
bazálna osobnost – základné psychicko procesy dieťaťa, ktoré odrážajú situáciu a jeho emócie
c)  bazálna istota – ak má dieťa okolo seba vytvorené také prostredie, kde nemá strach prejaviť svoje emócie
d) bazálna neistota – toto prostredie tu neexistuje

DYNAMIKA OSOBNOSTI
-  reakcia na nejaký podnet, z okolia alebo z vlastného vnútra, pričom sila akou sa prejaví, tak hovoríme o temperamente a dynamike
-  zhluk našich reakcií, ktoré sú vyjadrené temperamentom, našou motiváciou a ktoré závisia od našej sebakontroly a kontroly druhých ľudí
-  je v rozpore, pričom neustále rieši otázky medzi želateľným a reálnym stavom, kde prostriedkami sú rôzne obranné mechanizmy (pozitívne aj negatívne) – racionalizmus, plač, krik
-  môžu nastať:
-  inter-personálne rozpory – medzi ľuďmi
-  intra-personálne rozpory – vo vlastnom vnútri
-  dynamika smeruje k psychickej rovnováhe
 
OBRANNÉ MECHANIZMY
-  týkajú sa našeho ega (ego, superego, it)
-  zadefinoval Freud, konkrétne jeho žena, ktorá realizovala výskumy a bádanie
-  regulujú napr.neurotické správanie, panika, úzkosť
-  konajú sa nevedome
-  poznáme pozitívne a negatívne
-  majú 3 základné znaky:
1.  chránia človeka pred úzkosťou
2.  fungujú nevedome
3.  skresľujú realitu
 
kompenzácia – ak nedostávame istú dávku potrebných emócií, tak OM si túto stratu kompenzuje tak, že tieto emócie hľadáme v iných ľuďoch
 
útek do fantázie – ak sa u človeka prejavujú vo vysokej miere len negatívne pocity, nastáva tak jeho neistota v prostredí v ktorom žije a následný OM je „odchod z tohto sveta do, podľa neho, sveta lepšieho“, ktorý si sám vytvoril
 
projekcia – nevedomý prenos všetkých svojich túžob do jasnej konkrétnej osoby, pričom môže byť negatívna (prenos negatívnych túžob) a pozitívna (prenos pozitívnych túžob)
 
odčinenie – má negatívny účinok na osobnosť, napr. ak spravím zlý skutok, tak na margo svojho svedomia a morálnych hodnôt sa snažím o dosiahnutie nápravy a to verbálne alebo skutkom
 
racionalizácia – verbálne vyjadrenie. Jedná sa o snahu prehodnocovať istú situáciu, čo nás môže skresľovať, je založená na základe racionálnych úvah, že naše podniknuté kroky boli správne, pričom reálne tieto kroky správne nemuseli byť alebo vôbec neboli
Napr. ak máme pocit, že sme niekde zlyhali, ale otvorene si to nevieme priznať
 
potlačenie – potláčanie emócií, svojich alebo prichádzajúcich z okolia, až do najhlbších miest vlastného psyché (duše)
 
fixácia – prejavuje sa upätosťou buť na človeka alebo na objekty a môže byť pozitívna alebo negatívna, alebo psychologická  - cigarety, drogy, alkohol
 
rezignácia – rezignácia na stavy alebo situácie, pretože po racionálnej stránke sa vyčerpaly všetky možnosti ako aj rady od iných ľudí na ich zvládnutie
 
popretie – popieranie reálnosti situácie alebo nejakého emočného stavu
 
únik – je podobný popretiu, ale je navýšený o fyzický odchod z konkrétnej situácie, pričom sa tu zapája aj emočná hladina, napr. pretvarovanie sa v rámci terajšej nálady
 
presunutie – presun emócií inteligentnou a nečitateľnou formou na iného človeka, napr. zívanie
 
agresia – môže byť aj deštruktívna (samovražda) a môže byť:
1.  zameraná na človeka – verbálne alebo fyzicky
2.  zameraná voči sebe samému – prejavuje sa slabým sebavedomím, komplexom menejcennosti, čo môže viesť k telesnému poškodzovaniu a aj až k samovražde
 
sebaobviňovanie – súvisí s vypestovaným egom a taktiež aj s pocitom sebaobviňovania za:
1.  reálny prešľap
2.  chybu, ktorá vlastne nebola vykonaná (psychická porucha)
 
izolácia
1.  biologická – strach prijímať alebo dávať emócie najavo
2.  sociálna – eliminácie spoločenského kontaktu, čo môže viesť až k úniku zo spoločnosti
 
idealizácia – obrazné skrášľovanie si javov a skutočností okolo človeka, čím sa z negatívneho pocitu len obrazne navodzuje pocit pozitívny
 
regresia – „úpadok dole“, ak sa v určitej situácii necítime isto, pričom nechcem na seba prevziať zodpovednosť, napr. prenos istých vzorcov správania sa z detstva do prítomnosti
 
VLASTNOSTI OSOBNOSTI
 
Osobnosť ako súbor vlastností
 
je potrebné, aby sme charakterizovali človeka, ktorý bude naším klientom
vlastnosti osobnosti sú trvalejšie, stabilnejšie a predstavujú charakteristiky jedinca ako celku
 
Druhy vlastností:
- prirodzené
- získané = atribučné

- trvalé
- situačné – vlastnosť (napr. nejaký čin pozitívny alebo hlavne negatívny), ktorú človek použil len v jednom prípade, pričom túto vlastnosť nepoužíva opakovane. Avšak môže nastať jav, že túto vlastnosť začne užívať častejšie

Trvalé vlastnosti osobnosti: (sa získavajú)
- opakovaním
- odmena a trest – prejavuje sa tu emociálne podfarbenie
- stotožnenie sa so vzorom/ideálom
- aktívne pretváranie obsahov, ktoré si jedinec osvojil, napr. pri úspechu máme sklon preceňovať svoje možnosti, pričom pri neúspechu tieto možnosti podceňujeme
 
Situačné vlastnosti osobnosti:
- ten istý človek rôzne reaguje v podobných situáciách,
- pričom spôsob jeho reakcie závisí od psychologického spracovania situácie a jej interpretácie

 
Základné kategórie vlastnosti osobnosti:

- temperament
-  „Ako sa človek prejavuje v interakcii s druhými?“
-  je to celkový štýl prežívania a správania sa jedinca
-  typy:
-  cholerik
-  melancholik
-  flegmatik
-  sangvinik
 

- schopnosti
-  „Čo človek dokáže?“
-  determinujú úroveň výkonnosti
debilites vitae – prejavuje sa hlavne u detí, je to nedostatok schopností na rozlíšenie situácií, ktoré patria pre normálneho človeka k bežným životným situáciám
patický efekt – predstavuje silné emočné ovládnutie človeka
mentálna insuficiencia – znížené rozumové schopnosti dieťaťa, nevie rozlišovať základné potreby ale stupeň logiky môže byť vysoký
 
-  typy:
-  psychomotorické
-  duševné
-  fyzické

- charakter
-  „Čím sa človek riadi vo svojom živote?“
-  predstavuje zhodnotenú osobnosť
-  spájanie sa s vôľou – napr. u malých detí sa vôľa prejavuje v zníženej miere a u dospelých sa slabá vôľa prejavuje na znižovaní hodnoty svojho cieľa
 

- zameranosť
-  „Prečo človek koná tak a nie inak?“
-  predstavuje celú oblasť motivácie
 
autentický človek – svoje správanie prejavuje tak, ako sa cíti v momentálnej situácii
 
TYPOLÓGIA
 
Typ
-  predstavuje určitú konšteláciu (sydróm) vlastností, ktoré sú spoločné určitej skupine ľudí
-  ale nevyčerpáva sa tu celá osobnosť jednotlivca
 
Význam typológie:
-  zachytenie zložitosti človek, ktorá je nehmotná a pritom vo všetkom, čo človek robí, prejavujúca sa konkrétnejším a zrozumiteľnejším spôsobom
-  typológia osobnosti má svoj pragmatický význam - rýchlo sa zorientovať v osobnosti človeka, napr. ako komunikovať, spolupracovať, riešiť úlohy
Osobnosť a typ:
 
bohužiaľ, už som nestíhala, tak si to doštudujte z knihy
 
Hippokrates – konštitučná typológia
Galenos
 
Frenológia – 18. stor., J. Gall, pozoroval fyzickú charakteristiku človeka a je založená na tvare lebky
 
Kretschmerova typológia – 20. stor., Enest Kretschmer (1888 – 1964) bol psychiater a vo svojich štúdiách vychádzal z patológie. Jeho typológia sa nazýva konštitučná, lebo jeho kritériom bola telesná konštrukcia pozorovaných jednotlivcov, pričom nezohľadnil endokrinnú sústavu, ktorá predstavuje významný aspekt vo fyzickom vývoji človeka
Rozlíšil tieto typy:
•  astenický
•  atletický
•  pyknický
•  dysplastický (zmiešaný)
 
William H. Sheldon (1898 – 1977) – psychológ
Rozlíšil tieto typy:
•  endomorfný
•  mezonorfný
•  ektomorfný
Carl G. Jung (1875 – 1961)
Rozlíšil:
•  extrovert
•  introvert
Sprangnerova typológia – vznikla na základe hodnôt, ktoré človek uznáva
 
Typológia MBTI (Isabel Myersová – Katheryn Briggsová)
v  extroverzia – introverzia
  orientácia na vonkajší a vnútorný svet
v  myslenie – cítenie
  spôsob spracovania informácií
v  intuícia – zmysly
  spôsob získavania informácií
v  usudzovanie – vnímanie
spôsob rozhodovania – dokončiť alebo ponechať otvorené
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/psychologia/9158-psychologia-pre-pravnikov/