Dil a Sil

Dil a Sil (Rozprávka)
Kráľovná Ararali, žena jedného z cigánskych kráľov, bola panovačná a zlá. Mužov nemala rada. Každého, ktorý na ňu krivo pozrel, dala sťať alebo hodiť zverom. Napokon i svojho muža zniesla zo sveta a povedala:

- Chlapi sú hadie plemeno. Preto im budem vládnuť ja a aj po mojej smrti bude zasa panovať len žena.

Krátko po tom mala Ararali zľahnúť. A vtedy sa jej prisnil sen, že k nej prišiel neznámy starec-veštec a riekol jej:

- Múdro si to vyhútala, Ararali, keď si sa rozhodla, že odteraz budú v našom kráľovstve vládnuť iba ženy. Ale narodí sa ti chlapec. Nemusím ti vravieť, že keď vyrastie, bude kráľom on, lebo je z kráľovskej krvi.

Starec sa stratil, sen sa rozplynul. A naozaj, o niekoľko dní zaplakalo v kráľovskej kolíske chlapča. Zlá mať ani na chvíľu neváhala. Nahla sa nad dieťa a chcela ho zmámiť. Keď nemluvňa už-už držala za hrdlo, zjavil sa v komnate starec zo sna.

- Nie ty, - zdvihol proti nej dlaň, - ja s ním urobím poriadok. Daj, nepatrí sa, aby matka zahubila vlastné dieťa.

Ararali teda dala chlapca starému veštcovi a ten sa s ním ihneď stratil, akoby to bol iba dym.

Ten starec nebol nik iný ako premúdry Sun, najväčší cigánsky mág a čarodej. Vravelo sa, že len on sa vie rozprávať so samým bohom Cigánov, a preto je taký múdry. Sun nezahubil malého chlapčeka, ale odniesol ho do svojho obydlia a začal sa o neho starať. Dal mu meno Dil, a len čo vedelo kráľovské dieťa rozprávať, už aj ho podúčal a zasväcoval do čarov.

Tak ubehlo dvadsať rokov a z chlapčeka Dila bol mocný junák. Vtedy ho mág Sun zavolal a takto oslovil:

- Počúvaj, Dil, musím ti vyjaviť, že ty nie si nikto iný ako syn kráľovnej Ararali. Keď si sa narodil, chcela ťa matka zahubiť. Ja som ťa však zachránil, aby som predišiel zlu, ktoré malo z toho vzísť. Teraz po dvadsiatich rokoch čaká Ararali dieťa znova a verí, že to bude dievča. Mýli sa, bude to chlapček a tvojou úlohou je, aby si ho zachránil. Lebo ja ešte dnes zomriem a najväčším mágom budeš ty. Pochovaj ma a potom sa ponáhľaj do kráľovského paláca.

Všetko sa stalo tak, ako povedal Sun. Ararali zľahla. Len čo sa však vládala nadvihnúť v posteli, fľochla okom do kolísky a hľa, narodil sa chlapček. Odohnala slúžku a siahla po dieťatku.

Lenže Dil, mocný a mladý mág, bol už v miestnosti. Pohol rukou a v tej chvíli dieťa spod perinky zmizlo. Darmo sa kráľovná pozerala, kde je. Už bolo pod zázračným plášťom, spod ktorého nebolo vidieť ani mládenca ani dieťa. Kráľovná začala behať po izbe, šmátrať rukami po stenách, zohýnala sa pod posteľ, prehŕňala v truhlách. Nenašla nič. Zľakla sa a spravila poplach. Ale čo ako všetci hľadali, nikoho nenašli.

Dil zobral malého chlapčeka domov, dal mu meno Sil a začal sa o neho starať ako sa patrí. Keď ubehlo trinásť rokov, všetko mu povedal a naostatok dodal:

- Som Dil, tvoj brat a najväčší z mágov. Viem veľa, a preto ma musíš poslúchať. Ešte dnes sa vyberieš na kráľovský dvor. Stráže ťa nebudú chcieť vpustiť, ale ty len skrútni trošičku klobúkom. V tú chvíľu sa im oči zakalia a ty poľahky prejdeš. Zastaneš si pred kráľovnú a povieš jej, kto si. Ak ťa privinie na prsia, odpusti jej a ja jej tiež odpustím. Ale ak ťa bude chcieť zmárniť, potrestám ju. Prišiel čas, aby si bol kráľom, lebo Ararali, naša matka, už dlhé roky vládne nespravodlivo, zle a vedie národ Cigánov do nešťastia.

Sil šiel a všetko spravil tak, ako mu brat prikázal. Povedal kráľovnej, kto je. Tá sa nahla k jednej radkyni:

- Čo je to za otrhanca, čo sem prišlo?

Vtedy chlapec predbehol radkyňu a ešte raz zvolal mocným hlasom:

- Som Sil, kráľovná, budúci kráľ ríše. Zbledla a zavrešťala:

- Klameš! Ako mi dokážeš, že hovoríš pravdu?! Vtedy sa ozval v miestnosti skrytý hlas:

- Ja mu to dosvedčím, ja Dil, mág mágov a tvoj starší syn. Mňa pred tvojou zlobou zachránil Sun, starec z tvojho sna, a svojho bračeka som z tvojich rúk uchytil ja. A teraz ti bez milosti vravím, nešťastná mater, ešte zajtra posaď Sila na kráľovský stolec a ty sa utiahni do zámku na konci kráľovskej aleje. Tam sa skry a zostaň až do smrti.

Hlas stíchol a Ararali sa náramne zľakla. No aj tak ju nesmierne škrelo, že ju idú zhodiť z trónu. Po chvíli Silovi povedala:

- Teda dobre, synček, budeš kráľom. Poď, objímem ťa a ty mi zasa odpusť.

Objala Sila a potom i Dila, keď sa pred ňou zjavil. Obidvaja si mysleli, že sa ich vyhnanstvo skončilo.

Lenže na druhý deň kráľovná začala:

- Sil môj, synček, za kráľa ťa ustanovím až o sedem dní. Musíš sa predsa trochu po kráľovstve obzrieť, aj sa trochu pozabávať. Poďte, ukážem vám zápas levov.

Nedbali a poslúchli ju. Šli k aréne a zastali si blízko nízkej balustrády, ktorá vyčnievala nad levy. Sil sa prihol, aby zápas zverov lepšie videl. Vtedy ho Ararali sotila dolu. Spadol rovno pred ne.

Boli by ho roztrhali, vtedy však skočil dolu Dil. Ako mačky zdrapil levy do rúk a hodil ich do klietok. Potom zdvihol brata a postavil ho pred matku. Ararali sa však tvárila, že je všetko iba náhoda a že je šťastná, keď sa Sil zachránil.

- Poďme, synček, z tohto nešťastného miesta. Pôjdeme na ostrov, kde mám palác plný krásnych diev a bystrých muzikantov. Ta budeš chodievať, keď sa staneš kráľom. Tam sa budeš zabávať a oddychovať.

Ararali sadla na jednu lodicu a synovia šli na druhej. Lenže do tej navŕtali jej ľudia dieru a čoskoro sa začala potápať. Dil pomohol aj teraz. Skočil do mora a podplával pod plavidlo. Pripchal dlaňou otvor a držal ho až dovtedy, kým nebol Sil na brehu.

Kráľovná videla, že Dil je naozaj múdry, ale svojho plánu sa nevzdala ani potom.

- Však ja ťa prekabátim, - zastrájala sa pred svojimi radkyňami. - Tu máte vrecúška s čiernym prachom, choďte a sypte ho do každej studne a každého potoka. Sila poriadne nakŕmte mäsom, nech vysmädne, však sa on potom napije vody.

Čo aký bol Dil múdry, nezišlo mu na um, že matka nastrojí bratovi dáku pascu. Nevšimol si žien, ktoré sypali do studničiek jed. Až potom videl, že je zle, keď jeho brat Sil zomieral. Pomôcť mu mohol len tak, keď sám obetuje svoj život.

Nezaváhal. Zohol sa nad Sila a vypil z neho otrávenú vodu. Keď sa jeho brat o chvíľu posadil, Dil sa s ním lúčil:

- Zbohom, braček, a buď dobrým kráľom!

Potom sa Dil rozbehol ku kráľovnej Ararali a zaklial ju.

V tej chvíli zlá kráľovná spadla a zomrela. Skon kráľovnej videla iba jedna služobnica, a preto i ju Dil zaklial.

A nakoniec vydýchol:

- Bohdaj už nikdy Cigánom nevládla žena. A ak by sa tak stalo, nech je to začiatok konca všetkých Cigánov.

Tak zomrel mág mágov Dil a Cigáni si zvolili Sila za kráľa.