Plátenná hábka - Slamená čiapka

Plátenná hábka - Slamená čiapka (Rozprávka)
JEDEN CÁR MAL DCÉRU a tá už bola súca na vydaj. A tak cár vyhlásil po krajine:

„Dám svoju dcéru a pol cárstva s ňou tomu mládencovi, ktorý sa bude vedieť tak ukryť, že ho nenájdem."

Ten cár bol čarodejník.

Prešiel deň, prešiel druhý - nikto sa neprihlásil.

Na tretí deň prišiel mládenec, ktorého nazývali Plátenná hábka-Slamená čiapka, a hovorí:

„Najjasnejší cár, ja sa oprobujem schovať."

„Dobre," vraví cár-čarodejník. „Ak sa schováš tak, že ťa nenájdem, dostaneš za ženu moju dcéru a pol cárstva k tomu. Ale ak ťa nájdem, potom ti môj meč sníme hlavu z pliec."

Plátenná hábka-Slamená čiapka stál pred cárom ako smelý junák, po dvore sa rozbehol ako čierny soboľ, popod bránu sa prešmykol ako biely hranostaj, po poli uháňal ako sivý zajac, zabehol až do sedemdesiatej siedmej krajiny na zelenú cársku nivu a tam sa premenil na kvietok.

Na druhý deň vstal cár ráno-ráničko, umyl sa na bielučko, začítal sa do čarodejnej knihy a vraví:

„Sluhovia moji verní, utekajte do sedemdesiatej siedmej krajiny na zelenú cársku nivu, obtrhajte všetky kvety a doneste ich sem!"

Doniesli sluhovia kvety, cár jeden z nich vybral, dúchol naň - a už tam stál miesto kvietka smelý mládenec.

„Tak čo, Plátenná hábka-Slamená čiapka, na prvý raz sa ti nepodarilo? No sprobuj ešte raz!"

Plátenná hábka-Slamená čiapka stál pred cárom ako smelý junák, po dvore sa rozbehol ako čierny soboľ, popod bránu sa prešmy-kol ako biely hranostaj, po poli uháňal ako sivý zajac, až sa dostal do sedemdesiatej siedmej krajiny. Dobehol k veľkému močiaru, premenil sa na ostrieža a ponoril sa do bezdného jazera.

Na druhý deň vzal cár čarodejnú knihu, začítal sa do nej a vraví:

„Sluhovia moji verní, choďte do sedemdesiatej siedmej krajiny, vysušte veľký močiar, hoďte sieť do bezdného jazera a chyťte mi ostrieža!"

Sluhovia to všetko vykonali a ostrieža priniesli. Cár naň iba dúchol, a už tam namiesto ostrieža stál smelý junák.

„Vidíš, Plátenná hábka-Slamená čiapka, ani druhý raz si sa riadne neschoval. Oprobuj ešte tretíkrát. Ak sa ti ani teraz nepodarí, dám ti odťať hlavu."

Stojí Plátenná hábka-Slamená čiapka pred cárom ako smelý junák, po dvore sa rozbehol ako čierny soboľ, popod bránu sa prešmykol ako biely hranostaj, po poli uháňal ako sivý zajac, prebehol za sedemdesiatu siedmu krajinu do najvzdialenejšieho cárstva a zastal pri jednom vysokánskom dube, ktorý mal korene v zemi a vrcholec v nebi. Vyškriabal sa on na ten dub, premenil sa na ihlu a schoval sa pod kôru.

Tu priletel vták Magaj, sadol si na dub a vraví:

„Čo za človeka sa to sem schoval?"

„Ja, Plátenná hábka-Slamená čiapka."

„A prečo?"

„Chcem sa oženiť s cárovou dcérou. A cár dá svoju dcéru iba tomu, kto sa mu tak schová, že ho on nenájde. Dva razy ma už našiel, ak ma nájde aj teraz, bude to môj koniec."

„Ja ti, mládenec, pomôžem," hovorí vták Magaj.

Premenil on ihlu na páperko, páperko si schoval pod krídlo a letel k cárovi-čarodejníkovi. Keď si cár ľahol spať, vták Magaj mu vložil páperko pod pazuchu.

Ráno cár vstal, otvoril čarodejnú knihu a číta. A potom povie:

„Sluhovia moji verní, choďte za sedemdesiatu siedmu krajinu, do najvzdialenejšieho cárstva a vyhľadajte tam najvyšší dub. Ten dub zotnite, popíľte na polená, zložte na hromadu a spáľte. Potom prehrabte popol, nájdete v ňom ihlu a tú mi doneste."

Sluhovia spravili všetko, ako im cár prikázal, ale ihlu nenašli.

Keď sa to cár dozvedel, vyšiel na pavlač a volá:

„Hej, Plátenná hábka-Slamená čiapka, ukáž sa!"

„Neukážem sa," odpovedá páperko pod jeho pazuchou. „Najprv pozvi všetkých bojarov a prichystaj svoju dcéru na sobáš, až potom sa ukážem."

Nedalo sa nič robiť, cár-čarodejník pozval bojarov, usadil dcéru do hintova a kričí:

„Hej, Plátenná hábka-Slamená čiapka, ukáž sa! Spravil som už všetko, čo si chcel!"

A tu vyletelo spod cárovej pazuchy malé páperko a premenilo sa na smelého junáka.

Odbavili svadbu. Plátenná hábka-Slamená čiapka si potom šťastlivo nažíval s mladou ženou a vládol v polovici cárstva.