Zóny pre každého študenta

Zlaté vajce

Zlaté vajce (Rozprávka)
STARČEK A STARENKA BÝVALI v malej, čistej a teplej chalúpke. Gazdovstvo mali celkom malé: iba sliepku Jariabku a kocúra Mura. Sliepka niesla vajcia, kocúr chytal myši a tak sa obaja radi mali, že Jariabka neraz i spala na Murovom chrbte.

Tak si žili-nažívali, zle im nebolo.

Jedného dňa zniesla Jariabka vajce a začala kotkodákať, ani čo by to bol ktovieaký zázrak:



Kot-kot-kot-kot-kotkodák,

zniesla som vajce ako klát!



Pozrie starenka do hniezda: vajce je naozaj veľké, žltkavé, len sa tak svieti na slniečku.

Ako dobre, myslí si, hneď ho uvarím pre starkého.

Položila vajce na stôl a šla rozložiť oheň.

Tu kocúr Muro vyskočil na stôl a dotkol sa vajca labkou. Vajce sa rozkotúľalo, spadlo zo stola a rozlialo sa po zemi.

Starec a starenka zaachkali, zaochkali - také nešťastie, nadarmo rozkladali oheň! A to všetko Muro, naničhodník, takúto škodu im spravil!

Doniesol si starec prút, že kocúra zmastí. Len tu Jariabka začne prosiť za svojho kamaráta:

„Nehnevajte sa, starký a starká, a nebite Mura. Rozbil iba obyčajné vajce, a ja vám zajtra znesiem zlaté!"

Keď to starec a starena počuli, celú noc oka nezažmúrili. Nevedeli sa dočkať rána. Napokon počuli Jariabku, ako kotkodáka, a ozlomkrky utekali k hniezdu. Pozrú, a naozaj! Na slame leží vajce z čistého jagavého zlata. Starec ho poťažkal na dlani, ohó, to váži!

Vyobliekal sa starec do sviatočných šiat, vzal si palicu a vraví:

„Daj vajce, starká, idem ho predať na jarmok."

„Len ho nedaj pod cenu!" pripomína mu starena.

Tvrdo sa jej čakalo, kým sa muž vrátil z mesta, ale napokon sa dočkala. Starec jej ukázal meštek, bol takmer plný.

A ráno radosť ešte väčšia! Jariabka znova zniesla zlaté vajce. A na ďalší deň zas a potom zas!

Starec a starena si už celkom zvykli na to, že im každý deň pribudne zlaté vajce.

Zbohatli. Chalúpka im je odrazu tesná. Postavili si krásny dom, hotový kaštieľ, najali sluhov, začali jedávať tie najdrahšie jedlá, piť najdrahšie vína, obliekať sa do zamatov a hodvábov, spávať v páperových perinách. Deň čo deň bol ich dom plný hostí, deň čo deň sa vystrájali veľkolepé hostiny.

Kde je v dome toľké bohatstvo, potrební sú aj psi: mrchaví strážni psi. Starec a starena si zadovážili celú svorku zlých psov. Lenže to sa nepáčilo kocúrovi Murovi. Zo strachu pred psami sa presťahoval na povalu. Tam chytal myši a vo svetliciach ani na dvore sa viacej neukázal.

Pre sliepku Jariabku kúpil starec striebornú klietku, do tej ju zamkli, aby ju jastrab neuchytil, aby ju chamtiví ľudia neukradli.

Sedí Jariabka v striebornej klietke, nemôže sa už popoliť v prachu, nemôže si zazobať húseníc na kapustnisku, nemôže sa pozhovárať so svojím kamarátom Murom. Klietka je síce strieborná, ale vodu vo válovčeku vymenia len kedy-tedy, aj pšeničky iba zriedka prisypú. Ej, ťažký je veru život v klietke!

A tu Jariabka, nevedno či od žiaľu a či od zlej opatery, začala znášať čoraz menšie vajcia. A jedného dňa, keď starena prišla k striebornej klietke, nebolo už v hniezde nijaké vajce: ani zlaté, ani obyčajné.

„Ach, nevďačnica!" vykríkla starena. „Do takej utešenej klietky sme ju dali, a ona je lenivá vajce zniesť! Sluhovia, hej, sluhovia!"

Zavolala kuchára a rozkázala mu, aby Jariabku zarezal a uvaril na obed, aj tak z nej už nebude nijaký úžitok.

Kuchár už vopchal ruku do klietky, keď tu Jariabka zakotkodáka:



Kotkodák, kotkodák,

pomôž, Murko-kamarát!



Kocúr Muro to počul a skočil z povaly rovno kuchárovi na chrbát. Kuchár sa zľakol, sliepku pustil a ona frrrrrng von oblokom! Pod krík si sadla, pierka si napráva.

Starec a starena sa obzerajú okolo seba, vlastným očiam neveria: po sluhoch ani stopy, po drahom odeve ani znaku, kaštieľa akoby nikdy nebolo bývalo. Sedia vo svojej starej chalúpke, na prípecku sa vyhrieva kocúr Muro a pri stole sa rozteká po zemi rozbité vajce.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/rozpravky/10037-zlate-vajce/