Traja bratia

Traja bratia (Rozprávka)
BOL RAZ JEDEN GAZDA, dobrý hospodár, a mal troch synov. Keď ostarel, zaumienil si, že nechá hospodárstvo tomu synovi, ktorý sa ukáže najsúcejší. Zavolal si ich a vraví:

„Synovia moji, vyberte sa všetci do služby a do roka si vyslúžte každý po prsteni. Ktorý z vás donesie prsteň najvzácnejší, ten dostane hospodárstvo."

Vybrali sa synovia hľadať si službu. Na kuse kráčali vedno, ale keď došli na rázcestie, rozdelili sa. Dvaja starší sa pustili po cestách, najmladšiemu sa ušiel len chodník.

Ide si on po chodníku, ide, až sa dostal do hustej hory. A tam na konáriku sivý holub sedí.

„Kde ideš, smelý mládenec?" spytuje sa holub.

„Idem si hľadať službu," vraví mládenec. „Takú, v ktorej by som si do roka vzácny prsteň vyslúžil."

„Hrkú, hrkú!" zahrkútal holub. „Viem o takej službe! Poď, zavediem ťa."

A poletuje pred ním zo stromu na strom, zo stromu na strom, až kým ho nedoviedol k veľkej jaskyni.

Vojde mládenec dnu: jaskyňa nie je jaskyňa, sú to pekné izby, nie veľmi svetlé, ale ani tmavé. A nikde v nich živej duše. Iba v tej najväčšej visí na obloku klietka a v klietke sedí had.

„Ako si sa sem dostal?" spytuje sa had.

„Hľadám si službu, v ktorej by som si do roka vyslúžil vzácny prsteň. A jeden holub ma napravil sem."

„Dobre ťa napravil, tu si naozaj môžeš vyslúžiť prsteň," vraví had. „A robotu budeš mať takúto: každý deň zakúriť do pece, zamiesť dlážku a vykúpať ma v teplej vode.

Jedlo ťa vždy bude čakať v druhej izbe."

Začal najmladší syn slúžiť u toho hada. Každý deň zakúril do pece, zamietol izby a okúpal hada v teplej vode.

Keď sa rok skončil, podal mu had kľúč a kázal otvoriť truhlicu, čo stála v kúte.

Mládenec odomkol, zdvihol vrchnák - zhíkol: truhlica bola plná tých najkrajších šperkov. Vybral si mládenec jeden prsteň, poďakoval sa hadovi a odišiel.

A pred jaskyňou čaká na konári sivý holub, poletuje pred ním zo stromu na strom a hrkúta:

„Príď aj na druhý raz! Príď aj na druhý raz! Hrkú-hrkú!"

Vyjde už potom mládenec z tej hory a zočí pod kríkom obruč zo starého kolesa.

Nuž tá sa mi veru zíde! pomyslel si a prevesil si ju cez plece. Zakrátko prišiel na rázcestie a videl, že sa už i starší bratia vracajú domov.

„No, kde máš prsteň?" spytujú sa ho.

„Či nevidíte? Prevesil som si ho cez plece."

Chichocú sa bratia, posmeškujú ho:

„Akože sa ti to pošťastilo zarobiť do roka taký prsteň?"

Prišli domov. Starší bratia vyložili svoje prstene na stôl a po nich vybral svoj i najmladší brat. Ukázalo sa, že jeho prsteň je najkrajší a najcennejší.

„Teda tebe, syn môj najmladší, prenechám hospodárstvo," hovorí otec. „Pracuj na ňom statočne, ako som i ja pracoval."

Ale starší synovia nepristávajú:

„Raz sa mu pošťastilo nad nami vyhrať, to je dačo? Daj nám ty, otec, ešte jednu úlohu, potom sa uvidí."

„Nech je tak," vraví otec. „Vyberte sa do služby ešte raz a po roku doneste každý peknú šatku. Čia bude najkrajšia, tomu odovzdám hospodárstvo."

Vybrali sa synovia poznove z domu. Starší sa pustili po cestách a najmladší zas len svojím chodníčkom. Sivý holub ho už na konári čaká, poletuje pred ním zo stromu na strom a veselo hrkúta:

„Vitaj, keď si prišiel! Vitaj! Vitaj!"

Vojde mládenec do jaskyne a spytuje sa hada:

„Či môžem ešte raz u teba slúžiť?"

„Môžeš," odpovedá had.

„A dáš mi po roku šatku, akej niet páru?"

„Dostaneš odo mňa šatku najkrajšiu na svete, lenže teraz už budeš mať dvakrát toľko práce: každý deň dva razy do pece zakúriť, dva razy izby zamiesť, dva razy ma v teplej vode vykúpať. Či pristávaš?"

Mládenec pristal a statočne si plnil svoju robotu. Ani sa nenazdal, a rok bol preč.

„Dnes sa ti končí služba," vraví mu had. „Tu máš kľúč, odomkni tamtú truhlicu a vyber si z nej, akú len chceš šatku."

Mládenec otvoril truhlicu. Bolo v nej azda tisíc šatiek, jedna krajšia od druhej.

Vybral si jednu, jemnú ani pavučina a pretkávanú zlatou vzorkou. Zašil si ju pod futro rukáva a na hrdlo si uviazal svoju obyčajnú starú šatku. Potom sa rozlúčil s hadom a pobral sa domov.

Pred jaskyňou čakal na konári sivý holub. Poletuje pred ním zo stromu na strom a hrkúta:

„Príď aj tretí raz! Príď aj tretí raz! Hrkú!"

Došiel mládenec na rázcestie a videl, že sa už aj starší bratia domov vracajú.

„Kde máš šatku?" spytujú sa ho.

„Na hrdlo som si ju uviazal."

Ale bratia mu neverili.

„Raz si nás už oklamal, druhý raz sa ti nedáme!"

A začali ho vyzliekať a prezerať, nenašli však nič. Uspokojení sa vracali domov.

Doma vyložili na stôl vyslúžené šatky a po nich vytiahol svoju i najmladší. A jeho šatka bola najkrajšia.

„Už druhý raz sa ukázalo, že najmladší je najsúcejší," hovorí otec. „Hospodárstvo bude patriť jemu."

Ale starší synovia nepristávajú a žiadajú si ešte jednu skúšku.

„No dobre, nech je ešte jedna," vraví otec. „Choďte teda do služby aj po tretí raz a po roku si každý priveďte nevestu. Čia nevesta bude najkrajšia, ten bude v dome hospodárom."

Vybrali sa bratia do služby aj po tretí raz. Na rázcestí sa dvaja starší pustili po známej ceste a najmladší zas len chodníčkom do hadovej jaskyne.

Na konári už naň sivý holub čaká, zo stromu na strom preletuje a radostne hrkúta:

„Vitaj, keď si prišiel! Vitaj, keď si prišiel! Hrkú!"

Vojde mládenec do jaskyne a vraví hadovi:

„Prišiel som aj do tretice. Len či mi môžeš dať za službu to, čo potrebujem: nevestu zo všetkých najkrajšiu."

„Dostaneš takú nevestu," vraví had, „ibaže teraz budeš mať trikrát toľko roboty: každý deň tri razy do pece zakúriť, tri razy izby zamiesť, tri razy ma v teplej vode okúpať. Či pristávaš?"

Mládenec pristal a naozaj si deň čo deň riadne plnil robotu.

Prešiel rok a tu mu had povie:

„Dnes je posledný deň tvojej služby. Keď ostatný raz zakúriš a ostatný raz ma vykúpeš, musíš ma hodiť do rozhorúčenej pece a chytro ujsť. Budeš počuť, ako kričím a plačem, ale ty na to nič nedbaj. Ak ma nepočúvneš, obaja tu zahynieme. Ale ak ma počúvneš, dosiahneme obidvaja veľké šťastie."

Mládenec najprv nie a nie, že to nikdy neurobí. Ale potom si spomenul, že mu had dosiaľ vždy len dobre radil, a tak sa predsa rozhodol počúvnuť.

Vykúpal hada v teplej vode, po kúpeli ho hodil do rozhorúčenej pece a rozbehol sa preč. Bežal z celej sily, no aj tak počul, ako had prežalostne plače a kvíli. Už-už sa chcel vrátiť, že ho z tej pece vytiahne, ale potkol sa a spadol. Chvíľu trvalo, kým sa pozbieral zo zeme. A tu vidí, že pred ním stojí utešená dievčina a dookola je plno ľudí. A nie sú už v nijakej jaskyni, ale v krásnom bielom paláci.

„Pozri, koľko ľudí si vyslobodil," hovorí krásna dievčina. „Medzi nimi moju milú pestúnku, ktorá bola tým sivým holubom, čo ti sem cestu ukazoval. A aj mňa, lebo ja nie som nik iný ako ten had, ktorého si v teplej vode kúpal. A teraz, ak chceš, stanem sa tvojou nevestou." .

Akože by mládenec nechcel, veď takú krásu ešte v živote nevidel!

Hneď na druhý deň vystrojili svadbu. Všetci tí ľudia oslávili na nej svoje odkliatie.

Po svadbe sa mladý pár vybral k mládencovmu otcovi. Keď sa hintov ukázal na rázcestí, obaja starší bratia strhli čiapky a ich nevesty sa hlboko poklonili.

Akoby nie, veď sa tu akísi veľkí páni na ôsmich koňoch vezú!

Náhlia sa bratia za hintovom. Hľaďže, veď ten do otcovho dvora zabočil!

Utekajú pozrieť sa na tých veľkých pánov, dozvedieť sa, prečo sem zavítali. Vidia, ako pán s paňou rezko kráčajú do domu a ako starý hospodár naľakane vstáva. Pán sa ho spytuje:

„Vari ma nepoznáš?"

„Nie veru, vaša milosť," vraví otec. „Nikdy v živote som vás nevidel."

Tu najmladší syn káže zvolať všetku čeľaď. Aj jeho bratia s nevestami už prišli.

„No, či ma pozná niekto z vás?" spytuje sa a hľadí dookola.

„Nepoznáme, vaša milosť," hovoria všetci.

„Otec môj, ja som predsa tvoj najmladší syn! A toto je moja nevesta. Povedz už teraz posledné slovo: komu odovzdáš hospodárstvo?"

„Tebe, syn môj najmladší, lebo si po všetky tri razy vyhral: aj prsteň si doniesol najvzácnejší, aj šatku najjemnejšiu, aj nevestu najkrajšiu."

„A vy, bratia, pristávate na to?" spytuje sa mládenec.

„Pristávame, čo už máme robiť..."

Tu povie otcovi najmladší syn:

„Ja už mám dom i svoje panstvo na inom mieste. Tu nech si ostanú moji bratia. A ty, otec, ak chceš, poď bývať ku mne."

Odišiel otec s najmladším synom a jeho krásnou ženou. Starší bratia ostali doma na hospodárstve. Lenže sa nevedeli podeliť, jednostaj sa iba škriepili a škriepia sa až dodnes.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/rozpravky/10038-traja-bratia/