Štiep a Kôra

Štiep a Kôra (Rozprávka)
BOL RAZ JEDEN BOHATÝ SEDLIAK a ten bol taký skúpy, že nijaký sluha nevydržal uňho dlhšie ako mesiac. Robotou by človeka aj umoril, ale dať sa mu najesť, to mu ani na um nezíde.

Vedeli to už o ňom naširoko-ďaleko. Keď hľadal paholka, sľuboval hory-doly. Ale nikto mu neveril a nenajal sa k nemu. A jemu je súra. Druhí už orú, sejú, a jeho pole stojí. Čo tu robiť?

Povedal si sedliak, že pôjde hľadať sluhu do ďalekej dediny. Tam ma nikto nepozná, myslel si, tak hádam niekoho nájdem.

Vyšiel z domu ešte za tmy. Kráčal bystrým krokom, a predsa ta toho dňa nedošiel. Noc ho zašla vo veľkej hore. Sadol si na peň pri rázcestí, sedí a vzdychá.

Odrazu pri ňom čosi zafučalo, ani keď dakto stlačí kováčsky mech. Sedliak zdvihol hlavu, hľadí medzi stromy - čo je to tam? Dajaký veľký vták, alebo sa tôňa kníše? A čísi hlas sa pýta:

„Prečo vzdycháš? Máš dajaké trápenie?"

„Mám také trápenie, že mi z neho ani sám hôrny dedo nepomôže," odpovedá sedliak.

„A čo keby pomohol? Len ty mne povedz, o čo ide." „Potrebujem sluhu, ktorý by veľa robil a málo jedol."

„No, to nie je až také ťažké. Príď o tri dni, rovno o polnoci, na toto rázcestie a mocne zahvízdaj. Vyjde k tebe hôrny dedo, azda sa spolu dohovoríte. Ibaže mu musíš doniesť čierneho zajaca. Za čierneho zajaca ti hôrny dedo spraví, čo len budeš chcieť."

Poznove to sfukotalo, ani čo by kováčsky tovariš stlačil mech. A potom všetko stíchlo.

Posedel si sedliak na pni do ranného brieždenia a pobral sa domov.

Vyčkal tri dni a znova ide do tej hory, na to isté rázcestie. Ibaže namiesto čierneho zajaca nesie vo vreci čiernu mačku. Veď či je to len tak - zohnať čierneho zajaca? A veď sa podfuk v tej tme hádam ani nezbadá.

Na rázcestí zastal a zahvízdal. Nikto sa neozval. Zahvízdal ešte raz, zasa nič. Zahvízdal aj tretí raz - a tu vystúpi spoza stromu sám hôrny dedo.

"Po čo si prišiel?" spytuje sa sedliaka.

„Rád by som predal čierneho zajaca."

„A čo zaň chceš?"

„Chcel by som paholka a slúžku. Takých, čo by usilovne robili a jesť nepýtali."

„Mal by som takých," vraví hôrny dedo. „Na ako dlho ich chceš?"

„Bárs aj na celý život," vraví sedliak.

„Na celý život nie," krúti hlavou hôrny dedo. „Dohovoríme sa na sedem rokov. O sedem rokov mi donesieš sedminu z toho, čo ti paholok a slúžka zarobia. Ak donesieš, nechám ich u teba aj ďalších sedem rokov. Tak čo, pristávaš?"

„Pristávam, pristávam! Ale rád by som ich najprv videl. Načo kupovať mačku vo vreci..." Sedliak sa zháčil, najradšej by si zahryzol do jazyka: spomenul si totiž, čo nesie vo vreci.

„Počkaj, počkaj!" riekol znepokojene hôrny dedo. „Čo sem pletieš akúsi mačku?"

„Ale, to sa len tak vraví," šemotí sedliak. „Chcel som povedať, že by som tých sluhov najprv rád videl..."

„Prečo nie?" vraví hôrny dedo. Stratil sa za stromom a o chvíľu sa vrátil s vrecom na chrbte.

„Tak tu máš paholka," povedal a vytriasol z vreca štiep veľkosti praslice.

Sedliak už-už otváral ústa, že mu povie: Prečo sa mi vysmievaš? Ale vtedy už namiesto štiepa stál pred ním mocný šuhaj širokých pliec.

Hôrny dedo znova potriasol vrece, a tu z neho vypadol kúsok brezovej kôry, veľký ani vreteno.

„A tu máš slúžku," hovorí.

Len čo to povedal, už stála pred sedliakom vysoká chudá dievka.

„Znamenití sluhovia," vraví hôrny dedo. „Môžeš na nich aj drevo voziť, aj pole orať. A jesť-piť vôbec nepýtajú. Iba v lete, v najväčšej páľave, vyšplechni vše na nich jedno-dve vedrá studenej vody, aby nevyschli.
Inšia starosť s nimi nebude. Veľmi dobre ti budú slúžiť. Tak teda ako, podpíšeme zmluvu?"

„Čo by nie!" vraví sedliak. „Podpíšme."

Hôrny dedo mu podal papier, sedliak spravil naň krížik namiesto podpisu (lebo nevedel písať), podal dedovi vrece s čiernou mačkou a pobral sa domov so svojimi novými sluhami.

Idúcky sa zvrtol a spytuje sa:

„A ako sa volajú?"

„Volaj ich Štiep a Kôra," zavolal mu hôrny dedo.

Pracujú noví sluhovia u sedliaka. Od včasného rána do neskorej noci lopotia doma i v poli. Jesť a piť nepýtajú a robota im v rukách až tak horí. Iba za veľkých horúčav im začnú, nevedno prečo, ruky-nohy vŕzgať.
Vtedy ich sedliak oblej e vodou zo studne a robota im zas ide ako predtým.

Sluhovia pracujú a gazda bohatne. Každým rokom mu pribudne v komore vrece zlatiakov. Za sedem rokov nahonobil sedem vriec zlata.

Prišiel čas, aby zaplatil hôrnemu dedovi podľa zmluvy. Ale sedliakovi je ľúto peňazí. Či je to len tak - odovzdať vrece zlata? Ale čo sa dá robiť?

Rozmýšľal on, rozmýšľal, až napokon vymyslel.

Nasypal do vreca čriepkov a pobral sa s nimi na lesné rázcestie.

Možnože sa podarí, myslel si. Hôrny dedo nehľadí na svet okom hospodára. Predošlý raz vôbec nenakukol do vreca, možnože nenakukne ani teraz.

Priniesol vrece do hory a hôrny dedo ho už čaká.

„Tak si teda prišiel?" spytuje sa.

„Prišiel, ako vidíš," odpovedá sedliak.

„A doniesol si?" znova sa spytuje dedo.

„Doniesol," vraví sedliak.

„A čo si doniesol? Nie náhodou mačku vo vreci?"

V sedliakovi hrklo, ale nič na sebe neukázal.

"Čo sem pletieš akúsi mačku? spytuje sa.

„Ale, to sa len tak vraví," odpovedá hôrny dedo. „No daj vrece."

Vzal vrece, potriasol, že čriepky až tak zacvendžali, ale nerozviazal ho.

„Dobre," hovorí, „každý si prídeme na svoje. Ty si mi zaplatil a ja ti neostanem dlžný."

Rozbehol sa sedliak domov, od radosti ani zem pod sebou necíti.

Podarilo sa! mädlí si ruky. Poznove som hôrnemu dedovi prešiel cez rozum!

Na druhý deň ráno ide sedliak do poľa pozrieť, ako sa sluhovia usilujú.

Ale sluhov tam niet.

Kdeže sú? čuduje sa sedliak. Že by dnes zaspali? Treba ich zobudiť.

Ide na povalu, kde obidvaja spávali.

„Hej, daromníci, vstávať!"

Nikto sa neozýva.

Sedliak buchne do dverí, dvere sa otvoria. Čo to znamená? Povala je prázdna! Nie je tu ani paholok, ani slúžka. Iba v kúte leží práchnivý štiep a kúsok brezovej kôry.

Poškriabal sa sedliak za uchom.

Žart si zo mňa vystruhol hôrny dedo. Naozaj mi neostal dlžný. Ale veď zato nič, mám aspoň sedem vriec zlata.

Rozbehol sa sedliak do komory, že si poteší oči, rozosmeje dušu. Nakukol do vriec - a tam samá práchnivina a suché brezové lístie.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/rozpravky/10042-stiep-a-kora/