Lenivý Šejdulla

Slovenský jazyk » Rozprávky

Autor: mamicka
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 867 slov
Počet zobrazení: 941
Tlačení: 112
Uložení: 122
Lenivý Šejdulla (Rozprávka)
ŽIL RAZ JEDEN ČLOVEK, volal sa Šejdulla a to bol náramný lenivec.

Deti a žena sa mu nikdy dosýta nenajedli, a už na nové oblečenie sa nedalo ani len pomyslieť.

Žena mu dohovárala, prečo sa nechytí roboty, a on jej na to:

„Len sa ty netráp, žena moja. Teraz sme síce biedni, ale čoskoro zbohatneme."

„Ako môžeme zbohatnúť," vraví žena, „keď celé dni len vylihuješ a ani krížom slamy nepreložíš."

A on len svoje hudie:

„Vyčkaj času a uvidíš, že raz budeme bohatí."

Vyčkávala žena, vyčkávali deti, ale veru márne.

„Nemôžeme už čakať," vraví žena, „už načisto mrieme od hladu."

A tu sa Šejdulla rozhodol, že sa vyberie k mudrcovi a spýta sa ho, ako by sa mohol zbaviť psoty. Vybral sa a šiel.

Ide Šejdulla tri dni a tri noci a tu stretne vlka, chudého, vyciveného.

„Kde ideš, dobrý človek?" spytuje sa vlk.

„Idem k mudrcovi spýtať sa, ako by som sa zbavil psoty."

Keď to vlk počul, začal Šejdullu prosiť:

„Buď taký dobrý a prezveď sa aj o mne. Už tretí rok ma trýznia bolesti v bruchu, nepoľavia vo dne ani v noci. Nože sa spýtaj mudrca, ako sa zbaviť toho trápenia."

„Dobre," vraví Šejdulla, „spýtam sa."

A šiel ďalej. Poznove šiel tri dni a tri noci, keď tu zočí pri ceste jabloň.

„Kde ideš, dobrý človek?" spytuje sa jabloň.

„Idem k mudrcovi spýtať sa, ako by som sa zbavil psoty."

„Buď taký dobrý," hovorí jabloň, „spýtaj sa mudrca aj o mne. Každý rok na jar som samý púčik, no len čo sa mi kvety rozvijú, zaraz opŕchnu. A tak sa mi jablká nikdy neurodia. Nože sa spýtaj mudrca, prečo je to tak."

„Dobre, spýtam sa," sľúbil Šejdulla a šiel ďalej.

Išiel ďalšie tri dni a tri noci, až sa dostal k hlbokému jazeru.

Veľká ryba vystrčila z vody hlavu a spytuje sa:

„Kde ideš, dobrý človek?"

„Idem k mudrcovi poprosiť ho o radu a pomoc."

„Buď taký dobrý a prezveď sa aj o mojom trápení. Už siedmy rok ma jednostaj pichá čosi v hrdle. Nech mi mudrc poradí, ako sa toho zbaviť."

„Dobre, spýtam sa ho," povedal Šejdulla a šiel ďalej.

Išiel znova tri dni a tri noci. Napokon sa dostal do húšťavy a tá húšťava bola zo samých ružových krov. Vtom zočil starca: pod kríkom sedí, dlhá brada sa mu po zemi ťahá. Zodvihol starec oči a vraví:

„Po čo si prišiel, Šejdulla?"

Šejdulla sa čuduje:

„Skadeže ty vieš moje meno? Nie si náhodou ten mudrc, ku ktorému som sa vybral po radu?"

„Áno, som," vraví starec. „Čo sa ma chceš opýtať?"

Šejdulla mu vyložil, ako sa mu psota lepí na päty a bohatstvo sa mu vyhýba.

A či by sa tomu dalo odpomôcť.

Starec ho vypočul a hovorí:

„To je všetko? Inšie sa nechceš opýtať?"

„Chcem sa spýtať aj inšie," vraví Šejdulla. A rozpovedal o vycivenom vlkovi, o smutnej jabloni a o veľkej rybe.

„Tej rybe," vraví mudrc, „zaviazol v hrdle veľký drahokam. Keď jej ho odtiaľ vyberú, bude zdravá. Poď jabloňou je zasa zakopaný veľký džbán striebra. Keď ten džbán vykopú, nebudú už kvety jablone predčasne opŕchať a jabloň prinesie plody. A ten vlk sa zbaví bolestí brucha vtedy, keď prehltne prvého hlupáka, ktorý sa mu naďabí."

„Ale čo moja prosba?" spytuje sa Šejdulla.„Tvoja prosba je splnená. Kým prídeš domov, budeš bohatý. A teraz už choď!"

Zaradoval sa Šejdulla a pobral sa domov.

Išiel, išiel, až prišiel k jazeru. Tam ho už netrpezlivo očakávala veľká ryba.

„Tak čo, spýtal si sa mudrca? Čo mi poradil?"

„Mudrc ti odkazuje, že ti zaviazol v hrdle drahocenný kameň," vraví

Šejdulla. „Keď ti ho odtiaľ vyberú, budeš zdravá." A zberá sa ďalej.

„Dobrý človek, zľutuj sa nado mnou," prosí ho ryba, „vyber mi z hrdla ten kameň. Aj mne pomôžeš, aj pre seba bohatstvo nadobudneš."

„Ešte to! Načo by som sa namáhal! Mudrc mi povedal, že kým prídem domov, budem bohatý," riekol Šejdulla a kráča ďalej.

Prišiel k jabloni.

Keď ho jabloň zočila, zakývala konármi, zaševelila všetkými svojimi lístkami.

„Tak čo? Dozvedel si sa, ako sa zbavím svojho trápenia?"

„Dozvedel," vraví Šejdulla. „Máš pod koreňmi veľký džbán striebra. Keď ti ho odtiaľ vyberú, zasa budeš prinášať ovocie."

Jabloň ho prosí:

„Dobrý človek, nože mi vykop spod koreňov ten džbán. Aj mne pomôžeš, aj ty zbohatneš."

„Nejdem sa ja veru namáhať! Kým prídem domov, aj tak budem bohatý!" povedal

Šejdulla a šiel ďalej.

Šiel, šiel, až prišiel k vycivenému vlkovi. Vlk sa až tak triasol od netrpezlivosti.

„Či si sa spýtal mudrca? Čo mi odkazuje, chytro vrav!"

„Mudrc ti odkazuje, aby si zjedol prvého hlupáka, ktorý sa ti naďabí."

Poďakoval sa vlk Šejdullovi za radu a spytuje sa ho, akú mal cestu a čo všetko videl a počul.

Šejdulla mu rozpovedal o jabloni aj o rybe, čo ich morí a čo im mudrc odkázal, aj ako im on odkaz odovzdal.

Vlk ho vypočul a potom vraví natešene:

„Nemusím ja vyčkávať, kým naďabím na hlupáka. Mám ho pred sebou! Niet na svete väčšieho hlupáka, ako si ty, Šejdulla!"

Vrhol sa na neho a prehltol ho. Tak sa pominul lenivý a hlúpy Šejdulla.

Z neba spadli tri jablká: jedno tomu, kto počúval, druhé tomu, kto rozprával, a tretie pre tých ostatných.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#lenivy


Odporúčame

Slovenský jazyk » Rozprávky

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.011