Boš-kubun a zlý chán

Slovenský jazyk » Rozprávky

Autor: mamicka
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 447 slov
Počet zobrazení: 1 007
Tlačení: 93
Uložení: 148
Boš-kubun a zlý chán (Rozprávka)
ŽIL KEDYSI DÁVNO V KOČOVNEJ osade chlapec sirota, volal sa Boš-Kubun. Nemal ani jurtu, ani dobytok, ani poriadny chalát, iba čierneho býčka-dvojročiaka a luk so strelami. Medzi tými strelami bola jedna osobitná, hvízdajúca. Letela s hvizdotom a nikdy neminula cieľ.

Vybral sa raz Boš-kubun na jazero loviť. Vtiahol sa do tŕstia a čakal, kým sa zletia vtáky.

Ktože ho tam vie, či čakal dlho či nedlho, no zlietli sa na jazere vtáky veľké i malé: žeriavy, dropy, husi, kulíky... Namieril Boš-kubun a pustil svoju hvízdajúcu strelu. Frčí strela s hvizdotom, a iba keď zasiahne päťdesiat vtákov do krídla, sedemdesiat do krku a sto vtákov do chrbta... Takú velikánsku hromadu vtákov zastrelil sirota Boš jedinou strelou.

Čo urobím s toľkou korisťou? húta si. Odveziem ju chánovi a vypýtam si za ženu jeho najmladšiu dcéru.

Osedlal si Boš-kubun svojho čierneho býčka-dvojročiaka, naložil naň všetko pobité vtáctvo i sám si sadol navrch. Šibol býčka po lopatkách, býček sa naježil. Šibol ho po kopytách, býček zavrtel chvostom. Šibol ho po chrbte - a býček sa pustil do takého behu, že by ho nikto nedohonil.

Dobehol Boš-kubun do chánskej osady, zastal pred chánovou jurtou a vnáša do nej vtáctvo. Napravo ho ukladá, naľavo ho kladie, až naplnil jurtu do samého vrchu.

Spytuje sa chán Boš-kubuna:

„Kto si a prečo si mi doniesol toľkú korisť?"

Boš-kubun odpovedá:

„Som sirota, veľký chán, a volám sa Boš-kubun. Nemám ani jurtu, ani dobytok, samotný žijem v osade pri jazere. Na tom jazere som jedinou strelou zabil všetko toto vtáctvo a priniesol som ti ho do daru: zíde sa pri svadobnej hostine, lebo ťa chcem požiadať, či by si mi nedal za ženu svoju najmladšiu dcéru."

Keď to chán počul, neslýchane sa najedoval. Nohami zadupkal, z plného hrdla zakričal:

„Hej, sluhovia! Chyťte tohto naničhodného otrhanca! Opovážil sa prísť ku mne na pytačky! Zbite ho na smrť, odvlečte do holej stepi a nechajte tam!"

Na chánov rozkaz sa sluhovia vrhli na sirotu Boš-kubuna, zbili ho tak, že v ňom ostala iba iskierka života, a odvliekli do holej, ľudoprázdnej stepi.

Leží Boš-kubun, stene, rozum sa mu zatemňuje, už-už prichádza smrť... Vtom ide okolo starec o palici, s dlhou bielou bradou. Príde starček k mládencovi, poobzerá si ho a začne ho liečiť: akýmsi nápojom ho napája, rany mu čímsi potiera, polámané kosti napráva. Načisto ten starček Boš-kubuna vyliečil.

„No, kubun, teraz si už zasa zdravý a mocný," vraví mu. „Vráť sa do svojej osady. A aby ti už viackrát nemohli takto ublížiť, naučím ťa kúzlu: Keď sa budeš chcieť brániť alebo niekoho potrestať, povedz iba: Prilep sa! - A tvoji nepriatelia nebudú môcť vstať, až kým zasa nepovieš: Vstaň!"

Zaradoval sa Boš-kubun, poďakoval sa starčekovi a rozbehol sa do svojej osady.

Ako tak bežal, všimol si, že neďaleko pasie teľce chánsky pastier. Chcel

Boš-kubun skúsiť, či starec vravel pravdu, a zakričal:

„Prilep sa k zemi, chánsky pastier, aj so všetkými svojimi teľcami!"

V tej chvíli pastier aj všetky teľce ležali na zemi, ani čo by k nej prirástli, a kričali od strachu.

Starec teda vravel pravdu, pomyslel si Boš-kubun a zvolal:

„Vstaňte!"

Len čo to povedal, hneď pastier i teľce povstávali zo zeme.

„Teraz dám chánovi príučku!" vraví si Boš-kubun. „Tú si do smrti zapamätá!"

Vyčkal do večera, potom zašiel k chánskej jurte a vraví:

„Prilepte sa k zemi, chán aj chánka, vedno s vankúšmi a lôžkom!"

Povedal to a odišiel.

Ráno sa chán a chánka zobudia, chcú vstať, ale nemôžu. Kričia na sluhov:

„Zodvihnite nás!"

Zbehli sa sluhovia, chcú zdvihnúť chána aj chánku, ale kdeže! Nastal tam poplach, krik a zhon!

„Chán a chánka sa prilepili k zemi! Nemôžu vstať! Kto im pomôže ?"

Chánski úradníci a hodnostári spolu s náčelníkmi osád pobiehajú ani bez rozumu, kričia, rukami rozhadzujú. Čo robiť? Vydali rozkaz, aby sa všetci modlili. Nastalo veľké modlenie v celej osade - ale veru márne. Dali zavolať udgun-be, veštice, a emči, lekárov. Udgun-be veštia a začitujú, emči podávajú všelijaké lieky, ťahajú chána a chánku za ruky-nohy, výsledok nijaký. Zvolali zhromaždenie starcov a všetkých vážených ľudí a radili sa, ako chánovi pomôcť. Celý deň a celú noc sa radili, a nič nevedeli vyhútať...

Práve vtedy putoval tade človek z ďalekej krajiny. Dozvedel sa, aké trápenie tu majú, a vraví:

„Počul som, že v osadách Mogojtu-chána žije slávny emči. Každú chorobu, nech by bola akákoľvek, vie vyliečiť. Toho sem zavolajte!"

Rozmýšľajú úradníci, hodnostári a náčelníci, koho by poslali do osád Mogojtu-chána po emči. Je to veľmi ďaleko a cesta je plná nebezpečenstva.

Vravia si:

„Bude treba poslať celý oddiel."

Vtom vojde Boš-kubun a vraví:

„Ja pôjdem do osady Mogojtu-chána a privediem emči."

Všetci sa zaradovali:

„Len chytro choď!" súria ho.

Sadol si Boš-kubun na svojho čierneho býčka-dvojročiaka. Šibol ho po lopatkách, býček sa naježil. Šibol ho po kopytách, býček zavrtel chvostom. Šibol ho po chrbte, a býček sa pustil do takého behu, že by ho nikto nedohonil.

Dlho uháňal Boš-kubun, až napokon prišiel do osady Mogojtu-chána. Vyhľadal emči a vraví:

„Náš chán a chánka sa prilepili k zemi. Nuž poslali ma za vami, premúdry a preslávny emči, či by ste im nepomohli v nešťastí."

A emči vraví dôležito:

„Ktože by im pomohol, ak nie ja? Vari sa nájde ešte jeden taký emči?"

Založil si emči svoju bielu čiapku, obliekol si biely chalát, vysadol na bieleho koňa a pobral sa s Boš-kubunom.

Idú oni, idú, až napokon zočili v diaľke chánsku osadu. Vtom emči začal mrmlať, mumlať, na pery mu vystúpila biela pena.

„Ihneď sa všetko dozviem!" kričí. „Hneď všetko odhalím. Hneď a zaraz dvihnem chána a chánku zo zeme!"

Boš-kubun ho počúva a myslí si:

Čo ak je emči naozaj všemohúci? Musím to zistiť. I povie si tichým hlasom:

„Prilep sa, emči, k zemi, vedno so svojím bielym koňom."

Len čo to vyslovil, už sa emči prilepil ku koňovi a kôň k zemi. Vyľakal sa emči, kričí načisto zmeneným hlasom:

„Hej, kubun, stiahni ma z koňa! Som prilepený ako váš chán!"

Boš-kubun pomáha emči z koňa a ledva pritom utajuje smiech.

„Nie," hovorí, „nemôžem vám ja pomôcť, premúdry a preslávny emči."

„Tak bež chytro do vašej osady a zavolaj ľudí, nech ma stiahnu z koňa!" narieka emči.

Prihnal sa Boš-kubun na svojom čiernom býčkovi k chánskej jurte.

„Kde je emči?" spytujú sa ho.

„Tamto neďaleko. Ibaže sa mu prihodilo nešťastie: prilepil sa k zemi," odpovedá Boš-kubun. „Poslal ma k vám s prosbou, aby ste mu prišli na pomoc!"

Rozbehli sa chánski úradníci aj náčelníci a chcú stiahnuť emči z koňa. Ťahajú ho, mykajú, všetko márne. Emči ani čo by bol zrástol so svojím koňom.

„Akú pomoc radíš pre nášho chána, múdry emči?" spytujú sa hodnostári a náčelníci.

„Čo ma po vašom chánovi!" kričí emči. „Veď vidíte, že ani sám sebe neviem pomôcť!"

Vrátili sa hodnostári a náčelníci k chánovi a oznámili mu, že i sám emči sa prilepil k zemi. Chán sa už od strachu a zlosti ide z rozumu pominúť.

„Robte, čo chcete, len ma zdvihnite zo zeme!"

Tu chánski úradníci, hodnostári a náčelníci poznove zvolali veľké zhromaždenie, poradili sa so staršími a napokon vravia:

„Treba vyhlásiť, že kto vytrhne chána a chánku z tohto nešťastia, dostane za ženu ich dcéru a polovicu ich bohatstva."

Spýtali sa chána, či pristáva, a on až tak kvíli:

„Pristávam na všetko!"

Vyhlásili to po celej krajine, ale nikto sa na úlohu nepodobral. Vyhlásili to druhý raz, zasa sa len nikto nepodobral. Vyhlásili to aj tretí raz - a tu vystúpil Boš-kubun:

„Nie som ani udgun-be, ani emči," hovorí, „ale pokúsim sa o to. Len či chán dodrží svoje slovo?"

A chán vraví:

„Priveďte sem moju najmladšiu dcéru!"

Urobili podľa jeho rozkazu. Nato Boš-kubun riekne:

„Chán a chánka, vstaňte!"

Chán a chánka ihneď vstali zo zeme. Pozrie chán na Boš-kubuna a zavreští.

„Veď je to ten istý naničhodný otrhanec, ktorého som ja za opovážlivosť dal na smrť zbiť a na holú step vyhodiť, aby tam zdochol od hladu. Ako to, že sa tu zjavil! Podľa všetkého ho zbili prislabo! Hej, sluhovia, chyťte ho a odtnite mu ruky aj nohy!"

Chánski sluhovia sa už-už chceli vrhnúť na Boš-kubuna, ale ten práve vtedy zvolal:

„Prilepte sa k zemi, chán i chánka! Prilepte sa k zemi, chánski sluhovia!"

Ledva to vyslovil, už boli všetci na zemi, ani čo by k nej prirástli.

A Boš-kubun s najmladšou chánskou dcérou vysadli na čierneho býčka. Šibol Boš-kubun býčka po lopatkách, býček sa naježil. Šibol ho po kopytách, býček zavrtel chvostom. Šibol ho po chrbte, a býček sa pustil do takého behu, že by ani sám seba nedohonil. Odniesol býček Boš-kubuna a dievčinu ďaleko-preďaleko. Tam si oni žili, veselo a šťastne nažívali.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Rozprávky

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.018