Bedár Oskjus-ool a jeho múdra žena

Slovenský jazyk » Rozprávky

Autor: mamicka
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 429 slov
Počet zobrazení: 1 855
Tlačení: 253
Uložení: 286
Bedár Oskjus-ool a jeho múdra žena (Rozprávka)
ŽIL KEDYSI DÁVNO PRI ÚSTÍ siedmich riek chudobný chlapec-sirota, volal sa Oskjus-ool. Od malička pracoval u bohatých ľudí a časom si zarobil toľko, že si mohol kúpiť ryšavú kobylu. Pasie si Oskjus-ool svoju kobylu, stará sa o ňu, ako najlepšie vie. Po roku sa kobyla ožrebila a mala sedem hnedých žriebät. Zaradoval sa Oskjus-ool, teraz už bude mať stádo!

Ale jeho radosť netrvala dlho. V noci prišiel vlk a zožral mu jedného žrebčeka. Odsťahoval sa Oskjus-ool na iné miesto, k ústiu šiestich riek. Lenže vlk pribehol aj ta a zožral mu druhého žrebca.

Odišiel Oskjus-ool s piatimi hnedými koňmi na nové miesto, k ústiu piatich riek. Húta si: Sem vlk nepríde.

Lenže vlk prišiel i ta a zožral mu ďalšieho koňa. Tak mu skántril jedného po druhom šesť hnedých koní.

Ostal už Oskjus-oolovi len jediný kôň. Najedoval sa mládenec a rozhodol sa, že vlka vysliedi. Ľahol si v noci vedľa svojho posledného koňa a čaká.

Prišiel vlk za tmavej noci, vrhol sa na koňa, zahrdúsil ho a žerie. A tu Oskjus-ool vyskočí, schmatne vlka za šiju a vraví:

„Dostal som ťa, ty nenásytník, čo si mi zožral sedem hnedých koní!"

Nestihol vlk cvaknúť zubami, keď ho už Oskjus-ool pevne držal na svojom mocnom arkáne. Vidí vlk, že sa blíži smrť, a začne mládenca prosiť:

„Urobím všetko, čo mi rozkážeš, len ma nezabíjaj! Ak chceš dostať náhradu za svoje kone, poď so mnou!"

Ide Oskjus-ool za vlkom, v ruke drží koniec arkána. Vlk ho vedie tajgou aj cez vrchy, stepou aj brestovými húštinami. Napokon prešli cez chrbát žltého pohoria a dostali sa k veľkej bielej jurte.

„V tejto jurte," hovorí vlk, „býva môj otec, chán všetkých vlkov. Bude ti ponúkať za kone všelijaké dary, ale ty z toho nič neber. Ty mu len povedz: Inšie nepotrebujem, iba malého ryšavého psíka, chudé jahniatko a tri vrchné žrde z tvojej jurty. - Ak ma počúvneš, budeš žiť šťastne a bohato."

Vošiel Oskjus-ool do bielej jurty a vidí tam sedieť veľkého starého vlka. Poklonil sa mu:

„Pozdravujem ťa, ctihodný starec! Ako ti slúži zdravie a ako sa darí tvojmu dobytku?"

„A tebe ako slúži zdravie, priateľ?" pýta sa starý vlk. „A ako sa drží tvoj dobytok?"

„Som zdravý," odpovedá Oskjus-ool, „a dobytok nemám. Mal som sedem hnedých koní, ale mi ich zožral tvoj syn. Prišiel som k tebe so žalobou. Akú náhradu mi dáš za moje kone?"

Vlčí chán hovorí:

„Nechcel by si stádo mojich koní?"

„Nie," vraví Oskjus-ool, „kone nepotrebujem. Tvoj syn by mi ich zasa všetky požral."

„Tak si vezmi čriedu tiav," ponúka mu starý vlk.

Ale Oskjus-ool nechce ani ťavy.

„Vezmi si teda, koľko len chceš, býkov a kráv."

Oskjus-ool však nechce ani býky a kravy, nechce ani kŕdeľ oviec.

„Tak čo by si chcel, priateľ?" spytuje sa starý vlk.

„Daj mi svojho malého ryšavého psíka, chudé jahniatko a tri vrchné žrde z tvojej jurty," hovorí Oskjus-ool.

„A načo ti to bude?" spytuje sa starý vlk.

Oskjus-ool mu vraví:

„Žrde zviažem hornými koncami, zapichnem do zeme - budem mať svoju malú jurtu. Chudé jahniatko budem pásť a malý ryšavý psík bude všade za mnou behať."

„No tak dobre," vraví vlk, „dostaneš, čo si žiadaš."

Dal Oskjus-oolovi tri vrchne žrde zo svojej jurty, malého ryšavého psíka i chudé jahniatko.

Oskjus-ool sa poďakoval a poberá sa preč. Vlčí chán hľadí za ním a hlasno sa smeje. Potom pozrie na svoje dary a horko zaplače...

Prešiel Oskjus-ool cez chrbát žltého pohoria a uberá sa ďalej. Po dlhom putovaní prišiel na jedno pusté miesto. Tam zastal, zviazal žrde na hornom konci, zapichol ich do zeme a ľahol si pod ne. Malého ryšavého psíka položil vedľa seba a chudé jahniatko pustil, nech sa pasie. Potom sa vyzliekol, vyzul a zaspal tuhým spánkom.

Ráno otvorí oči, obzerá sa okolo seba, nič nechápe. Leží vo veľkej bielej jurte. Jurta je vystlaná mäkkou plsťou. Popri stienke stoja veľké, striebrom zdobené truhlice. Naprostred jurty horí na ohnisku oheň, pri ohni sedí dievka nevídanej krásy a varí čaj.

„Kto si?" spytuje sa Oskjus-ool.

Som tvoja žena."

„A jurta je čia?"

„Naša. Vstávaj, Oskjus-ool, „napijeme sa čaju."

„Vstanem;" hovorí Oskjus-ool, „len mi najprv podaj chalát, čo leží tamto pri vchode."

Zodvihla dievka zodratý starý chalát a hodila ho Oskjus-oolovi - k nohám mu však padol chalát nový, hodvábny. Hodila mu staré zodraté kapce - ak nohám mu padli kapce nové, vyšívané... Obliekol sa Oskjus-ool, vyšiel z jurty a hľadí: naokolo sa pasú stáda koní, čriedy tiav a kráv, kŕdle oviec...

„Kde sa to tu všetko nabralo?" spytuje sa Oskjus-ool.

Dievka sa zasmiala a vraví:

„Riadne dary si dostal od vlčieho chána!"

Začali si oni spolu nažívať. Obaja sú mladí, obaja krásni a šťastní, a okrem toho majú novú jurtu, kone, ťavy, kravy, ovce...

Nevedno, či dlho tak žili. No jedného dňa prišiel poľovať na tie miesta syn Karatty-chána. Vošiel do bielej jurty, zočil Oskjus-oolovu mladú ženu a odpadol -- taká to bola krása. Takú krásu ľudia ešte nevideli, iba o nej počuli od starcov, keď za zimných večerov rozprávali v jurtách rozprávky. Neslýchane krásna bola Oskjus-oolova žena.

Pristúpila ona k chánskemu synovi, oprskala ho vodou, zodvihla zo zeme a oprela o stĺp jurty. A spytuje sa:

„Čo sa ti stalo? Vari si ešte nevidel ľudí?"

Chánsky syn na to nič nepovedal, len vyskočil na koňa a cválal do svojho aálu.

Pribehol k chánskej jurte, tam zastal, ani dnu nevošiel. A iba keď začne plakať, nariekať, revať a stenať.

Vybehli z jurty Karatty-chán a jeho žena. Vypytujú sa syna, čo sa mu stalo.

Upokojujú ho a prosia, aby vošiel dnu. Ale on nepočúva, nohami dupká a jednostaj kričí:

„Ak chceš, chán-otec, aby tvoj syn ostal nažive, daj zabiť Oskjus-oola a ožeň ma s jeho ženou! Ak sa to nestane, zarežem sa nožom!"

„Upokoj sa, syn môj," vraví Karatty-chán. „Odnímem Oskjus-oolovi ženu, či to už bude ľsťou, alebo silou. Zabiť ho nemôžem, ale ženu mu vezmem!"

Zavolal si Karatty-chán sto päťdesiat vojakov a prikázal im, aby doviedli Oskjus-oola.

„Ak nepôjde podobrotky, berte ho nasilu!"

Pricválali vojaci k bielej jurte a oznámili Oskjus-oolovi, že ho volá chán.

„Čo mám robiť, žena moja?" spytuje sa Oskjus-ool.

„Choď ku Karatty-chánovi, aby si sa dozvedel, čo od teba chce," hovorí mu žena.

Doviezli Oskjus-oola do chánovej jurty.

Karatty-chán mu vraví:

„Ty a môj syn sa budete pretekať v schovávaní. Každý z vás sa ukryje trikrát. Ak ťa môj syn nájde, alebo ak ho ty nenájdeš, odovzdáš mu svoju ženu. Ak ťa on nenájde a ty jeho áno, žena ti ostane.

Vráť sa domov, budeš sa skrývať prvý. Zajtra ráno príde môj syn k tebe."

Zarmútený sa vrátil Oskjus-ool domov a porozprával všetko žene.

„Vezmú mi ťa," hovorí. „A ja bez teba nemôžem žiť."

„Netráp sa," teší ho žena. „Nech ťa len chánsky syn hľadá! Uvidíme, či nájde!"

„A kde sa mám pred ním skryť? Dakde v horách, alebo medzi bralami?"

„Nie, tam by ťa našiel. Ja sama si ťa schovám. A teraz si ľahni a pokojne spi!"

Ráno premenila žena Oskjus-oola na ihlu a začala šiť. Vykukne z jurty a vidí, že sa nad stepou kudlí prach: to chánsky syn hľadá Oskjus-oola. Všetko prehľadal a hore nohami poprevracal, aj step, aj vrchy, aj bralá, aj horu - a napokon sa prihnal k jurte. Celú ju preduloval, všetky truhlice pootváral, všetku plsť na zemi poprehadzoval, do každej misky nakukol.

Aj tuto hľadá, aj tamto snorí, ale nájsť nemôže.

„Nenašiel som," rečie napokon. „Tak povedz, kde je tvoj muž?"

Žena nebadane hodila ihlu na zem, ukázala rukou a vraví:

„Tu je!"

V tej chvíli stál Oskjus-ool pred chánskym synom.

„Zle si ma hľadal," hovorí. „Teraz budem hľadať ja teba."

Odcválal chánsky syn do svojho aálu.

Oskjus-ool osmutnel. Spytuje sa ženy:

„Kde ho mám hľadať? V stepi, alebo azda vo vrchoch?"

„Nehľadaj v stepi," vraví žena, „ale choď rovno do chánskej jurty. Uvidíš tam hodvábne chaláty, tie ber a driap. Tak nájdeš syna Karatty-chána!"

Pricválal Oskjus-ool k chánskej jurte, vošiel dnu a zočil v kúte hodvábne chaláty. Nešiel k nim hneď, najprv sa porozhliadal dookola. Až potom sa pustil do chalátov. Rozdrapil prvý, potom druhý - a keď vzal do rúk tretí, chalát žalostne zakričal:

„Netrhaj, Oskjus-ool! Nedriap! Len-len že si mi ruku neodtrhol! Bolí ma to!

Veď som to ja, syn Karatty-chána!"

Hľadí Oskjus-ool: chaláta už niet a pred ním stojí chánsky syn.

„Teraz si ty na rade," hovorí mu. „Bež sa skryť!"

Pricválal Oskjus-ool do svojej jurty a rozmýšľa, kde by sa schoval.

Žena mu vraví:

„Premením ťa na uhlík!"

Premenila ho na žeravý uhlík, sadla si k ohnisku a prehŕňa sa v pahrebe.

Dobehol syn Karatty-chána. Všade hľadá, všade snorí, aj po tri razy všetko čím hore, tým dolu poprevracal, ale márne. Nevie nájsť Oskjus-oola. Ukonal sa, načisto umoril. Napokon rečie mladej žene:

„Už ho aj tak nenájdem. Povedz mi, kde sa schoval?"

„A či ho nevidíš? Sedí tu pri ohni," povedala žena a nebadane odstrčila jeden uhlík.

Pozrel chánsky syn - naozaj! Na plstenej prikrývke sedí Oskjus-ool a smeje sa.

„Teraz je na mne rad hľadať," hovorí. „Tak choď a dobre sa skry!"

Chánsky syn až tak ozelenel od zlosti. Vyskočil na koňa a cvála do svojho aálu.

Oskjus-ool vraví žene:

„Len či ho aj tentoraz nájdem?"

„Nebude to ťažké," hovorí ona. „V jurte Karatty-chána uvidíš tri čierne sobolie čiapky. Vezmi prostrednú a vyšklbávaj z nej srsť - hneď sa nájde chánsky syn."

Oskjus-ool všetko tak spravil. Vbehol do chánskej jurty a zočil tri čierne sobolie čiapky. Schytil prostrednú a šklbe z nej srsť. A tu čiapka zakričí žalostným hlasom:

„Jáj, prestaň! Jáj, netrhaj ma za uši!"

V tej chvíli sa čiapka premenila na chánskeho syna.

„Našiel si ma, Oskjus-ool," hovorí a len-len že neplače od zlosti.

„Skryjeme sa ešte po raze. Utekaj domov!"

Pribehne Oskjus-ool domov a vraví žene:

„Kde sa mám schovať? Čo keby som sa do vrbiny pri rieke?"

„Nie, tam by ťa našiel! Premením ťa na hrebeň."

Premenila ho na hrebeň a rozčesáva si vlasy. Vbehol do jurty syn Karatty-chána a hľadá.

Veľmi dlho hľadal, celý sa pri tom ukonal - nájsť však nie a nie.

„Nemôžem ťa nájsť, Oskjus-ool! Vyjdi z úkrytu a ukáž sa mi!"

„Prečo by mal vychodiť?" vraví žena. „Je predsa tu!"

Mávla rukou, hrebeň padol na zem a premenil sa na Oskjus-oola.

Syn Karatty-chána až tak obelel od zlosti.

„No veď počkaj!" kričí. „Ešte ma budeš raz hľadať! Ešte sa uvidí!"

A odcválal.

Žena hovorí Oskjus-oolovi:

„Teraz ho už nehľadaj v jurte, ale choď k rieke na pastvisko. Pasie sa tam

chánska črieda. Za čriedou chodí špinavý hnedý býk. Toho býka chyť za chvost a riadne mu ho krúť! Nájde sa potom chánsky syn."

Oskjus-ool všetko tak spravil. Pricválal k rieke, chytil hnedého býka za chvost, a ak mu ho krúti, tak mu ho krúti. A tu býk zakričí ľudským hlasom:

„Pusť ma, Oskjus-ool, to bolí!"

Namiesto špinavého býka stojí pred ním syn Karatty-chána a celý sa trasie od hanby a zlosti. S hlavou plnou čiernych myšlienok beží k otcovi do jurty a reve a stene a kričí a zavýja:

„Sprav to, ako chceš, chán-otec, no skántri zo sveta Oskjus-oola a daj mi jeho ženu!"

Zamyslel sa Karatty-chán. Dlho rozmýšľal a potom poslal poslov po Oskjus-oola.

Doviedli ho poslovia a Karatty-chán mu vraví:

„Vyhral si nad mojím synom, to je pravda. Ale teraz musíš ešte porátať, koľko zajacov žije v hore a na chrbte pohoria. Ak ich neporátaš, odnímem ti ženu."

Smutný sa vrátil Oskjus-ool do svojej jurty.

„Aké zas máš trápenie, muž môj?" spytuje sa ho žena.

„Karatty-chán mi rozkázal porátať všetky zajace, čo žijú v hore a na chrbte pohoria. Ale či sa to dá porátať?"

„Netráp sa," vraví mu žena. „Ľahni si a pokojne spi. Zajtra ráno pôjdeš do hory."

Ráno zmiešala v miske múku a soľ, zobudila Oskjus-oola a vraví mu:

„Chod do hory a polož túto misku pod strom. Ty sa schovaj a dobre nastraž uši!"

Prišiel Oskjus-ool do hory, položil misku pod hrubý strom a schoval sa.

Prešlo koľkosi času, a tu pribehne k miske veľký zajac. Ochutná múku so soľou, zachutilo mu. O chvíľu bola miska prázdna. Dojedol zajac a vraví:

„Osemdesiattisíc zajacov žije v tejto hore a šesťdesiattisíc na chrbte pohoria, ale ani jeden nenašiel ešte takéto chutné jedlo."

Zajac odbehol a Oskjus-ool sa pobral rovno ku Karatty-chánovi. Vraví mu:

„V hore žije osemdesiattisíc zajacov a na chrbte pohoria šesťdesiattisíc.

Ak neveríte, choďte sa o tom presvedčiť!"

Vypočul ho Karatty-chán a hovorí:

„To si teda vykonal. Ale teraz pôjdeš na horský hrebeň, kde žije veľký starý medveď. Prezveď sa od neho, koľko má rokov. Ak to nevykonáš, prídeš o svoju ženu."

Smutný-neveselý sa vrátil Oskjus-ool domov. Žena sa ho spytuje, čože zas chce od neho Karatty-chán, a on jej všetko rozpovedal. Žena mu vraví:

„Ľahni si a pokojne spi. Zajtra ráno sa vyberieš na horský hrebeň."

Kým Oskjus-ool spal, žena urobila šesťdesiat malých bábok, obliekla im hodvábne chalátiky, založila kožušinové čiapočky a posadila všetky do riečice. Ráno zobudila muža a vraví mu:

„Choď na horský hrebeň, nájdi tam brloh starého medveďa, postav predeň túto riečicu a schovaj sa za skalu."

Vyškriabal sa Oskjus-ool na horský hrebeň, našiel brloh starého medveďa a položil predeň riečicu s bábkami. A potom sa schoval za veľkú sivú skalu. Sedí tam a čaká. Čoskoro vyšiel z brloha medveď. Zočil riečicu s bábkami, obzerá si ich a veľmi sa čuduje:

„Žijem už na svete šesťdesiatdva rokov, všeličo som už videl, ale takýchto malých ľudkov ešte nikdy!"

Medveď znova vliezol do svojho brloha. A Oskjus-ool beží ku Karatty-chánovi a vraví:

„Veľký starý medveď na horskom hrebeni má šesťdesiatdva rokov. On sám to povedal."

Najedoval sa Karatty-chán. Prepustil Oskjus-oola a zhromažďuje vojsko.

„Potiahneme na Oskjus-oola a zmocnime sa jeho ženy!"

Pochoduje vojsko proti bielej jurte. Oskjus-ool hovorí:

„Tak toto je môj koniec. Karatty-chán tiahne sem s vojskom."

Žena sa zasmiala a vraví:

„Ani sem Karatty-chán nedôjde, ani do svojho aálu sa nevráti."

Vyniesla z jurty železnú truhličku, otvorila ju a postavila do cesty Karatty-chánovi. Vyvalila sa z truhličky voda, podrazila Karatty-chána, i jeho syna, i všetko jeho vojsko a odplavila ich do mora... Všetok chánsky dobytok si potom rozobrali bedári z blízkych aálov.

Oskjus-ool nemal už potom nijakých nepriateľov a dlho si šťastne nažíval so svojou krásnou a múdrou ženou.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#referát bedári #Ryšavý #bedári #Múdra žena


Odporúčame

Slovenský jazyk » Rozprávky

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.016 s.
Zavrieť reklamu