Ryšavý Turek v krčme

Slovenský jazyk » Rozprávky

Autor: mamicka
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 832 slov
Počet zobrazení: 1 852
Tlačení: 210
Uložení: 236
Ryšavý Turek v krčme (Rozprávka)
V Ivanke neďaleko od Dunaja žili bohatší ľudia ako hocikde inde. Všade dookola bola dobrá čierna zem a obilia sa v nej urodilo toľko, že bolo chleba na tri roky. Aj vína mali dostatok, veď vinice oddávna obrábali, ale dlho nepostavili ani len jednu krčmu. Tak vravievali starí ľudia:

„Netreba nám jej! Každý má v dome dosť,- po čom mu hrdlo túži. A pre krčmisko vždy boli iba hriechy."

Ale nakoniec sa ani v Ivanke nemohli bez nej zaobísť. Priam uprostred ; dediny postavili veľkú budovu. Ľuďom sa zvidela, taká bola priestranná; kdekto j do nej chodil. Aj z cudzích dedín sa tam neraz pristavili.

Bývalo v nej vraj veľmi veselo, veselšie ako inde na okolí. Často sa hosťom nechcelo ani rozísť. Neraz odtiaľ vychádzali až nad ránom, keď kohúty kikiríkali. Nejeden Ivančan sa vtedy pohoršoval:

„Nepatrí sa v krčme vysedúvať, keď iní idú do roboty." Aj ženy z Ivanky vše medzi sebou utrúsili:

„Kára príde na tých, čo im roztopaše chodia po rozume, naisto sa raz j koleso zvrtne!" Po čase sa uvidelo, že pravdu vraveli.

Raz do tejto krčmy vbehol čudný človek. Práve v tom čase, keď Turci prehrali bitku pri Viedni a keď ich vojská tlačili von z krajiny. Sotva sa naň pozreli, hneď zistili, kto k nim prišiel.

„Turek, naozajstný Turek! Kde sa tu len vzal?" volali tí, čo boli vtedy v krčme.

Veľmi nezvyčajne vyzeral. Na hlave nosil miesto čiapky fez, ako sa patrí na Turka, ale ktokoľvek ho zazrel, najskôr si všimol červenkastú bradu. Taký ryšavec to bol. Aj biedne, chatrné šaty mal na sebe, strašne ich kdesi dodriapal. Spod roztrhaného odevu mu svietili holé nohy.

Tento Turek sa všetkým videl ako veľký bedár. Vtom k nemu priskočil jeden mládenec a hybaj do neho:

„Ako si si mohol šaty takto doriadiť? Najskôr to bude tak, že sa psiská na tebe vŕšili." Ani ostatní mu nedali pokoj, všakovak doň dobiedzali:

„Načo ti je taká mrzká brada? Ani čo by si si ju bol močil v hrdzavej vode..." posmievali sa mu a šklbali ho raz z jednej, inokedy z druhej strany.

Turek medzitým prešľapoval z nohy na nohu, hlavu klonil k zemi i zavše čosi prevravel. Ale nič z toho nezrozumeli, lebo nepoznali tureckú reč. Iba keď rukami rozhadzoval, vtedy komusi vhuplo do hlavy, že asi ukazuje, odkiaľ prišiel. Aj kadečo iné ešte vysvetľoval, ale ľudia v krčme nechápali, čo chce povedať, darmo im viackrát čo-to opakoval. Ale dobiedzať do neho neprestali ani potom, keď sa Turek na nich nahneval a keď sa im začal už aj vyhrážať. Keď však neprestali, napokon si ich premeral prísnymi očami, takmer mu z nich iskry sršali, a potom vytiahol spoza pása vyšívaný koberček. Chytro si ho prestrel na podlahu, kľakol si naň a zdvihol ruky. Všetci dookola utíchli, boli zvedaví, čo bude Turek ďalej robiť. A keď sa ktosi znova zasmial i slovo utrúsil, hneď ho ostatní zahriakli:

„Ticho, istotne sa modlí!"

Turek naozaj čosi mrmlal, zohol sa a položil na zem ruky. Potom sa znova posediačky vystrel, obe dlane zdvihol nad hlavu a zopár ráz sa takto zaknísal. Vtom v krčme čosi zaprašťalo, akoby sa povala štiepala na dve polovice, alebo strecha lámala. Turkovi zaiskrili oči a zrazu fuk! Ako strela vybehol von z krčmy. Ale aj iní si boli načistom, že je s nimi zle. Jeden cez druhého kričali:

„Utekajme odtiaľto! Zem sa trasie pod nami!"

Bolo už však neskoro. Všetci do jedného, čo boli v krčme, zhŕkli sa pri dverách, každý sa chcel zachrániť. Ako najskôr mohli, tak chytro z nej chceli vybehnúť. Ale iba niekoľkí sa pretisli na ulicu a dvaja či traja sa stačili zratovať oblokmi. Ostatní ostali v krčme a kričali na ratu.

Ale iba chvíľočku. Najprv sa na nich zrútila povala a potom ešte zacítili, že sa s nimi všetko prepadá kdesi pod zem. Ľudia, čo vtedy stáli blízko krčmy, začuli iba hrozný rachot. I ľudské hlasy bolo počuť, ale o chvíľu celkom zanikli. Všetci, čo nestačili vybehnúť z krčmy, zahynuli pod zemou. Tí, čo sa potom na to miesto prišli pozrieť, vo veľkom strachu si šepkali:

„Nikto ich už nezachráni! Sotva z nich ktosi ešte žije, keď sa neohláša."

A naozaj sa nikto nezachránil. Keď ľudia odtiaľ začali vyťahovať skaly a drevo, valila sa spod zeme voda. Zaliala miesto, kde tá krčma kedysi stála. Iba kopu skál bolo vidno a rozmrvené murivo.

Voda vtedy nezatopila iba ľudí, ale dočista všetko, čo bolo v krčme. Krčmár mal v pivnici zopár sudov vína a v jednej nádobe aj veľkú hŕbu peňazí. Nuž tie sa tiež prepadli. V pivničke ostali, keď sa rúcali múry i strecha.

Po čase sa aj zabudlo, kde sa krčma prepadla. Ale keď po rokoch na tom mieste kopali, vygúľali spod zeme velikánske sudisko. Ešte aj víno v ňom bolo, iba veľmi zhustlo. Bolo ako huspenina, nožom ho krájali.

To miesto nazvali potom Pivnička, dodnes sa tak volá. Ale peniaze ešte nenašli. Istotne by prišli ľuďom do rúk, keby ich hľadali dakde hlbšie v zemi.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#Rysavy #ryšavý turek


Odporúčame

Slovenský jazyk » Rozprávky

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.024 s.
Zavrieť reklamu