Zóny pre každého študenta

Jánošíkova studnička

Jánošíkova studnička (Rozprávka)

Keď sa ide od Liptova do Valaskej Dubovej cestou na Kramáriská a odtiaľ ďalej na úplaz, cesta sa zrazu zatáča do Bielych brehov. Potom je už blízko na Nižné Rovience, kde bol prameň najlepšej vody v celom valaskodubovskom chotári. Aj Jánošík o ňom vedel, keď chodieval do tejto dediny. Viac ráz sa pri ňom zastavil.

Vraj do smrti spomínal, ako z neho pil vodu prvý raz. Bolo to raz za horúceho letného dňa. Jánošík šiel hore likavskou dolinou a slnko tak pálilo, že pre horúčavu takmer dýchať nemohol. Už bol blízko dediny, keď mu tu zrazu zhrmel ktosi za chrbtom:

„Stoj, ak chceš ostať živý!" Jánošík naskutku zastal, ale neobzrel sa. Iba si pomyslel:

„To nebude nikto iný, iba likavskí hajdúsi. Vysliedili, že chodím do tejto dediny." No hneď si aj premeral očami priekopu vedľa cesty, či ponad ňu preletí jedným skokom. A sotva by boli hajdúsi narátali do troch, Jánošík hup! Preskočil šírinu a zmizol kdesi medzi krami, čo rástli na poli.

Darmo za ním hajdúsi utekali, darmo strieľali, či daktorá guľka predsa len netrafí. Jánošík sa im stratil z očí.

V ten deň sa mu však veľmi zle utekalo. Taký bol smädný, akoby už zopár dní nemal nijaký nápoj na jazyku. Teraz si už nič iné nežiadal, len aby sa mohol napiť dobrej vody. Nuž sa poobzeral, či dakoho nezbadá, čo by mu poradil. Ale práve vtedy na okolí nebolo nikoho. Keď ešte podbehol zopár krokov, na poli zazrel hrabáčku. Tej sa spýtal:

„Nie je tu nablízku voda, čo smädnému človeku tak ľahko nezaškodí?" A tá hneď:

„Oj, hej, tuto na Nižných Roviencach je prameň, kde je najlepšia voda v celom chotári."

Jánošík sa pobral od hrabáčky a zamieril rovno na pole. Lenže tam bolo viac studničiek, na viacerých miestach prýštila voda zo zeme a čurkotala nadol v jarčekoch. Jánošík chcel piť z toho najlepšieho prameňa, ktorý mu poradila hrabáčka. Preto sa vyzvedal aj od inej ženy, kde je studnička, z ktorej ľudia radi pijú. A tá mu tiež iba tak povedala:

„Choď k prameňu tým chodníčkom, čo je najviac utľapkaný. Preto k nemu chodí veľa ľudí, že nikde inde nieto takej dobrej vody."

Jánošík už potom ľahučko došiel k prameňu. Ani sa nemusel vyzvedať, či k nemu trafí. A neobanoval, že sa nenapil hneď z vody, čo mu prvá padla do očí. Keď prehltol zo dva-tri glgy, zaraz poznal, že táto voda vari aj mŕtveho osvieži.

„Joj, či je len dobrá!" chválil si priam nad žriedlom. Aj si pri ňom chvíľu posedel.

Od tých čias vraj Jánošík nikdy prameň neobišiel, keď zašiel do Valaskej Dubovej či už z liptovskej alebo oravskej strany. Ale nikdy neprezradil, že túto studničku má najradšej. A raz si tak pomyslel:

„Nemusím nosiť pri sebe peniaze. Radšej ich nasypem tu do prameňa. Nikomu neprídu na oči." Potom v studničke odhrabal zem z jednej strany holými rukami, schytil z pleca kapsu a šúst! Vsypal do nej plnú kapsu zlatých dukátov, čo nedávno pobral liptovským pánom. Potom na ne prihrabal trocha zeme a odišiel preč.

Nevedno, koľko ráz sa Jánošík pri tom žriedle pristavil, ale ľudia ho tam často videli. Nikomu však neprišlo na um, že by v nej mohli byť peniaze. Iba jednému zo svojich kamarátov Jánošík raz prezradil:

„Vo valaskodubovskom poli je studnička, kde je najlepšia voda v celom chotári. V žriedle sú peniaze . . . Každý ich ľahko nájde, keď sa nahne nad vodu a bude z nej piť. Po pravej strane ich môže nahmatať rukou ..."

Potom mu ešte povedal aj o iných miestach, kde poschovával nazbíjané peniaze. Vraj preto, lebo cítil, že ho raz môžu chytiť, a peniaze by sa mohli navždy stratiť.

Keď potom páni Jánošíka naozaj ziapali a zniesli zo sveta, jeden z jeho družiny povedal raz komusi z Valaskej Dubovej, že v ich chotári je studnička, kde sú uložené Jánošíkove peniaze. Aj to ešte povedal, že tú studničku možno ľahučko nájsť, lebo v nej je najlepšia voda.

Ľudia by boli naisto časom došli k prameňu, i peniaze by si z neho boli vybrali, keby medzitým neprišla šuchota. Vtedy vyschla nejedna studnička a prestal čurčať nejeden jarček. A keď sa o rok, o dva zasa tak rozpršalo, že sa voda spod Ziarca i od Choča valila prúdmi, kde-kade povyvierali nové studničky. Aj z nich vyvierala dobrá voda, ale už nikto nevedel rozoznať, kde je najlepšia. Preto už nikto netrafil ta, kde Jánošík vsypal dukáty. A tie dodnes musia byť dakde na Nižných Roviencach. Možno v studničke a možno dakde tam, kde po nej ostala iba jamka.

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/rozpravky/10103-janosikova-studnicka/