Ohnivá reťaz na nebi

Ohnivá reťaz na nebi (Rozprávka)
Stará Vodrnka zo Bziniec pod Javorinou si raz v zime dlhšie posedela pri kmotre. A tak sa pri nej dobre cítila, že sa jej ani veľmi nechcelo domov odísť. Napokon predsa vstala, rozlúčila sa a hybaj predo dvere. Jej kmotra sa hneď pobrala za ňou, že ju vyprevadí, ako sa to svedčí na dobrú rodinu. Sotva však obidve vyšli na dvor, Vodrnka skričí:

„Kmotra, kmotra! Pozrite sa, čo letí po nebi! Ohnivá reťaz fičí ponad domy! A teraz, ľaľa! Rovno k nám sa rúti."

Ešte to dobre nedopovedala, už im priam nad hlavami čosi zaprašťalo, akoby sa povala drúzgala na izbe. A o chvíľu znova zapraskotalo celkom tak, sťaby dakto velikánskymi reťazami triasol po nebi. Zrazu sa zablysklo a potom bác! Padlo to za dedinou práve tam, kde sa kúpavali husi.

,Joj, kmotra, to je škriatok, keď tak strašne hrmotí!" zavzdychala ustrašene Vodrnka. „Ešte šťastie, že nám neublížil, alebo že sa stavenisko nezapálilo."

Takú istú reťaz na nebi videli v ten večer aj v Kálnici pri Beckove. Vyletela vraj odkiaľsi zo zeme a potom chvíľu rinčala nad domami. Dve nevesty ju videli, keď sa raz vracali domov z priadok. A ako tak kráčali po ulici, pod nohami sa im všetko tak osvetlilo, že by mohli aj niť navliecť do ihly. A čoraz viac sa okolo nich rozjasnievalo, ba aj strechy sa začali červenať od žiary, ani čoby bola v ohni celá ulica. A čosi tak zaškriekalo, že si museli uši zapchávať. Veľmi, preveľmi sa vtedy zľakli.

„Joj, čo to len môže byť?" šepne jedna z nich a zuby jej pritom drkocú. Druhá sa však osmelila a utišovala ju:

„Počkajme chvíľočku, istotne sa všetko dozvieme!" Zastali, aj hlavy zdvihli nahor, či dačo nezazrú. A veru zočili! Po nebi sa rútila ohnivá reťaz a škrečala. Ponad strechy frkla, preplietala sa ako ozrutné hadisko pomedzi najvyššie stromy. A naraz šmác! Zošmykla sa pred ich očami rovno do potoka. A zas bola tma ako v rohu. Aj ticho všade, ani jeden pes nezabrechal.

Obe nevesty stáli, sťaby im boli údy zdreveneli, nie a nie sa pohnúť z miesta. Iba božekali a jojkali. Vtom sa otvorili dvere na dome, pred ktorým stáli, a začuli ženský hlas:

„A čože vy tu stojíte a horekujete?"

„Och, tetka, vari ste nezačuli, ako na nebi dačo rinčí? Ani to ste nezbadali, ako sa strechy ožiarili?" čudovala sa jedna z nich.

„Čože som mala vidieť?" vyzvedala sa žena a pobrala sa od dverí k dvom priadkam.

„Ohnivá reťaz letela po nebi a strašne škrečala a hrmotala nad domami," vykladala tá smelšia. Ale žena, čo k nim prišla, skočila im hneď do reči.

„Joj, veď to bol škriatok! Toho sa neslobodno zľaknúť! Zle ste urobili, keď ste sa nastrašili. Mali ste radšej chytro vbehnúť pod odkvap a vystrčiť spod neho kus zástery. Bol by vám do nej nasypal peňazí. Naša stará mať nám tak radievala. Vraj ktosi veľmi zbohatol, keď tak urobil."

Nevesty ešte aj na druhý deň rozprávali, ako pochodili, keď sa v ten večer vracali z priadok. Podaktorí ich rečiam neverili, ale boli aj takí, čo si boli istí, že to bola naozajstná pravda. Ale nejeden im pripomenul, že majú šťastie, keď sa nelakomili na peniaze. Od toho škriatka je vraj lepšie nič nežiadať, lebo to vraj potom každý obanuje. Tá potvora chce dostať ľudí do svojej moci, ale z jej pazúrov vždy veľmi ťažko vybŕdnuť.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/rozpravky/10127-ohniva-retaz-na-nebi/