O hlúpej žene

Slovenský jazyk » Rozprávky

Autor: mamicka
Typ práce: Ostatné
Dátum: 30.03.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 021 slov
Počet zobrazení: 17 184
Tlačení: 534
Uložení: 646

O hlúpej žene (Rozprávka)

Bol jeden muž a ten mal ženu hlúpu až primoc. Jedného dňa pýtala sa muža:

„A načože ti je tá múka hore na povale a toľko bravčoviny v komíne?"

„Či vieš, ženička," odpovedal muž, „tú múku, keď bude treba, zamiesiš, a tá bravčovina a slanina bude do kapusty."

„A čože to máš v tom starom hrnčeku pod posteľou?"

„Ej, to sú tekvicové jadrá; keď pôjde tadiaľto hrnčiar, vyčarujeme ich za nový hrnček," povedal muž. Ale to boli peniaze. Lenže muž vedel, že jeho žena nemáva všetkých päť pohromade, preto jej to nechcel povedať. - Na druhý deň ráno, keď išiel do práce, kázal jej, aby mu šaty vyčistila a všetko dala do poriadku, večer že sa vráti.

„Vyčistím, mužíček môj, všetko, nestaraj sa," uisťovala ho žena. - Muž odišiel a sotva bol preč, viezol sa hrnčiar okolo chalupy s plným vozom hrncov. Ako ho žena zazrela, schytila chytro spod postele starý hrniec, čo v ňom mali byť tie jadrá, vybehla predo dvere a volala na hrnčiara: „Hej, človiečku, človiečku, čakajte! Idem s vami na čary."

„A čo za čo, ženička, chcete čarať?" opýtal sa hrnčiar.

„Tuto tekvicové jadrá, dlho ich už môj muž pre vás nechával, aby ste nám dali za ne nový hrnček." - Hrnčiar, keď videl miesto jadier peniaze, vedel hneď, akého to má pred sebou kupca. Chválil jadrá, že sú pekné, a chytro zložil žene za pol voza hrncov, čomu sa ona veľmi zaradovala. Hrnčiar s peniazmi odišiel a žena nastokala hrnce na koly v plote, jeden vedľa druhého - jeden maličký sa jej už nevošiel, nuž začala volať na ostatné hrnce: „Pomknite sa, pomknite, či nevidíte, že ten maličký nemá miesta?" - a keď sa hrnce nechceli pomknúť, vzala palicu, a ak mlátila, tak mlátila do nich, až črepy ďaleko lietali. - Keď ich všetky rozbila, nastokla na kôl ten maličký a pochvaľovala si, ako to dobre vyviedla. - Potom išla do kuchyne, zosňala mäso z komína, vzala i slaninu, všetko odniesla do záhrady a porozkladala na kapustné hlavy. -Netrvalo dlho, prišli psi a zožrali mäso i slaninu. Rozčertila sa na nich žena, vzala kyj a vyhnala ich zo záhrady, ale svojho vlastného psa chytila, doviedla ho do pivnice a priviazala ho k čapu na sude.

Pes sa trhal, čap vytrhol a utiekol, ale žena, keď videla, ako sa víno zo suda valí, bežala na povalu po múku a všetku ju do toho zamiesila. - Keď to všetko tak dobre porobila, zišlo jej na um, že má mužovi šaty čistiť. Šla teda do komory, vyniesla všetko jeho šatstvo, kabáty, nohavice, čiapky, čo len všetko tam bolo, nahádzala to do koryta, dala vodu zovrieť, šatstvo namydlila a vriacou vodou obliala. Keď všetko pekne vyzvárala, vyprala a vyplákala, povešala to na plot. Onedlho prišiel muž domov. - Išla mu hneď oproti a začala vyprávať, čo za celý deň robila a ako dala všetko do poriadku. - Mužovi, pravda, dupkom vlasy vstávali pri tom je vyprávaní a nevedel, čo jej má urobiť, či ju má zabiť, alebo vyhnať, či čo s ňou.

„Ej, žena, parom ti do duše, veď si ty sprostá ako baraní roh!" skríkol nazlostený a začal jej vykladať, čo narobila, „ale už je darmo," doložil, keď sa spamätal, „teraz len chytro choď, či by sme nedohonili toho hrnčiara. Choď na ľavý, ja idem na pravý bok; ak ho uvidíš skorej, zavolaj na mňa, ak ho ja skorej uvidím, zavolám na teba." - Rozišli sa. - 0 chvíľku začala žena kričať: „Hej, hej, mužu, chytro pribehni, už ho mám, toho pľuhavca!" - Muž bežal ozlomkrky, a keď dobehol k žene, videl, že drží v objatí hastroša, čo stál v kapuste. „Jaj, bože, už je to do porazenia s tou hlúpou ženou! Čože ja budem s ňou robiť?" Ako si tak vzdychá, zišla mu na um šikovná lesť. „Ženička," vraví jej celkom pokojným a úprimným hlasom, akoby sa nič nebolo stalo, „ženička, či si nepočula, že bude vojna s Turkom a že musia aj ženy do ohňa?"

„Jaj, beda, mužíčku - a či naozaj?" zvolala žena, celá prestrašená.

„Nuž veru naozaj - a či by si sa bála ísť na Turka?"

„Bodaj skapal pohan - veru by som sa bála."

„No, neboj sa, veď ťa ja skryjem, že ťa nenájdu."

„Ach, skryže ma, skry, mužíčku," prosila žena a muž vzal ju za ruku a šiel s ňou do hory. V hore vykopal hlbokú jamu, dal ženu do nej a zahrabal ju až po krk, takže len hlavu jej bolo vidieť. Natrhal machu, nazhŕňal lístia a pekne jej hlavu obložil a zasypal. - Potom jej prikázal, aby sa ticho a pokojne držala, a odišiel domov. - Žena, neborka, sedela ako peň, ani necekla; prišla noc a ona len trpezlivo sedela, mysliac, že to tak musí byť. Tu naraz počuje hlasy a vidí svetlo sa mihať a bližšie a bližšie prichádzať. Boli to zbojníci, ktorí sa zo zboja vracali.

Keď došli až k nej, zastali a vodca vraví: „Tuto sme istí a tu môžeme aj peniaze rátať. Dajteže to svetlo na ten peň!" Ale ten peň, čo naň zbojníci svetlo dali, bola ženina hlava. Trvalo hodnú chvíľu - zbojníci mali pred sebou peknú hromádku zlatých peňazí - keď sa tu neďaleko nich začne ozývať bolestive: jaj, jaj, jaj! Všetkých popadol strach, zhasli svetlo, peniaze rozhádzali a utekali preč, čo im para stačila. A to jajkala zakopaná žena; svetlo, keď dohorievalo, začalo jej hlavu pripaľovať, a keď už nemohla od bolesti vydržať, vzdychla si a to tak nastrašilo zbojníkov, že sa dali na útek a viac sa nevrátili.

Muž vstal zavčas rána a nedalo mu pokoja, čo tá žena v hore robí; bolo mu jej predsa ľúto, nuž sa schytil a šiel do hory. - Ako žena zazrela, že ide, volala naradostená: „Ľa, mužíčku, či som ti nezarobila viac peňazí, ako som dala za hrnčeky?" a tu mu rozpovedala, čo sa s ňou robilo. - Muž, keď videl hromadu zlatých peňazí, všetko žene odpustil, chytro ju vyhrabal a domov si ju odviedol. - Kúpili si zase múky, vína, bravčoviny a slaniny, kúpili si aj nové šatstvo a novú chalupu, a že bolo i dosť peňazí, tak sa to už samo sebou rozumie, že mali potom už obaja i rozumu dosť.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Rozprávky

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.018 s.
Zavrieť reklamu