Zóny pre každého študenta

Stávka

Stávka (Rozprávka)
V období dažďov sa korytnačka a zajac často stretávali pri trhaní bylín na lúke alebo pri hľadaní lesných plodov v lese.

„Aké máš krátke nôžky!" vysmieval sa jej raz zajac a chvastal sa: „Myslím, že prebehnem šesť míľ, zatiaľ čo ty zvládneš horko-ťažko jednu."

„To predsa nie je až také dôležité," odsotila pani zajacová svojho muža nabok. „Napokon - každý nemôže byť taký rýchly a múdry ako zajac."

„Nie," odvetila korytnačka skromne. „Ale napriek tomu by som s tebou rada bežala opreteky."

„Ty so mnou?" rozosmial sa zajac. A jeho žena dodala: „Akiste žartuješ, moja milá."

„Prečo? Myslím to celkom vážne," ubezpečovala ich korytnačka.

„Vari si sa zbláznila? Chceš uzatvárať stávku a pretekať sa so mnou?! Súhlasím. Hneď zajtra ráno sa môžu preteky začať!" zvolal zajac. A pretože sa už teraz cítil víťazom, bol zvedavý, o čo sa stavia.

„Len sa neboj. Stavím všetko, čo mám, a dúfam, že ty urobíš takisto," odvetila korytnačka.

Zajac tiež prisľúbil a nanajvýš spokojný odišiel so svojou ženou domov.

Aj korytnačka sa pobrala domov.

„Musím si ešte čosi vybaviť, poďte so mnou," povedala po večeri svojim šiestim deťom. A tie ju ochotne nasledovali do tmavého lesa.

„Tu sa posadíš a budeš čakať, kým zajtra ráno okolo teba prebehne zajac. Keď zbadáš, že sa približuje, zavoláš: Utekaj, zajko, utekaj!" prikazovala stará korytnačka pri najbližšom ohybe cesty svojmu najmladšiemu. Ten zopakoval, čo má zajtra povedať, a mama korytnačka odišla s ostatnými ďalej. Až po ďalšiu križovatku. Tam povedala druhému z detí: „Tu si sadneš a budeš čakať. A keď zajtra ráno okolo teba pobeží zajac, zakričíš: Utekaj, zajko, utekaj!" Malá korytnačka zopakovala jej slová a mama sa s ostatnými pobrala ďalej.

Na ďalšom ohybe cesty nechala tretiu korytnačku a potom ďalšiu - rozostavila ich pozdĺž celej pretekárskej trate až po veľký kameň, kde bol cieľ.

„Tu budeš čakať ty, syn môj. A keď sa tu zajtra ráno objaví zajac, začneš hneď kričať: Vyhrala som, vyhrala!" prikazovala korytnačia mama svojmu najstaršiemu dieťaťu.

Keď všetko zariadila, odišla domov a ľahla si spať, pretože sa mohla na svoje deti spoľahnúť.

No zajac od vzrušenia dlho nemohol zaspať. Ani raňajkovať nechcel.

„S prázdnym žalúdkom sa beží ľahšie," vysvetľoval svojej žene.

„Ale, mužíček môj milý, veď tak či tak vyhráš ..."

„Nech sa moje víťazstvo zaskvie tak, ako je to len možné. Maj sa pekne, moja milá. Do videnia!"

A odišiel.

Korytnačka už sedela pri štarte.

„Jeden, dva, tri - štart," odpočítala a pustila sa vedno so zajacom do behu. No po chvíli zastala a obrátila sa. Uvelebila sa pohodlne doma a čakala na svoje deti.

Zajac bežal, ako najrýchlejšie vládal.

,Musím sa pozrieť, či tú korytnačku ešte vôbec vidieť,' pomyslel si pri prvom ohybe cesty, zastal a obzrel sa.

Vtom však začul vpredu volanie: „Utekaj, zajko, utekaj!"

Ako sa zľakol! Vzal nohy na plecia a pustil sa do behu. No na ďalšom ohybe začul opäť. „Utekaj, zajko, utekaj!"

Zajac sa rozbehol ešte rýchlejšie. Fičal ako vietor. No zakaždým, keď si pomyslel, že získal obrovský náskok, zaznel mu v ústrety radostný korytnačí hlas: „Utekaj, zajko, utekaj!"

Zajacovi sa zdalo, že mu narástli krídla. „Hneď som v cieli," pomyslel si, keď zazrel veľký biely cieľový kameň.

„Vyhrala som, vyhrala!" kričal korytnačkin syn, ktorý tam spokojne sedel a čakal.

To už bolo na zajaca priveľa. Spadol a zostal ležať ako mŕtvy.

„Padol do bezvedomia," oznámil najstarší korytnačkin syn svojej mame.

„Veru, veru. Z nás si neslobodno uťahovať," vzdychla si korytnačka.

A zajacovej žene, ktorá sa s plačom prišla ospravedlniť za svojho muža i za seba, korytnačka dobromyseľne povedala: „Vylieč si svojho muža a povedz mu, že nechcem jeho majetok. Ale nech si zapamätá toto: Je veľmi hlúpy ten, kto sa vyvyšuje nad ostatných a považuje sa za múdrejšieho a lepšieho."
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/rozpravky/10186-stavka/