Pes, ktorý nevedel štekať
Autor: mamicka
Typ práce: Ostatné
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.12.2014
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 1 070 slov
Počet zobrazení: 2 828
Počet zobrazení: 2 828
Tlačení: 234
Uložení: 249
Uložení: 249
Pes, ktorý nevedel štekať (Rozprávka)
Bol raz jeden pes, ktorý nevedel štekať. Neštekal, nemiaukal, nemúkal, neerdžal, nevydával nijaký zvuk. Bol to osamelý psík, ktovie, ako sa dostal do dediny, kde okrem neho nemali nijakých psov. Sám by nikdy nebol prišiel na to, že mu čosi chýba. Upozornili ho ostatné zvieratá. Povedali mu:
- Ako to, že neštekáš?
- Ani neviem... nie som tunajší...
- Čo tým chceš povedať? Nevieš, že všetci psi štekajú?
- Načo?
- Stekajú, lebo sú psi. Stekajú na okoloidúcich tulákov, na protivné mačky, na mesiac. Stekajú, keď sú spokojní, keď sú nervózni, keď sú nahnevaní. Najviac cez deň, ale trochu aj v noci.
- Možno, ale ja...
- Čo ty? Ty si výnimka, raz o tebe budú písať noviny.
Pes raz nevedel, čo má povedať. Nevedel štekať a nemal ani potuchy, kde by sa to mohol naučiť.
- Opakuj po mne, - povedal mu raz kohútik, ktorému prišlo chudáčika psa ľúto. A dva-tri razy hlasno zakikiríkal.
- Mne sa to zdá veľmi ťažké, - namietol psík.
- Ale choď, je to celkom jednoduché. Dobre počúvaj a pozeraj na môj zobák. Pozoruj ma a usiluj sa po mne opakovať.
Kohútik znova zakikiríkal.
Psík skúsil zopakovať, čo počul, ale z hrdla mu vyšiel iba akýsi čudný škrek, ktorý poplašil sliepky.
- To nič, - povedal kohútik, - na prvý raz sa to málokomu podarí. Nože to skús znova.
Psík to skúsil raz, dva razy, tri razy. Skúšal to celý deň. Aj ďalší a ďalší. Zavše zašiel do lesa, aby ho nik nerušil. Jedného dňa sa mu v lese podarilo zakikiríkať tak naozajstne, krásne a nahlas, že líška, ktorá ho začula, si pomyslela: „Konečne ma prišiel navštíviť kohút. Zabehnem za ním a privítam ho..." Ozlomkrky mu vybehla oproti, ale nezabudla si vziať vidličku, nožík a obrúsok, lebo pre líšku niet chutnejších raňajok ako mladučký kohútik. Viete si predstaviť, ako sa asi cítila, keď namiesto kohúta zbadala psa, skrúteného do klbka, ktorý podchvíľou zakikiríkal.
- Tak je to teda, - povedala líška, - ty si mi nastrojil pascu.
- Pascu?
- Áno, predstieral si, že v lese je stratený kohút, a skryl si sa, aby si ma chytil. Našťastie som ťa včas zbadala. To nie je čestné. Psi zvyčajne štekajú, aby ma upozornili, že idú poľovníci.
- Ver mi, že ja... Poľovačka mi ani na um nezišla. Prišiel som sem cvičiť.
- Cvičiť? A čo?
- Učím sa štekať. Už to skoro viem, počúvaj, ako mi to ide. A zakikiríkal, až sa hora otriasla.
Líška sa až prehýbala od smiechu. Váľala sa po zemi, držala sa za brucho, hrýzla si fúzy a chvost. Nášho psíka to nesmierne zarmútilo, sklonil hlavu a odišiel so slzami v očiach.
Neďaleko sedela kukučka. Zbadala psíka a prišlo jej ho ľúto.
- Čo sa ti stalo?
- Nič.
- Prečo si taký smutný?
- Ach... neviem štekať. Nikto ma to nenaučil.
- Nič to! Ja ťa to naučím. Pozorne ma počúvaj a pokús sa opakovať po mne: kuku, kuku, kuku... Rozumel si?
- Vidí sa mi to celkom ľahké.
- Je to ľahučké. Ja som to vedela už od malička. Skús: kuku, kuku...
- Ku... - sproboval psík, - ku...
Skúšal to celý deň, ba aj nasledujúci. O týždeň mu to už išlo celkom dobre. Bol so sebou spokojný a myslel si: „Konečne, konečne viem naozaj štekať. Teraz sa mi nik nebude posmievať."
V tom čase sa začali poľovačky.
Lesy sa hmýrili poľovníkmi, aj takými, ktorí strieľajú do všetkého živého. Takí by bez váhania strelili aj do škovránka. Okolo práve šiel jeden z nich, keď tu začul spoza kríčka kuku, kuku... Namieril pušku a - bum! prásk! - dvakrát vystrelil.
Psíka našťastie netrafil, guľky mu prefičali tesne okolo uší. Psík sa pustil vnohy. Videlo sa mu to však veľmi čudné: „Ten poľovník sa asi zbláznil, veď strieľa do štekajúceho psa..."
Poľovník medzitým hľadal úlovok. Bol si istý, že kukučku zastrelil.
- Asi ju odnieslo to psisko, ktovie, odkiaľ sa tu vzalo, - hundral. Bol taký nahnevaný, že vystrelil dokonca aj do myšky, ktorá vystrčila hlavu z diery, ale netrafil ju.
Psík utekal a utekal...
Zakončenie prvé
Psík utekal. Dobehol na lúku, kde sa pokojne pásla krava.
- Kam bežíš?
- Neviem.
- Zostaň tu, naokolo rastie výborná tráva.
- Tráva mi nepomôže...
- Si chorý?
- A ešte ako! Neviem štekať.
- Veď je to najjednoduchšia vec na svete! Počúvaj: mú... mú... mú... Ako sa ti to páči?
- Celkom dobré. Ibaže to nie je ono. Ty si krava...
- Pravdaže som krava.
- Ja nie, ja som pes.
- Pravdaže, ty si pes. A čo má byt? Prečo by si sa nemohol naučiť moju reč?
- To je nápad! To je nápad!
- Čo?
- To, čo mi práve zišlo na um. Naučím sa reči všetkých zvierat a dám sa k cirkusantom. Budem mat úspech, zbohatnem a ožením sa s princeznou. Prirodzene, so psou princeznou.
- Dobre si to vymyslel. Tak do práce. Počúvaj: mú... mú... mú...
- Mú... - zopakoval pes.
Bol to pes, ktorý síce nevedel štekať, ale mal mimoriadne nadanie na reči.
Zakončenie druhé
Psík utekal a utekal. Stretol sedliaka.
- Kam bežíš?
- Ani sám neviem.
- Poď so mnou. Práve potrebujem psa, ktorý by mi postrážil kurín.
- Aj by som šiel, ale upozorňujem vás: neviem štekať.
- Tým lepšie. Keď pes šteká, zlodeji sa naľakajú a ujdú. Teba nezačujú, prikradnú sa bližšie a ty ich budeš môcť pohryznúť. Aspoň dostanú, čo si zaslúžia.
- Dobre teda, - povedal pes.
Tak si pes, ktorý nevedel štekať, našiel zamestnanie, reťaz a plnú misku.
Zakončenie tretie
Psík utekal a utekal. Zrazu sa zastavil. Aký čudný zvuk to začul! Hav, hav, ozývalo sa. Hav, hav!
„Tento zvuk mi je akýsi známy, "pomyslel si. „Ibaže si neviem spomenúť, ktoré zviera ho vydáva."
- Hav, hav.
„Vari žirafa? Nie, to bude krokodíl. Krokodíl je mocné zviera. Musím byť opatrný."
Psík sa plazil pomedzi kríky k miestu, odkiaľ sa ozývalo hav, hav, a srdce mu ktovie prečo prudko bilo.
- Hav, hav! „Och, veď je to pes."
Viete, bol to práve pes toho poľovníka, ktorý pred chvíľou vystrelil, keď začul kukanie.
- Ahoj, pes!
- Ahoj, pes!
- Prezraď mi, aký čudný zvuk si to vydával.
- Zvuk? Pre teba to predsa nie je čudný zvuk, ale obyčajné psie štekanie.
- Štekanie? Ty vieš štekať?
- Jasné, že viem. Hádam si nemyslíš, že budem trúbiť ako slon alebo ručať ako lev!?
- Naučil by si ma to?
- Ty nevieš štekať?
- Nie.
- Pozorne počúvaj, robí sa to takto: hav, hav, hav...
- Hav, hav, - rýchlo zopakoval psík. Bol šťastný a dojato si pomyslel: „Konečne som si našiel správneho učiteľa."
Bol raz jeden pes, ktorý nevedel štekať. Neštekal, nemiaukal, nemúkal, neerdžal, nevydával nijaký zvuk. Bol to osamelý psík, ktovie, ako sa dostal do dediny, kde okrem neho nemali nijakých psov. Sám by nikdy nebol prišiel na to, že mu čosi chýba. Upozornili ho ostatné zvieratá. Povedali mu:
- Ako to, že neštekáš?
- Ani neviem... nie som tunajší...
- Čo tým chceš povedať? Nevieš, že všetci psi štekajú?
- Načo?
- Stekajú, lebo sú psi. Stekajú na okoloidúcich tulákov, na protivné mačky, na mesiac. Stekajú, keď sú spokojní, keď sú nervózni, keď sú nahnevaní. Najviac cez deň, ale trochu aj v noci.
- Možno, ale ja...
- Čo ty? Ty si výnimka, raz o tebe budú písať noviny.
Pes raz nevedel, čo má povedať. Nevedel štekať a nemal ani potuchy, kde by sa to mohol naučiť.
- Opakuj po mne, - povedal mu raz kohútik, ktorému prišlo chudáčika psa ľúto. A dva-tri razy hlasno zakikiríkal.
- Mne sa to zdá veľmi ťažké, - namietol psík.
- Ale choď, je to celkom jednoduché. Dobre počúvaj a pozeraj na môj zobák. Pozoruj ma a usiluj sa po mne opakovať.
Psík skúsil zopakovať, čo počul, ale z hrdla mu vyšiel iba akýsi čudný škrek, ktorý poplašil sliepky.
- To nič, - povedal kohútik, - na prvý raz sa to málokomu podarí. Nože to skús znova.
Psík to skúsil raz, dva razy, tri razy. Skúšal to celý deň. Aj ďalší a ďalší. Zavše zašiel do lesa, aby ho nik nerušil. Jedného dňa sa mu v lese podarilo zakikiríkať tak naozajstne, krásne a nahlas, že líška, ktorá ho začula, si pomyslela: „Konečne ma prišiel navštíviť kohút. Zabehnem za ním a privítam ho..." Ozlomkrky mu vybehla oproti, ale nezabudla si vziať vidličku, nožík a obrúsok, lebo pre líšku niet chutnejších raňajok ako mladučký kohútik. Viete si predstaviť, ako sa asi cítila, keď namiesto kohúta zbadala psa, skrúteného do klbka, ktorý podchvíľou zakikiríkal.
- Tak je to teda, - povedala líška, - ty si mi nastrojil pascu.
- Pascu?
- Áno, predstieral si, že v lese je stratený kohút, a skryl si sa, aby si ma chytil. Našťastie som ťa včas zbadala. To nie je čestné. Psi zvyčajne štekajú, aby ma upozornili, že idú poľovníci.
- Ver mi, že ja... Poľovačka mi ani na um nezišla. Prišiel som sem cvičiť.
- Cvičiť? A čo?
- Učím sa štekať. Už to skoro viem, počúvaj, ako mi to ide. A zakikiríkal, až sa hora otriasla.
Líška sa až prehýbala od smiechu. Váľala sa po zemi, držala sa za brucho, hrýzla si fúzy a chvost. Nášho psíka to nesmierne zarmútilo, sklonil hlavu a odišiel so slzami v očiach.
Neďaleko sedela kukučka. Zbadala psíka a prišlo jej ho ľúto.
- Čo sa ti stalo?
- Nič.
- Prečo si taký smutný?
- Ach... neviem štekať. Nikto ma to nenaučil.
- Nič to! Ja ťa to naučím. Pozorne ma počúvaj a pokús sa opakovať po mne: kuku, kuku, kuku... Rozumel si?
- Vidí sa mi to celkom ľahké.
- Je to ľahučké. Ja som to vedela už od malička. Skús: kuku, kuku...
- Ku... - sproboval psík, - ku...
Skúšal to celý deň, ba aj nasledujúci. O týždeň mu to už išlo celkom dobre. Bol so sebou spokojný a myslel si: „Konečne, konečne viem naozaj štekať. Teraz sa mi nik nebude posmievať."
V tom čase sa začali poľovačky.
Lesy sa hmýrili poľovníkmi, aj takými, ktorí strieľajú do všetkého živého. Takí by bez váhania strelili aj do škovránka. Okolo práve šiel jeden z nich, keď tu začul spoza kríčka kuku, kuku... Namieril pušku a - bum! prásk! - dvakrát vystrelil.
Psíka našťastie netrafil, guľky mu prefičali tesne okolo uší. Psík sa pustil vnohy. Videlo sa mu to však veľmi čudné: „Ten poľovník sa asi zbláznil, veď strieľa do štekajúceho psa..."
Poľovník medzitým hľadal úlovok. Bol si istý, že kukučku zastrelil.
- Asi ju odnieslo to psisko, ktovie, odkiaľ sa tu vzalo, - hundral. Bol taký nahnevaný, že vystrelil dokonca aj do myšky, ktorá vystrčila hlavu z diery, ale netrafil ju.
Psík utekal a utekal...
Zakončenie prvé
Psík utekal. Dobehol na lúku, kde sa pokojne pásla krava.
- Kam bežíš?
- Neviem.
- Zostaň tu, naokolo rastie výborná tráva.
- Tráva mi nepomôže...
- Si chorý?
- A ešte ako! Neviem štekať.
- Veď je to najjednoduchšia vec na svete! Počúvaj: mú... mú... mú... Ako sa ti to páči?
- Celkom dobré. Ibaže to nie je ono. Ty si krava...
- Pravdaže som krava.
- Ja nie, ja som pes.
- Pravdaže, ty si pes. A čo má byt? Prečo by si sa nemohol naučiť moju reč?
- To je nápad! To je nápad!
- Čo?
- To, čo mi práve zišlo na um. Naučím sa reči všetkých zvierat a dám sa k cirkusantom. Budem mat úspech, zbohatnem a ožením sa s princeznou. Prirodzene, so psou princeznou.
- Dobre si to vymyslel. Tak do práce. Počúvaj: mú... mú... mú...
- Mú... - zopakoval pes.
Bol to pes, ktorý síce nevedel štekať, ale mal mimoriadne nadanie na reči.
Zakončenie druhé
Psík utekal a utekal. Stretol sedliaka.
- Kam bežíš?
- Ani sám neviem.
- Poď so mnou. Práve potrebujem psa, ktorý by mi postrážil kurín.
- Aj by som šiel, ale upozorňujem vás: neviem štekať.
- Tým lepšie. Keď pes šteká, zlodeji sa naľakajú a ujdú. Teba nezačujú, prikradnú sa bližšie a ty ich budeš môcť pohryznúť. Aspoň dostanú, čo si zaslúžia.
- Dobre teda, - povedal pes.
Tak si pes, ktorý nevedel štekať, našiel zamestnanie, reťaz a plnú misku.
Zakončenie tretie
Psík utekal a utekal. Zrazu sa zastavil. Aký čudný zvuk to začul! Hav, hav, ozývalo sa. Hav, hav!
„Tento zvuk mi je akýsi známy, "pomyslel si. „Ibaže si neviem spomenúť, ktoré zviera ho vydáva."
- Hav, hav.
„Vari žirafa? Nie, to bude krokodíl. Krokodíl je mocné zviera. Musím byť opatrný."
Psík sa plazil pomedzi kríky k miestu, odkiaľ sa ozývalo hav, hav, a srdce mu ktovie prečo prudko bilo.
- Hav, hav! „Och, veď je to pes."
Viete, bol to práve pes toho poľovníka, ktorý pred chvíľou vystrelil, keď začul kukanie.
- Ahoj, pes!
- Ahoj, pes!
- Prezraď mi, aký čudný zvuk si to vydával.
- Zvuk? Pre teba to predsa nie je čudný zvuk, ale obyčajné psie štekanie.
- Štekanie? Ty vieš štekať?
- Jasné, že viem. Hádam si nemyslíš, že budem trúbiť ako slon alebo ručať ako lev!?
- Naučil by si ma to?
- Ty nevieš štekať?
- Nie.
- Pozorne počúvaj, robí sa to takto: hav, hav, hav...
- Hav, hav, - rýchlo zopakoval psík. Bol šťastný a dojato si pomyslel: „Konečne som si našiel správneho učiteľa."
Kľúčové slová
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#pes #co by o mne povedal môj pes #pani kuku #psíkDiskusia: Pes, ktorý nevedel štekať
Pridať nový komentárVygenerované za 0.032 s.