O svetovej harmonike

Slovenský jazyk » Rozprávky

Autor: mamicka
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 832 slov
Počet zobrazení: 2 152
Tlačení: 217
Uložení: 223
O svetovej harmonike (Rozprávka)
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden staručičký kráľ a mal dvoch synov. Staršieho a mladšieho, samozrejme, pretože nemohol mať aj prostredného, keď boli len dvaja. Nuž a ten kráľ chystal sa pomaly, ale isto na večný odpočinok. Predvolal si teda jedného dňa oboch synov a vraví:

- Synovia, následníci moji! Skôr než sa odoberiem na večný odpočinok, musím zistiť, ktorý z vás dvoch sa lepšie hodí na moje kráľovské miesto.

Vtedy povedal starší syn:

- Ja som tvoj starší syn, mne patrí kráľovský trón.

No staručký kráľ pokrútil hlavou:

- Oj, synu milený, ani ty, ani mladší syn nemôžete za to, kedy ste sa narodili. Nemôžu za to ani úbohí poddaní, a preto bude lepšie, keď nebudem hľadieť na rodný list, ale vyberiem toho, ktorý má lepší rozum.

- Ha! - povedal starší syn. - Môj rozum je starší, a preto je lepší než o dva roky mladší rozum môjho brata!

- Synu! - znevľúdnel kráľ. - Môj rozum je ešte starší, a preto odídete teraz obaja do sveta a prinesiete nejaký dobrý hudobný nástroj. Lebo chcem, aby aj po mojej smrti žili poddaní veselo a s muzikou. Dohovorené!

Čo mali synovia robiť? Nemohli veru robiť nič iné, iba poslúchnuť, do sveta odísť a hľadať dáku dobrú muziku pre poddaných. Lebo im bolo jasné, že kto prinesie lepšiu, stane sa kráľovým nástupcom.

Keď prešiel rok aj deň, zastali obaja synovia pred kráľovským trónom. Hlboko sa poklonili a vravia:

- Otče náš, ktorý sedíš na vysokom tróne, splnili sme tvoje želanie, našli sme muziku podľa svojho najlepšieho vedomia aj podvedomia.

- Výborne! - povedal staručičký kráľ. - Predstúp najprv ty, mladší synu, a ukáž, ako chceš obveseliť úbohých poddaných.

Starší syn zlostne zamrmlal, ale pri pohľade na kráľovskú bradu stíchol a dal prednosť mladšiemu bratovi. Ten vybral spoza kabáta - no dajsamisvete! - obyčajnú vŕbovú píšťalku. A vraví:

- Pochodil som obe polovice sveta aj všetky štyri štvrtiny, vypočul som rôzne muziky, starodávne aj načisto nezrozumiteľné, videl som trúby rôznorodé aj basy bruchaté, aj husle čarodejné, ale nič sa mi nepáčilo tak ako táto vŕbová píšťalka.

Najmladší syn začal pískať... Počúva kráľ, blažene sa usmieva, poddaní prostred poľa zastanú, aj pod hrad utekajú a každý sa usmieva, lebo tá píšťalka aj spieva, aj plače, aj sa smeje, celkom tak, akoby v nej naozajstní ľudia spievali aj plakali, aj sa radovali.

Keď dopískal, poklonil sa mladší syn pred kráľom a ten mu vraví:

- Krásna to bola pieseň, syn môj. Ale treba vypočuť aj tvojho brata, aby som sa nedopustil dejepisnej nespravodlivosti. Hraj, syn môj staršieho vydania!

Vtedy sa starší syn pekelne zarehotal a takisto pekelne vraví:

- Há! Zapáčila sa vám hlúpa píšťala, vystružlikovaná z obyčajnej vŕby obecnej! Vidieť, že ste ešte nevideli svetové nástroje. Ja, človek rozumom navštívený, vymyslel som svetovú harmoniku!

- Čóóó? - začudoval sa kráľ. - Akúže svetovú harmoniku, nože mi ju ukáž, nech sa trocha poučím!

- Cha! - vraví pohŕdavo starší brat. - Moju harmoniku nikdy celú neuvidíte, lebo nie je prehodená cez plece, ale cez celú zemeguľu. Jeden jej koniec je na severnom póle, druhý na južnom a prostriedok prechádza cez najhorúcejšiu Afriku. Teda na jednom kuse mojej harmoniky je noc, na ďalšom deň a okrem toho ešte niekde aj leto a o kus ďalej treskúca zima s večnými ľadovcami.

- Čo? - zvolal staručičký kráľ. - To som ešte naozaj nepočul. Nuž predveď mi ten zázračný nástroj, nech vidím, či bude dobrý pre našu budúcnosť!

Vtedy starší brat vybral z vrecka prenosnú vysielačku, jednu vlnu naladil na južný pól, druhú na severný a vraví:

- Pozor, pozor! Volám svetovú harmoniku! Na zahratie prvej uspávanky pripraviť sa, pozor... tri!

V tej chvíli, pánajána! V tej chvíli sa na celej zemeguli začali robiť strašidelné veci. Harmonika dúchla, a nad jednotlivými oblasťami sveta zalomozili tajfúny, uragány a všelijaké neznáme vetry, aké doteraz ľudstvo nezažilo. Harmonika sa nafúkla - a ľudstvo sa za hlavu chytá, pretože domy, stromy, rieky, moria, ba aj obyvateľstvo akoby magnet priťahoval a vťahoval do blízkosti toho vdychujúceho nástroja. Tam, kde je noc, budia sa od hroznej muziky batoliatka a revú ustatým rodičom do uší. Tam, kde je deň, otriasajú sa školské budovy aj verejné úrady od harmonikovej uspávanky, takže sa nedá ani učiť, ani úradovať a celý život ide celkom naopak.

Staručký kráľ sedí na tróne, uši si zapcháva, poddaní do pivníc zaliezajú.

Asi po hodine spamätal sa konečne kráľ a zvolal hromovým hlasom:

- Zastaviť! Okamžite zastaviť! Zľakol sa starší brat, vydáva cez vysielačku rozkaz: - Haló, haló, uspávanku prerušiť... pozor... tri!

Stíchne svetová muzika, svet sa pomaly-pomaličky do pôvodného stavu vracia, batoliatka sladko zaspávajú, žiaci sa učia, úradníci úradujú... a staručičký kráľ vraví:
- Syn môj, možno je to svetový nástroj, možno by nám aj slávu priniesol, možno by aj svet poprevracal, ale nehnevaj sa, počúvať sa to nedá. Choď ty len, rozober tú zázračnú záležitosť, popredaj súčiastky, a nech už viac tú kvíkačku nepočujem. Tak aj muselo byť. Mladší brat sa stal kráľom a starší? Nuž starší do konca života rozoberal svetovú harmoniku a predával ju ako náhradné súčiastky do rôznych autoservisov. Takže sa vlastne tiež nemal zle. Ibaže nekraľoval.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#osmijanko #osmijanko  rozprávka hudobne nástroje #OSMIJANKO SA VRACIA #dajsamisvete


Odporúčame

Slovenský jazyk » Rozprávky

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.017 s.
Zavrieť reklamu