Zóny pre každého študenta

O somárskej sove a sovskom somárovi

O somárskej sove a sovskom somárovi (Rozprávka)
Žila si v temnej hore sova. Ako sa na sovu sluší, mala velikánske uši a rozumu vyše hlavy. Z tej rozumovej príčiny zvolili ju kedysi lesné zvery za vysokohorskú náučnú slovnicu. Sedela na jedli, húkala, celému lesu múdre rady dávala a to bolo jej zamestnanie. Jedného dňa - lepšie povedané istej čarodejnej noci - povedala si tá sova:

- Ustatá som z rozdávania učeností, vyberiem si dovolenku, oddýchnem si zopár dní!

No dobre, ale akože za ten čas budú žiť lesné tvory aj netvory bez nočných soviných múdrostí? Porozmýšľala, pohútala, pohúkala a ešte tej noci sa rozhodla, že to zariadi celkom jednoducho. Že si na ten týždeň pričaruje - zástupcu.

A pretože iné učené sovy v tom lese nežili, nakreslila zobákom do machu čarovný kruh, hodila doň jedno vlastné pierko a tri muchotrávkové semiačka a takto čarodejné zamrmlala:

- Huhubunu, turuhuru, bulububu, normatívum, ablatívum, pác!

V civile to znamenalo: Kto vstúpi do tohto čarodejného kruhu, nech sa premení na sovu a rozdáva učenosť až do omrzenia sveta! Potom sa spokojná sova vrátila domov a bezstarostne sa uložila na denný spánok.

Stalo sa však v to ráno, že istý gazda nepozorne zavrel maštaľ a z maštale utiekol do sveta - somár. Šiel, šiel, najprv cestou, potom necestou, nakoniec vbehol do lesa - a čo sa nestalo! Skočil si veselo do čarodejného územia. Chcel zahíkať - ale zahúkal, chcel vyhodiť kopýtkami, ale zamával krídlami, chcel si chmatnúť trávy do papuľky - a ďobol zobákom. Pretože bola z neho v momente momentálnom učenecká sova na nerozoznanie.

Sedí sova-somár na vysokom strome, hlavou krúti, žltými očiskami pozoruje svet a nijako si nevie vpratať do somárskeho rozumu, čo sa vlastne stalo. Dozvie sa všetko až večer od tej naozajstnej sovy nesomárskej. Vtedy zaplače, ale nakoniec pristane.

- Dobre, - vraví. - Budem ťa týždeň zastupovať, učené rady rozdávať, ale sľúb mi, že ma po týždni znova na somársku fazónu prerobíš!

- Prerobím, prerobím! - dušuje sa sova. - Načo by sme tu boli dve učenkyne na jeden jediný les!

Tak sa rozlúčili a tá prvá odletela na celozávodnú dovolenku.

Somárska sova sedí, rady rozdáva čudné-prečudesné, takže sa les už ani na les nepodobá, ale na akési šialenecké priestranstvo. Somárska sova radí - nech jedle rastú hore koreňmi! Nonono! Mravce nech bývajú v orlích hniezdach, orol nech po pníkoch lezie ako pánbožkova kravička, pánbožkova kravička v líščom brlohu nech slnko hľadá a líška... Čože budem ďalej vravieť, nič nebudem vravieť, veď len tak to mohlo vyzerať, keď sa hora na somársky rozum dala. A hora šumí, šumí...

- Jujujujujúúúj, aleje to divné životosprávanie...

Našťastie ešte nijaký týždeň netrval večne. Tak ani tento. Na ôsmu noc zašumeli krídla naozajstnej sovy nad lesom, a tá somárska kričí:

- Héééj, kamarátka, hybaj, ukážem ti, ako múdro som tu poradovala!

Pozrie zrekreovaná sova -húúúú - to je kalamajka. Bleskovo zlietne k somárskemu zástupcovi a hučí:

- Oj, ty štvrťvzdelanec, akože si mi horu poprevracal, veď ju ani za dve storočia nedám dokopy! Tu máš, nakreslím ti somárske kolo, skoč ta bez meškania a také múdrosti si doma rozdávaj...

A hneď aj kreslí na machu somársky čarodejný kruh. Hodí doň hrdzavú konzervovú škatuľu, za kvapku komárieho sadla a zahúka:

- To, čo je tu z komára, nech mi spraví somára, bumba flumba pááác! - a chce tú somársku sovu potisnúť do čarokruhu. Eéééj, ale pošmykne sa sama, na zobák zletí... pác ho! - rovno na to zakliate miesto.

Somárska sova zobákom od strachu zaklepoce, pretože dole, v čarodejnom kole, híka čistokrvný somár!!! Híka, kopýtkami dupoce, od hrôzy sa cez les cvalom pustí a beží, beží...

Keď svitlo ráno, zadychčaný soví somár zastal pod horou. Tam ho aj zdrapil nahnevaný gazda a ak ho hreší tak ho hreší:

- Juj, ty zázrak híkajúci, kde si sa mi toľký čas túlal! -a nakoniec mu aj palicou zo tri priloží.

Vtom ten somár so sovím rozumom prerečie:

- Zle robíš, gazda, že ma biješ. Keď ma budeš biť, rebrá mi dolámeš, nanič ti nebudem Ale keď sa mi dáš najesť, zmocniem a hocaký náklad utiahnem.

Gazdovi od počudovania skoro oči vypadli a vraví:

- Ešte som nevidel, že by mal somár toľko rozumu! Múdro vravíš, braček, podobrotky sa výhodnejšie dorozumieme!

Odniesol somára domov na vlastnom chrbte a všade rozchýril, ako ten zver zmúdrel, od koňa ho nerozoznáš.

Od tých čias - výnimka potvrdzuje pravidlo. Medzi sovami učenými sa niekedy nájde sova somárska. A medzi somármi -tiež tak výnimočne - sa sovia múdrosť blysne. To je z toho, že v noci sa dejú veci čudné, prečudesné, ba až zázračné.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/rozpravky/10265-o-somarskej-sove-a-sovskom-somarovi/