O býkovi Estébanovi

O býkovi Estébanovi (Rozprávka)
Stalo sa to celkom neočakávane v Španielsku, zemi ohnivej, a hrdinom bol najzúrivejší svetový býk - Estéban. Po našom povedané - zase len Štefan.

Nuž tento Estéban bol najzúrivejší zúrivec, akého kedy zem nosila. Všetci toreadori, čiže zápasníci, utekali pred ním, len čo vbehol do arény, a radšej si urobili svetovú hanbu, než by sa dali zaklať tým diabolským zverom.

A keď tak vždy jeden po druhom utiekli a obecenstvo revalo, že chce nazad peniaze za vstupenky, pretože to nebol nijaký býčí zápas, ale obyčajné preteky v behu na dvesto metrov, zamyslel sa majiteľ strašidelného zvieraťa a takto si povedal:

- Býk má byť zúrivý, to je pravda. Ale aj priveľa zúrivosti škodí, pretože takto na ňom vonkoncom nič nezarobím. Treba ho dostať do primeranej zúrivosti, aby bol tak akurát.

Rozmýšľal majiteľ Juan Estacado a nakoniec rozhodol, že bude toho zúrivého Estébana napájať svojimi vlastnými protinervovými kvapkami.

Vymyslené, vykonané. Juan Estacado kúpil päť hektolitrov utišujúcich kvapiek a začal nimi trikrát denne na lačný žalúdok kŕmiť býka Estébana.

Prešlo pár dní, prišla nedeľa. V slávnostne šumiacom hľadisku čakali nedočkaví diváci a v aréne trasúci sa toreador. Zahrmel pochod, otvorili sa vráta a do arény vbehol - vlastne... nonono... solídnym krokom vošiel zúrivý býk Estéban.

Toreador zakýval červenou handrou a zuby sa mu rozdrkotali od hrôzy, čo na to povie ten hrozný zver. No Estéban nežne vyvalil okále, pricupkal k červenej handre, mierumilovne ju ovoňal a pobral sa na zdravotnú prechádzku okolo arénového plota. Obecenstvo zhíklo, zašumelo, toreador prestal drkotať ozubením a nabral smelosti. Vzal do ruky kopiju, priblížil sa od boku k hroznému Estébanovi a pošteklil ho po rebrách.

Estéban zastal, roztiahol papuľku do priateľského úsmevu a - chuachuachua, chuachuachua! - rozosmial sa načisto nebýkovsky, zato však veľmi príjemne.

Diváci vzrušene vydýchli a potom sa ozval rev údivu. A toreador chodí celý nešťastný, červeným súknom máva, kopijami Estébana šteklí, ale ten zachováva až nezdravo dobré nervy vo svojom strašidelnom býčom tele.

Asi po hodine spravil Estéban prvý bojový pohyb: priateľsky toreadora oblizol. Obecenstvo už nespokojne mrmle, dokonca sa rozchádza a pýta pri pokladnici nazad peniaze za to nulové predstavenie. Po ďalšej hodine je už hľadisko načisto prázdne, sedí v ňom iba Carmen, žena toho toreadora. Vtedy prikročí Estéban k ohrade, ľahne si, zívne a na celú arénu zvolá - načisto ľudským hlasom:

- Miláčikovia, mňa neprovokujte! Mám nervy dobré ako pánbožkova kravička. Dobrú noc!

A spokojný zúrivec zaspí sladko, až radosť počúvať.

Túto príhodu som sa dozvedel od ženy toho toreadora. Rozprávala mi ju a strašne plakala. Bodaj by aj nie! Veď od toho dňa, ako sa Estéban vyliečil, jej vlastný muž, pán toreador, nesmie vidieť ani býka, ani červenú handru. Lebo sa rozzúri tak, že je životu nebezpečný.