O načisto oslobodenej princeznej

O načisto oslobodenej princeznej (Rozprávka)
Šťastlivo som teda prekonal športovú prekážku a dostal som sa na najbližšiu železničnú stanicu. Zakúpil som si miestenku aj lístok a vyšiel na perón k príslušnému rýchliku. A tu ma čakalo príjemné prekvapenie: rýchlik bol presne ten, do ktorého som nastúpil kedysi dávno, v prvej prekážkovej rozprávke!

Hneď som tušil, že sa vraciam do svojej pôvodnej krajiny, v ktorej vládne môj starý dobrý známy -Tutohento.

Nuž celkom rád nasadol som do starého dobrého vlaku a dal sa na spiatočnú cestu. Spolucestujúcich niet -komuže by sa chcelo cestovať v takej zime! A predsa sa mi odrazu zdalo, že nie som sám, že sa tu ktosi chichúňa... Aj veselo, aj zlomyseľne, ale predovšetkým zlomyseľne. Pozriem na zem -nič. Pozriem hore - takisto nič. Vtom padne moje oko na záchrannú brzdu a -ja tvoju mikroorganizmu! Na záchrannej brzde sedí človiečatko nie väčšie ako kvasená uhorka. Oblečené má červené gatky, červený kabátik, na hlave špicatú červenú čiapočku so zlatým brmbolčekom šošovicovej veľkosti. A chichúňa sa drobulinkým, zato však superzlomyseľným chichotíkom.

- No-no-no! - pohrozil som sa mu. - Nepreluduj sa mi tu, ty prelud! Hneď a zaraz nech si dole zo záchrannej hamovky, lebo mi môžeš narobiť pokutu za neviem koľko korún!

Človiečatko sa rozcingotalo smiechom ako prestávkový zvonček a miniručičkou ukázalo na záchrannú brzdu, ako by ma núkalo, aby som ju lapil a potiahol!

Nahneval som sa:

- Ty trpasličí chuliš! - vravím. - Provokuješ slušné občianstvo na zastavovanie vlakov! Ale aby si vedel -just nelapím!

- Lapííííš! - zakvíkalo to podkušiteľstvo. - Lapííííš...

Ešte viacej som sa nahneval:

- Nelapím!

- Lapííííš, lapííííš! - chichúňa sa červené človieča, skáče po záchrannej brzde a nakoniec sa zlomyseľne usadí - na samej rukoväti.

To som už nevydržal. Vyskočil som, že to svoje pokušenie trocha vycápem po červených nohavičkách. A keď som ho chcel schmatnúť - zoskočilo. Ešte raz pisklo - lapíííš! - a kam zmizlo, dodnes neviem. Pretože namiesto človiečika lapila moja ruka rukoväť záchrannej brzdy. Lapila - a potiahla. Fŕŕŕ...! Vlakové kolesá zaškrípali - a rýchlik zastal tak prudko, že som sám seba našiel v celkom opačnom kúte oddelenia.

Sedel som, opatrne si ohmatával hlavovú hrču a v obtlčenom rozume mi jednostaj zvoní:

- Lapmis, lapiiiis...

Odrazu som sa strhol! Veď ten trpasličí podkušiteľ mohla byť vlastne moja - ôsma prekážka! Zaplatím za ňu síce veľa korún, ale ak by sa to jedno jediné slovo, ktoré neprestajne pišťal, hodilo do oslobodzovacieho receptu, potom...

Hneď som si všetko v hlave zopakoval - a naozaj! Zvýskol som od radosti, keď som poskladal všetky oslobodzovacie slová, aj toto posledné.

Pripíšme si slovo „LAPÍŠ" k doterajším oslobodzovacím slovám, a vyjde nám celý kompletný recept na oslobodenie princeznej. Zrozumiteľnejší recept som si ani nemohol želať. Veď je jasné, že jediné číslo, ktoré ja Osmijanko môžem napísať, je osem. Ako lapiť draka pomocou osmičky? Nuž to je predsa také jednoduché, že o tom škoda rozprávať.

Bezodkladne som zaplatil pokutu za nepredvídané zastavenie rýchlika mimo stanice a rozbehol som sa k dračiemu obydliu. Cestu som si už predtým zistil na dračej mape-špeciálke, a tak som onedlho pocítil vo vzduchu vôňu síry a horúčavu z ôsmich dračích papuliek. Potichu, aby ma zlý Chrumulikus nezbadal, zakrádal som sa k dračej diere. Odrazu sa mi rozklepotalo srdce: zočil som princeznú!

Zlatovlasá Tamtotá ležala na pohodlnom ležadle, ovenčená kvetinami, a cmúľala obrovskú lízanku v podobe dračej hlavy. A naozajstný drak - o niekoľko metrov ďalej! Prikladal na oheň celé stromy aj s koreňmi. Nad ohňom sa hompáľal asi stolitrový kotol! Srdce sa mi skoro zastavilo! Usúdil som, že osemhlavý dračisko zohrieva vodu na predvarenie nič netušiacej, nevinne lízankujúcej princeznej!

Najprv som chcel na draka skočiť, ale vtom som si spomenul na oslobodzovací recept. Tam sa predsa jasne hovorí, že draka nikto nenaľaká, ale že ho možno chytiť na číslo. Teda v mojom prípade - na osmičku.

Bleskove som vybral z kapsičky rozprávkovú písanku, največnejším perom som do nej napísal číslo osem. Potom som to číslo chytil a vrchnú slučku lasovým pohybom hodil na hlavy draka Chrumulikusa! Dielo sa podarilo! V hornej osmičkovej slučke sa odrazu chytilo osem dračích hláv! Chrumulikus zaryčal, ale ja som pevne držal dolnú slučku lasovej osmičky. Tak bol drak chytený a mohol som ho za sebou vodiť ako izbového pudlíka.

V tej chvíli zbadala princezná, že je oslobodená. Vyskočila z ležadla, podala mi lízanku a veľmi pekne vykríkla:

- Drahý Osmijanko, ďakujem ti za vyslobodenie. Odveď ma domov, nech si ma čím skôr vezme za ženu môj drahý princ Tutotento.

- Rado sa stalo a rado sa stane, princezná! - povedal som tej príjemnej slečinke. - Ale čo s hrozným drakom Chrumulikusom?

Vtedy sa princezná zvrtla, pozrela na chyteného draka a vraví:

- Pôjde s nami, však, milý Chrumčo? Je to najslušnejší šarkan, s ktorým som sa v živote stretla.

- Ale ten kotol... - zajachtal som. - Iste vás chcel predvariť, drahá princezná...

- To je nezmysel! - kývla princezná pohŕdavo alabastrovou ručičkou. - V kotle mi Chrumčo každý deň varí čokoládový puding. Stále sa bál, aby som v jeho zajatí neschudla...

Všetko sa so mnou zakrútilo od prekvapenia. Ale potom som si pomyslel: kto sa už vyzná v tomto zamotanom svete? Možno, že môžu byť dobré šarkany a zlé víly. Preto som povedal:

- Keď je tak, princezná, ideme. Kráčaj, Chrumčo, budeme mať domáceho šarkana!

Išli sme. A prišli sme. Koľko slávy z toho bolo, istotne si viete predstaviť. Nakoniec vám ešte prezradím jeden nečakaný koniec: hrozný šarkan Chrumulikus, pretože preňho nemali v kráľovskom zámku búdu, ostal bývať u mňa. Zoznámil sa s mojím verným psíčkom Osmidunčom aj s prasiatkom Osmičunčom. Práve dnes poobede som ich našiel, ako sa pekne v trojici hrajú - mesto, meno, zviera, rieka. - A tí moji dvaja na šarkana celkom priateľsky - Osmichrumčo sem, Osmichrumčo tam... Teda stalo sa aj to, čo sme na začiatku nečakali: namiesto zlého draka našiel som priateľský rodinný prírastok. Nuž je nás o jedného viac. A všetci sme s tým celkom spokojní.