O záhadnom vajci

O záhadnom vajci (Rozprávka)
En ten týnus drakulínus,

mínus bínus kočinčínus,

hudrus mudrus riekus Nílus,

hamus ňamus krokodílus,

fámus dámus Osmijánus,

rozprávok je osem,

a ty, prvá, poď sem!



Teda žil raz istý bohatý obchodník, takzvaný vajcový kráľ, a obchodoval po celom svete pomocou vtáctva kuracieho pôvodu. Okrem nekonečna sliepočiek mal ten bohatý obchodník tri dcéry. Raz poobede buchol o stôl striebornou lyžicou a vraví:

- Príbuzné moje dcéry! Odchádzam na služobnú cestu okolo sveta. Samozrejme, že vám prinesiem nejaké vzácne dary. Povedzte, čo by ste si želali.

Najstaršia dcéra, Orpingtónia, prvá predstúpila pred otecka a vraví:

- Prines mi, otec, takú hrudu zlata ako husacie vajce!

- No! - zamosúril sa obchodník. - Je to síce od konkurencie, ale pokúsim sa.

Potom predstúpila druhá dcéra, Lenghornia, a šepla:

- Mne prines, otec môj dobrotivý, taký briliant ako kačacie vajce.

- Ej, kohútik jarabý! - vykríkol prekvapený otec. - Ani toto nepatrí do mojich slepačích odborov, ale aby si nepovedala, pohľadám tú drahocennosť. A čo ty, najmladšie moje motovidlo? - prihovoril sa obchodník tretej dcére.

- Otecko milý, - povedala skromne najmladšia dcéra Pipinka. - Šťastná budem, ak sa ty bez slepačieho moru domov navrátiš. Ale keď to nasilu musí byť - teda prines mi prvé vajíčko, o ktoré sa náhodou potkneš na svojej bezvízovej púti!

Otecko sa trocha zamračil:

- Počuj, dcéra Pipinka, to mi pripomína jednu rozprávku. Neviem presne ktorú, ale mám z toho strach. No keď som tvojim sestrám prisľúbil, sľubujem aj tebe. Vynasnažím sa priniesť také vajce.

Odcestoval obchodník, po celom svete vandroval, dobré obchody dohováral a po roku sa vracia domov. V jednom vrecku - kusisko zlata, v druhom briliantisko. A práve keď kráčal v Afrike popri rieke Níl - pác! - rozplesol sa po celej svojej zemepisnej dĺžke. Potkol sa o čosi. Vstal, pozrel, čo mu to skoro palec odrazilo a - oj, maxipipigril! - na zemi leží vajčisko ako hlavisko.

Zodvihol obchodník vajce, potešil sa, že aj najmladšej dcére želanie vyplní, a veselo kráča domov.

Dcéry už čakajú, radostne ho vítajú. Keď zočia dary, prepukne taký jasot, až solídny dom podskakuje. Najväčšmi sa teší dcéra Pipinka, lebo také veľké vajko ani v cukrárni nevidela, nieto od živej sliepočky.

- Čuj, otecko predobrý, - švitorí to skromné dievčatko. -Dáme vajko pod kvočku, vysedí nám cudzokrajné kuriatko.

- Kdeže vezmeš kvočku takej veľkosti, dcéra nerozumná! -vraví obchodník. - Radšej urob z vajca praženicu, celá rodina bude sýta.

Najmladšia sklopí oči, a hneď aj slzy žiaľne vyroní.

- No-no! - zľakne sa obchodný otec. - Kvočka by vajce nezakryla, ale kúpim ti elektrickú liaheň. Len už odvodni oči svoje, dcéra, a nejač!

Na druhý deň priviezli teda liaheň, položili do nej vajce, primeranú africkú teplotu mu naštelovali. Utekali dni, bežali aj týždne. Každý netrpezlivo čaká, čo z toho supervajka vylezie. Iba tu jednej načisto temnej noci, odrazu vajce - puk! Puklo.

Všetko vyskočilo, beží k liahni. Rozospatý obchodník otvorí liaheň, a tu - ham! Cvik! Cvak! - akási ozúbkovaná tlama zahryzla mu do manžetovej gombičky.

- Pomoc! Rata! Šarkan! - kričí obchodník a uteká kadeľahšie aj kadeťažšie. Pretože z liahne sa naozaj cerí - dračia papuľa. Čeľusťami klepoce, zrejme sa jej potravy žiada. A keď tu niet nijakej princeznej, istotne sa uspokojí aj s obchodníckou dcérou.

Alebo aj s obchodníkom.

Do rána vedelo pol sveta, že u obchodníka sa vyliahol hrozný drak.

Obchodník bol už dávno za horami, dve dcéry - Orpingtónia a Lenghornia - za dolnými dolami. V dome ostala a celkom blízko pri liahni zastala najmladšia obchodnícka dcéra -Pipinka. Na dračiatko hľadí, škaredú papuľu si nevšíma, ale naopak, vidí, že sa tomu novovyliahnencovi lejú z okálikov slzy ako päste.

- Čo ti je, šarkanko, prečo plačeš? - pýta sa dobrá Pipinka a pohladká zubaté nebezpečenstvo po rozume.

- Oj, plačem ja, plačem, - bedáka to škaredé. - Krokodílie slzy roním a budem roniť, lebo som krokodíl africký, od rodného Nílu sem prinesený, syn krokodíla Hama a mamky Hamky!

- Ó! - zaplakala aj Pipinka, pretože si len teraz všimla pečiatku na vajcovej škrupine: - Syn Hama a Hamky, trieda A.

- O, - povedala. - Veď som ja príčina strašného nešťastia, lebo sa tu počestný krokodíl musel narodiť v slepačej hydi nárni!

A že bola tá Pipinka naozaj zo všetkých najlepšia, utekala do prvého obchodu, kúpila za všetky nasporené peniaze knižku „Naše krokodílčatko" a podľa všetkých predpisov to mláďa kŕmila aj vychovávala. Keď trocha podrástlo, povedala mu:

- Teraz ťa zaveziem domov k rodičom.

A čo vám ešte povedať? Nuž iba to, že ešte nijaké krokodíly nevyronili toľko sĺz ako otec Ham a mamka Hamka, keď zbadali živého, dobre živeného, ba aj vyumývaného syna.

Hneď ho namočili do nílskej vody a slávnostne ho nazvali -Pipinko. Isto si domyslíte, prečo mu dali také - u krokodílov nezvyčajné - meno.

A dobrá dcéra Pipinka? Tá už je dávno doma. Skromná ako vždy. Jediné, čo akosi nepasuje k tej skromnosti, je kabelka z najdrahšej a najpravšej krokodílej kože - dar vďačných rodičov. Keď teda stretnete na ulici milú dievčinu s krokodílou taštičkou, môžete vedieť, že je to ona. Tá, ktorá zachránila strašne škaredé mláďatko, ktorého sa všetci báli ako draka a ktoré sa volalo - Pipino Ham.



En ten týnus drakulínus,

hamus ňamus krokodílus,

hudrus mudrus riekus Nílus,

elce pelce draus,

rozprávka je aus!