O šarkanovi Svetoslavovi
O šarkanovi Svetoslavovi (Rozprávka)
En ten týnus drakulínus,
mínus bínus končinčínus,
strašnus menus Sarkanínus,
biednus mužus tragedínus,
fámus dámus Osmijánus,
rozprávok je osem,
a ty, šiesta, poď sem!
Nuž narodil sa raz na svet chlapček. Modrooký, zlatovlasý, hotový anjelik. A tak ako každý človek - nemohol si pri vlastnom narodení
vôbec nič rozkázať. Nuž mu rodičia na vlastnú zodpovednosť dali meno Svetoslav. Meno pekné, načisto vhodné, teda v tom chyba nebola.
Horšie to bolo s priezviskom. Svetoslavov otec sa volal Šarkan. Ako ráčite počuť, meno nie veľmi príjemne znejúce, ba skôr by sa dalo
povedať - strašidelné.
Keď Svetoslavko Šarkan podrástol a stal sa návštevníkom základnej školy, neraz prosil svojho dobrého otecka:
- Tatuško milý, dajme sa premenovať, volajme sa bárs aj Haťapkovci, len nie Šarkanovci. Veď ja som taký dobrý, a predsa vždy prvý za
všetko dostanem, lebo nikto neverí, že som nič zlého nevykonal, keď mám to odstrašujúce meno...!
Ale otec nie a nie, že on si priezvisko nepremení. Keď ho mohli mať všetci predkovia v dávnoveku, vydrží s ním aj každý ďalší
potomok. Tak rástol Svetoslav Šarkan v pôvodnom znení, až dorástol do dospelosti. A bolo treba pohľadať si nejaké vhodné zamestnanie. Lenže
beda-prebeda. Podáva žiadosť za žiadosťou, na úrad taký aj hentaký - ale nikde nič. Lebo stačilo, keď si úrad prečítal začiatok
Svetoslavovej žiadosti: „Dolu podpísaný Svetoslav Šarkan podávam úctivú žiadosť..." hneď sa každý zľakol a hodil lajstro do koša. V
najlepšom prípade odpísali: „Nakoľko nemáme u nás žiadne šarkanie kvalifikácie, vašej žiadosti sa nevyhovuje!"
Jedného dňa, stále ešte nezamestnaný a nešťastný, rozhodol sa Svetoslav, že nepodá viac nijakú žiadosť, ale pôjde sa predstaviť
osobne. Dobre urobil, pretože v tom úrade hneď všetci zbadali, že je celkom normálny človek, ba ešte aj veľmi príjemný a rozumom
navštívený. Riaditeľ úradu ho priateľsky potľapkal po pleci a vraví:
- Pán Šarkan, som s vami spokojný. Keby ste nemali také nepríjemné meno, spravím z vás hneď a zaraz prednostu oddelenia. Ale prednosta
s menom Šarkan by nepôsobil v našom podniku vkusne. Preto budete hlavným kontrolórom. Kto kontroluje, tomu také meno nezaškodí, naopak. Také
meno mu môže pomôcť pri jeho zodpovednej práci!
Svetoslav Šarkan zažiaril ako neónka a nastúpil v tom úrade a pracoval ako hlavný kontrolór.
Po nejakom čase dostal príkaz, aby cestoval do mesta Kalamárova a zvolal tam poradu všetkých kontrolórov a prekontroloval, či všetko
kontrolujú. Teda vec dôležitá, a preto poslal Svetoslav na príslušný úrad nasledovný telegram:
„Priletím vo štvrtok. Zariaďte všetko potrebné. Šarkan."
Vo štvrtok nasadol do lietadla a o necelé dve hodiny vystúpil na letisku v Kalamárove.
Už na prvý pohľad videl, že v meste čosi nie je v poriadku. Všade čierne zástavy, domy obtiahnuté čiernymi látkami, ba ešte aj
lavičky v parku natreté na čierno.
„Čože sa tu prihodilo?" rozmýšľa Svetoslav Šarkan cestou na sebepridelený úrad. „Veď som v novinách nič také nečítal, ani inak
nepočul..."
Tak došiel až pred kontrolórsky podnik - a čo nevidí? Vidí, že ten je tiež do čierneho obkrútený, a navyše ešte rovno pred vchodom
stojí veľký podstavec. Na podstavci stolička, na stoličke prekrásna dievčina, ruky-nohy špagátmi poviazané a plače a plače a plače.
Pretisne sa Svetoslav pomedzi zvedavý zástup až k podstavcu a odrazu len - oj, čože to, načože to?! - Na podstavci vidí vo veľkom
čiernom ráme - svoj vlastný telegram: „Priletím vo štvrtok. Zariaďte všetko potrebné. Šarkan."
Roztrasie sa Svetoslav, prvého občana chmatne:
- Občan, kamarát, prečo lepíte na podstavce telegramy a krásne devy celému svetu na obdiv špagátmi zväzujete?
- O, ty ničnetušiaci cudzinec, - odpovie občan smutným hlasom. - Nešťastie padlo na naše mesto, hľa, šarkan telegram poslal, že dnes
priletí a žiada mať všetko, čo šarkan potrebuje. Teda mesto v čiernom a najkrajšiu devu nášho mesta - teda tamto zviazanú Melániu
Hrdličkovu, pôvodným povolaním úradníčku - na prehltnutie prichystanú. Nuž sme ju pre istotu pred úrad vyviazali, aby nám šarkan omylom
nezhltol kontrolórov...
Svetoslav Šarkan v tej chvíli vykríkol. Ale tak -juj! - že kostolnú vežu o pol metra naklonilo. Potom skočil, telegram strhol, na
podstavec sa vydriapal, Melániu Hrdličkovú odšpagátoval, a len potom si chytil hlavu do dlaní a zúfalostne sa rozplakal.
Zástup zjajkol, no krásna Melánia sa hodila pred Svetoslavom na kolená a povedala:
- Ďakujem ti, smelý a krásny princ, za svoje vyslobodenie. Môžeš si ma zobrať za manželku.
Vtedy sa Svetoslav Šarkan uspokojil, vyskočil znova na podstavec, všetkým svoju legitimáciu ukázal, a hneď všetci vedeli, ako sa to
vlastne všetko stalo. Občianstvo jasalo, len tamojší kontrolór zbledol a utekal do kancelárie pripraviť tú dôležitú poradu. Ale ešte pred
poradou odišiel Svetoslav Šarkan s krásnou Melániou Hrdličkovou na svadobný úrad a tam prijal meno svojej manželky, a tak vyriešil svoju
životnú prekážku.
Od toho dňa sa už volá - Svetoslav Hrdlička. Že s takým mierumilovným priezviskom nemôže robiť kontrolóra, je jasné. Preto ho hneď
na druhý deň spravili prednostom a odvtedy šťastne prednostuje až dodnes, ak ten úrad ešte nezrušili.
En ten týnus drakulínus,
mínus bínus končinčínus,
strašnus menus Šarkanímus,
elce pelce draus,
eozprávka je aus!
Zones.sk – Zóny pre každého študenta