O červenej sliepočke

O červenej sliepočke (Rozprávka)
Žili raz v chalúpke pod horou mačka, myš a červená sliepka. Mačička mala pekne vystlaný kôš, myška teplé hniezdo a červená sliepočka vysoké bidlo. Raz sa červená sliepočka zobudila prvá a spytuje sa:

„Kto nám dnes zakúri?"

„Ja nie," zamňaukala mačka a schúlila sa v košíku.

„Ani ja," vystrčila myška nos z hniezda, a hneď sa schovala.

„No dobre, tak ja zažnem oheň."

Onedlho plamene veselo vyskakovali v kozube a v chalúpke bolo teplučko.

„A kto dnes zametie?" spýtala sa sliepočka.

„Ja nie," zamňaukala mačka.

„Ani ja," ozvala sa myška.

„No dobre, zametiem sama," vzdychla si sliepočka, privrzla si metlu pod krídlo a o chvíľočku bolo v chalúpke čisto.

„No a teraz by sme sa vari mali najesť," vravela červená sliepočka. „Kto nám dnes navarí?"

„Ja nie!" zamravčala mačička.

„Ani ja!" zapišťala myška a už jej zas nebolo.

„Nedbám, uvarím aj raňajky," zakotkodákala sliepočka a dala sa do roboty. Onedlho rozváňalo v chalúpke dobré jedlo a sliepočka sa zas ozvala:

„A kto bude jesť?"

„Ja!" zamravčala mačka.

„Ja, ja!" zapišťala myška.

„Chceli by ste, chceli, ale vám nič nedám. Sama som zakúrila, sama oriadila, sama navarila a sama zjem raňajky."

„Nie!" Nariekali myška i mačka a tak sa im napokon červená sliepočka dala najesť, keď jej sľúbili, že už budú pomáhať.

Práve dojedali raňajky, keď sliepočka pozrela von a koho vám nevidí pred chalupou? Ryšavého lišiaka.

„Ide lišiak!" zvolala sliepočka a chytro vyletela na bidielko.

„Lišiak!" zamňaukala mačička a skočila do košíčka.

„Lišiak!" zapišťala myška a už bola v hniezde.

Lišiak vošiel do chalúpky, poobzeral sa, sadol si na lavičku ä pekne sa domácim pozdravil:

„Dobré ráno, myška. Dobré ráno, mačička. Dobré ráno aj tebe, červená sliepočka. Prišiel som vás poprosiť, aby ste mi poškrabkali chrbát, neviem prečo ma ukrutne svrbí."

„Ja ťa veru nepoškrabkám!" povedala mačka.

„Ani ja!" ozvala sa myška z hniezda.

„No dobre, tak ťa ja poškrabkám!" zakotkodákala sliepka a zletela z bidla. Škrabkala zobákom, škrabkala, a keď už škrabkala lišiakovi hrdlo, naraz lišiak pacol labou, zhodil sliepku na zem, zdrapil ju a šuch s ňou do vreca.

„Jaj, jaj, kto mi pomôže!" nariekala sliepka vo vreci.

„Ja nie!" ozvala sa mačička, lebo sa lišiaka bála.

„Ani ja!" zapišťala myš a schovala sa ešte hlbšie do hniezda. No nepomohlo im to. Lišiak skočil, vytiahol mačičku z koša, otvoril vrece a šup s ňou k červenej sliepke. Potom rozhrabal myškino hniezdo, chytil myš a hodil ju do vreca. Vrece zaviazal, zdvihol si ho na plece a spokojne sa vracal domov.

Cesta do lišiakovho brlohu bola dlhá a deň horúci. Nuž hodil lišiak vrece pod krík, ľahol si k nemu a zaspal. Keď ho sliepočka počula odfukovať, vytiahla spod krídla nožničky, ihlu a niť.

„Kto mi pomôže strihať?" spýtala sa ticho.

„Ja!" zamňaukala mačička.

„Aj ja!" zapišťala myška.

Spolu rozstrihli vrece a vybehli na slobodu. Sliepočka sa poobzerala a tíško sa spýtala:

„Kto donesie kamene?"

„Ja!" odpovedala mačička chytro.

„Aj ja!" zapišťala myška.

Spolu sa rozbehli za skálím a priniesli tri kamene, hodili ich do vreca a vrece zašili. Potom sa chytro rozbehli domov a šťastlivo sa vrátili. Od tých čias už mačička a myška červenej sliepočke vždy pomáhali.

A čo lišiak? Dobre si pospal, potom si pretrel oči, vstal, hodil si vrece na plece a ponáhľal sa domov.

„Dobre som si oddýchol," hundral si popod nos, „ale to vrece je čoraz ťažšie. Líška ma veru pochváli, že jej toľko nesiem."

Pred lišiakovým domom už stála pani líška v červenom kožúšku.

„Chytro nachystaj sklený kotol, nesiem dobrú večeru!" volal lišiak zďaleka.

Líška nabrala vody do skleného kotla a lišiak medzitým vyskočil na strechu, rozviazal vrece a rovno cez komín vysypal všetko, čo priniesol. Lenže namiesto myšky, mačičky a sliepočky leteli dolu komínom tri kamene. Bum! a bolo po sklenom kotlíku, rozsypal sa na tisíc kusov.

Stará líška sa ukrutne nahnevala. Vybehla na dvor, vyzula si drevák a hodila ho do lišiaka. Trafila ho do hlavy a milý lišiak sa prekoprcol a padol zo strechy ako hnilá hruška. A tak mal lišiak namiesto dobrej večere len dve veľké hrče: jednu od líškinho dreváka a druhú od kameňa na dvore, keď naň padol.