O klamárovi Írskeho kráľovstva

O klamárovi Írskeho kráľovstva (Rozprávka)
V ďalekom Východnom kráľovstve kraľoval jeden kráľ a mal jedinú dcéru. Keď dcéra dorástla do dievčenských rokov, prikázal kráľ rozchýriť po celej krajine, že dá svoju dcéru iba tomu, kto ho prinúti tri razy povedať: ,Klameš!' Najmilšou kráľovou zábavkou bolo počúvať príhody od výmyslu sveta a myslel si, že na jeho kráľovský dvor sa nahrnú najlepší rozprávači zo všetkých končín.

Chýr o kráľovi Východného kráľovstva a o jeho krásnej dcére sa rozletel a dopočuli sa o tom i v Írskom kráľovstve, kde žila jedna chudobná vdova so svojím synom. Raz sa mládenec vrátil domov a povedal:

„Mama moja, idem do Východného kráľovstva a ožením sa s princeznou. Daj mi trocha jedla na cestu a požehnaj ma, uvidíš, že dobre obídem."

Na druhý deň sa klamár z írskeho kráľovstva vybral na cestu. Išiel, išiel, dlho putoval, kým sa neocitol vo Východnom kráľovstve. A keď ta už prišiel, zastal iba pred bránou kráľovského zámku. Tam ho zastavili stráže.

„Kdeže-kde, mládenec?"

„Som klamár z írskeho kráľovstva a prišiel som rovno na váš kráľovský dvor, kde sa ožením s krásnou princeznou."

„Takých tu už bolo ako dreva v hore!" zasmiali sa stráže, ale ho vpustili do kráľovskej siene.

Kráľ sedel mrzutý za stolom. Práve vyhnal celý kŕdeľ rozprávačov, lebo mu nevedeli povedať nič, čo by ešte nebol počul.

Klamár z írskeho kráľovstva sa kráľovi pekne poklonil a povedal mu, čo ho priviedlo na jeho dvor. Kráľ prikývol, vstal a zaviedol nášho mládenca na velikánsku lúku, kde sa pásli kráľovské čriedy.

„No, čo povieš na moje čriedy?" spýtal sa.

„Čo vravím? Nič. Veď to nie sú čriedy, ale iba čriedičky. Ej, keby si videl, aké čriedy sa pasú na lúkach mojej matky."

„Hm, hm," zaodŕhal kráľ. „A čo by som tam videl?"

„Čo by si videl? Toľko kráv, že cmar z ich mlieka poháňa sedemsto sedemdesiatsedem mlynov."

„Hm, hm," pokýval kráľ hlavou a šli ďalej.

„A čo vravíš na moju kapustu?" spýtal sa kráľ mládenca, keď šli popri toľkom kapustnisku, že konca nedovideli.

„Čo vravím? Nič, veď to nie je kapusta, iba kapustička. Sám by si to uznal, keby si len raz pozrel na naše kapustnisko."

„A čo by som tam videl?" dozvedal sa kráľ.

„Čo by si videl? Nuž kapustu. Toľké hlávky, že sa pod jediným listom schovala nedávno celá svadba, keď ju búrka prekvapila na poli."

„Hm, hm," zahundral kráľ a pohol sa ďalej. Prišli na pole, kde rástla fazuľa.

„No, čo povieš na moju fazuľu?" spýtal sa kráľ.

„Čo poviem? Nič, veď to nie je fazuľa, iba fazuľka. Mal by si vidieť fazuľu, čo rastie na matkinom poli."

„A čo by som tam videl?" spýtal sa kráľ.

„Čo by si videl? Nuž fazuľu, čo rastie až do oblakov. Onehdá, keď už fazuľa dozrela, poslala ma matka, aby som ju obral. Vzal som si veľké vrece a škriabal som sa od listu po list, trhal som struky a napchával ich do vreca. Keď už bolo vrece plné, zaviazal som ho a spustil na zem, ale ja som sa škriabal ďalej, až po samé oblaky. Tam som videl veľký dom a na múre sedela blcha. Chytil som ju a z jej kože som si spravil deväť kožených mechov. Aj do nich som naoberal fazule a spustil som ich na zem. Potom som sa už i ja vracal. Ale keď som sa spúšťal, listy už celkom vyschli a lámali sa mi pod nohami. Onedlho sa celá zošúverená fazuľa zlomila a ja som letel na zem. To by vari ešte nebolo ani najhoršie, ale padol som rovno medzi dve skaliská a uviazol som medzi nimi až po krk v zemi. Volal som, lenže nikto ma nepočul. Tak som si sňal hlavu z krku a poslal som ju samu domov, aby povedala, čo sa mi prihodilo. Lenže cestou zbadal moju hlavu akýsi lišiak, skočil po nej a zdrapil ju do zubov. Ukrutne ma to nazlostilo, vyskočil som, rozbehol som sa za ním s nožom v ruke, a keď som ho dolapil, odrezal som mu kus chvosta. Zrazu vidím, že má naň priviazaný lístok. A na tom lístku stálo, že tvoj otec bol paholkom môjho otca."

„Klameš! Klameš! Klameš, ty klamár pľuhavý!" skríkol kráľ hromovým hlasom.

„No pravdaže klamem," zasmial sa mládenec, „a keď si to sám tri razy povedal, tak mi teraz daj svoju dcéru za ženu."

Nuž tak sa syn chudobnej vdovy z írskeho kráľovstva oženil s jedinou dcérou kráľa Východného kráľovstva. Svadobčania sa veselili celý rok - a posledný deň veselia bol priam taký pekný a veselý ako prvý.