Prečo sa škriatok tri razy zasmial

Slovenský jazyk » Rozprávky

Autor: mamicka
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 001 slov
Počet zobrazení: 2 536
Tlačení: 239
Uložení: 254
Prečo sa škriatok tri razy zasmial (Rozprávka)
Kedysi dávno žil blízko mora jeden gazda. Každé ráno vstal pred úsvitom, aby chytil aspoň zopár rýb, a potom od rána do večera lopotil na poli, aby mal celý rok všetkého dosť. Pri takomto živote veľa radosti nezakúsil, a keď už on nemal radosti zo života, nedožičil ju ani inému a bol veľmi skúpy. Zväčša sa mračil na celý svet, iba pri pohľade na peniaze sa mu oči smiali a srdce v tele podskočilo.

Raz, keď na úsvite vyšiel z chalupy, zazrel na lúke veľkú bielu hubu. Podišiel k nej pozrieť, či je dobrá, a vtom videl pod hubou drobulinkého čižmára, ledva väčšieho od hrášku, ako práve šil malilinké čižmičky. Skúpy gazda sa tíško prikradol k malému čižmárikovi a zrazu chňap! - a už ho stískal v hrsti.

„Dávno som ťa hľadal," zvolal naradovaný gazda. „A teraz ťa mám. Nepustím ťa, kým mi neprezradíš, kde nájdem poklad."

O škriatkoch sa povráva, že vedia o každom poklade, čo by kde pod zemou alebo na morskom dne boli. A veľa nesmiernych pokladov sa dostalo do zeme alebo kleslo na morské dno, keď nepriatelia utekali z Írska a chceli si aspoň holý život zachrániť na loďkách a na člnoch.

„Neviem nič o pokladoch," zaveril sa škriatok. „Nič neviem, iba pekné čižmičky šiť."

„Vrav podobrotky, lebo ťa hneď rozmliaždim!" zastrájal sa gazda.

„A čo by si z toho mal? Aj tak by si sa nič o pokladoch nedozvedel," zasmial sa škriatok.

„No dobre, veď ty skrotneš!" vyhrážal sa gazda a vrátil sa so škriatkom domov. Otvoril veľkú truhlicu na múku a zamkol drobučkého čižmárika do truhlice.

Celých sedem rokov tam škriatka väznil. Raz išiel gazda po morskom brehu a zazrel veľké brvno vyhodené na piesku. Za búrky ho ta more vyplavilo. Gazda ho priniesol domov, vysušil drevo a predal ho známemu. Od radosti si ruky šúchal, že mu more vyhodilo na breh dobrý zárobček, a tu začul z truhlice škriatkov tenký hlas. Smial sa, div ho neroztrhlo.

„No počkaj, veď ťa smiech prejde!" zastrájal sa. Truhlicu otvoril iba, keď uplynulo sedem rokov.

„Už mi prezradíš, kde nájdem poklad?"

„Neviem nič o pokladoch," nariekal škriatok.

„A prečo si sa pred časom hlasno smial?"

„A prečo by som sa nesmial?" odsekol škriatok. „Čižmy mi nedáš robiť, po svete nemôžem chodiť, ale smiať sa vari ešte smiem?"

„Smiech ťa chytro prejde, keď si posedíš ďalších sedem rokov v mojej truhlici. Potom mi vari už povieš, kde nájdem poklady."

Škriatok čušal a gazda ho mlčky vsotil do truhlice.

Po čase prišiel na gazdov dvor starý žobrák. Gazda práve vstal od raňajok, ale neposadil žobráka za stôl a neponúkol ho teplým jedlom, ale mu chytro podal smidku suchého chleba a vypravil starkého zo dvora.

Keď vkročil gazda do chalupy, začul z truhlice škriatkov smiech. Chlapiatko sa od smiechu div nezašlo.

Po siedmich rokoch gazda vytiahol neboráka škriatka zasa na svetlo.

„Už povieš, kde nájdem poklady?" stískal ho v ruke.

„Nie, lebo to neviem!" odsekol škriatok.

„Nuž, tak ostaneš v truhlici, kým mi neprezradíš, kde sú schované poklady."

Gazda zlostne zaplesol dvere, vyšiel na dvor a vyškriabal sa na šopu, aby chytro opravil strechu, lebo sa blížila búrka. Ako áno, ako nie, ale gazda sa zošmykol zo strechy, spadol a zlomil si nohu.

Po hodnom čase sa skúpy gazda zberal na jarmok a potreboval zopár strieborniakov. V tých časoch si ľudia zvyčajne zakopali peniaze na poli alebo v záhrade, lebo sa báli, že doma by ich okradli zlodeji, toľko ich vtedy po svete chodilo. Veď mnohí ešte aj podnes iba zo zlodejského remesla dobre žijú. Nuž v noci sa náš gazda vybral do poľa vykopať hrniec peňazí, čo mal schovaný pod stromom na medzi. Nabral si z nich trocha a ostatok zase zakopal. Lenže zlodeji vysliedili skupáňa, a ledva vytiahol päty z domu, bežali na jeho medzu a hrniec s peniazmi vykopali. Z peňazí, čo si za celý život nahonobil, mu nenechali ani medenáčik.

Večer sa gazda vrátil domov, vkročil do chalupy a tu ho víta škriatkov smiech z truhlice. Gazda bez seba od zlosti priskočil k truhlici a vytiahol škriatka.

„Teraz mi povieš, prečo si sa smial, lebo ťa naozaj rozmliaždím na kašu!"

„Nebuď zvedavý, bude lepšie, ak sa to nedozvieš."

„Dosť!" skríkol gazda. „Nedám sa už od teba za nos ťahať. Už aj mi povedz, prečo si sa smial!"

„Naozaj to chceš vedieť?" spýtal sa škriatok.

„Nepajeď ma už a vrav!"

„Dobre, prezradím ti, prečo som sa smial. Ešte raz ti však vravím, že to iste oľutuješ."

„Už sa toľko nevykrúcaj, ale povedz pravdu," kázal mu gazda a už mu tuhšie stískal krk.

„Poviem ti to, poviem," sľuboval škriatok. „Iste sa pamätáš na deň, keď si na brehu mora našiel veľké brvno a potom si ho predal akémusi známemu. A dobre vieš, že ten chlap po čase náramne zbohatol."

„Viem," prisvedčil gazda.

„Nuž vedz, že zbohatol iba z tvojho brvna. Bolo vydlabané a v dutine našiel plno zlatiek."

„A prečo si sa smial po druhý raz?" chcel vedieť gazda po chvíli.

„Nuž, iba preto, že keď si dal starému žobrákovi len smidku suchého chleba a neposadil si ho za stôl, odohnal si si všetko šťastie. Preto si si zlomil nohu. Keby sa bol žobrák najedol za tvojím stolom, nešťastie by ťa bolo obišlo."

„A teraz mi povedz, prečo si sa smial pred chvíľkou?"

„Daj pokoj, radšej to nechci vedieť."

„Ale ja to chcem vedieť!" naliehal gazda.

„No dobre. Keď si sa zberal na jarmok, vybral si si zo skrýše trocha peňazí. Zlodeji ťa však vystriehli, ostatok peňazí si vykopali a odniesli."

Gazda sa zúfalo rozbehol na medzu pozrieť, či ho škriatok neoklamal. V náhlosti zabudol zamknúť škriatka do truhlice. Drobučký zelený mužíček iba na to čakal. Zasmial sa a už bol preč.
Gazda medzitým prekopal celú medzu, ale nenašiel ani jediný medenáčik. Keby mu to škriatok nebol vopred povedal, azda by tam bol prišiel aj o poslednú štipku zdravého rozumu.

Rozprávke je koniec, nuž ktovie, či sa gazdovi napokon všetko rozležalo v hlave a potom už tak neskupánil, alebo či všetko zostalo pri starom.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Rozprávky

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.023 s.
Zavrieť reklamu