Zóny pre každého študenta

Báj o byvolovi

Báj o byvolovi (Rozprávka)
Na počiatku všetkých čias nebeský cisár stvoril zem a na nej ľudí a zvieratá. Lenže tieto stvorenia bolo treba živiť, preto požiadal svojho služobníka, aby chytro odniesol na zem ryžu, kukuricu, zrno, bôby a búrske oriešky, i rozličné rastliny a trávy, tie pre ľudí, tamtie pre zvieratá.

Dobrý služobník nebeského cisára bol plecnatý, mocný a neúnavný. Mal hrubé črty tváre, ale mal dobré srdce. Jeho mohutná postava bez pôvabu pôsobila síce spoľahlivým dojmom, lenže tento, inak statočný duch, bol primálo bystrý a navyše roztržitý.

Odovzdal vládca služobníkovi dva rovnaké balíky tej istej váhy a vraví mu: „Pôjdeš na zem a zaseješ tieto semená! Ale pozor! V tomto vreci sú semená plodín pre ľudí, v tamtom semená rozličných divých tráv a bylín pre zvieratá. Najprv zasej semená pre ľudí, a až potom trávu! Nepomýľ sa, ľudia sú prvými obyvateľmi zeme!"

Ale čo sa prihodilo! Posol nebies ešte prv, ako zostúpil na zem, v roztržitosti balíky zamenil.

Tak sa stalo, že semená divých bylín zasial prvé. Tieto začali hneď silno rásť, v krátkom čase sa rozšírili po celej pôde. Zvieratá sa mohli pokojne pásť a napásli sa dosýta, na nekonečných pastvinách mali zabezpečenú obživu bez toho, aby si ju museli zháňať. A zvieratstvo, zahrnuté dobrou pašou, množilo sa bez počtu.

Keď pojašený posol zbadal svoj omyl, poponáhľal sa vyprázdniť aj druhé vrece s obilným semenom. Ale beda, bolo už neskoro! Trávy bolo oveľa viac ako ryže a obilia, pretože vietor, ktorý mal v prvom rade rozviať semená plodín, poľahky poroznášal semená divých tráv a tie zadúšali krehké výhonky rastlín, určených pre ľudí.

Veľmi skľúčený vlastnou nemotornosťou vrátil sa posol do nebeskej ríše, ale sa nepriznal svojmu pánovi, akého omylu sa dopustil.

Za ten čas však veľká vrava a krik doľahli k nebeskému cisárovi: „Prečo si nás, mocný cisár, tak ukrivdil? Divé zvery majú hojnosť potravy, zatiaľ čo my nemáme čo do úst položiť. Musíme sa postiť a po biede ukoristiť si čo-to od zvierat. Prečo nám nepomôžeš?"

Naozaj, aj práca ľudí bola veľmi namáhavá a zdĺhavá, pretože posol nebeského cisára, keď prenáhlene a prudko rozsieval zrno z druhého vreca, bol taký rozrušený, že hladké a ťažké zrno, ktoré sa zvyčajne ľahko ujíma, sa rozpadlo na tisíce a tisíce kúsočkov, ktoré sa ťažko dostali do pôdy.

Nebeský vládca sa napokon dozvedel príčinu a ostro vyhrešil úbohého posla pre jeho roztržitosť a klamstvo. Napokon mu povedal: „Tvojou vinou burina a divé trávy prerástli ľudské plodiny a zahubili ich. Aby si napravil krivdu, ktorú si zapríčinil ľuďom, premením ťa na byvola. Za trest sa budeš odteraz živiť len bylinami, ktoré nie sú ľuďom užitočné! A aby si nemohol hrýzť aj dobré zrno, dám ti iba jeden rad zubov!"

Skutočne, roztržitý posol sa stal byvolom a na hornej čeľusti nemal jediného zuba.

A nebeský cisár hovoril ďalej: „Aby si aspoň čiastočne napravil svoj strašný omyl, naveky budeš pomáhať človekovi pri ťažkých poľných prácach."

Tak sa posol, premenený na byvola, našiel na zemi. Človek ho zapriahol do jarma a byvol odvtedy ťahá pluh i káru. A keď ľudia vidia, že sa byvol približuje k ryžovisku, kým je ryža zelená a rastie, odháňajú ho. Ale keď je zrno tvrdé, pustia ho na pole, lebo vedia, že zrnu neublíži.

Ľudia majú radi byvola nielen preto, že im pomáha, ale vedia, že je to nešťastný nebeský posol, ktorý si odpykáva trest za omyl jedného okamihu.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/rozpravky/10344-baj-o-byvolovi/