More vo fľaštičke
More vo fľaštičke (Rozprávka)
PRED elektronickým vrátnikom Úradu pre patenty a vynálezy zastal starší pán s čiernym kufríkom v ruke. Na nose mal okuliare s okrúhlymi
striebornými rámikmi, spod ktorých pozerali zvedavé oči.
Elektronický vrátnik spustil monotónnym strojovým hlasom:
- VA-ŠE ME-NO?
- Profesor Tingwal, - povedal pán s kufríkom.
- PO-VO-LA-NIE?
- Vynálezca.
- VEK?
- Šesťdesiat až sedemdesiat rokov. Už dávno som prestal oslavovať svoje narodeniny. Viete, nemám na to čas.
- VOJ-DI-TE DO KA-BI-NY ČÍSLO JE-DEN.
Profesor Tingwal vošiel do kabíny s nápisom ZBROJNÁ KONTROLA, ktorá sa pred ním sama otvorila.
Rozsvietilo sa svetlo. Menilo farby od bledožltej až po tmavočervenú. Kdesi v stenách tikali neviditeľné strojčeky. Vynálezca vyšiel
po chvíli von a elektronický vrátnik sa ho ďalej pýtal:
- V A-KEJ ZÁ-LE-ŽI-TOS-TI I-DE-TE ... V A-KEJ ZÁ-LE-ŽI-TOS-TI IDETE ... V A-KEJ ZÁ-LE-ŽI-TOS-TI I-DE-TE .. .
- Ajajaj, - povedal vynálezca Tingwal. - To je mrzuté. Porucha v stroji. No veď uvidíme, čo sa bude dať robiť.
Profesor vošiel dnu. Za veľkým pultom s množstvom, svetiel, gombičiek a páčok sedel robot-vrátnik a stále opakoval:
- V A-KEJ ZÁ-LE-ŽI-TOS-TI I-DE-TE ... V A-KEJ ZÁ-LE-ŽI-TOS-TI ...
- Tak, starký, a už si v poriadku, - povedal profesor, keď niekoľkými zručnými pohybmi odstránil poruchu.
- V A-KEJ ZÁ-LE-ŽI-TOS-TI I-DE-TE NA Ú-RAD PRE PA-TEN-TY A VY-NÁ-LE-ZY? - pokračoval už opravený elektronický vrátnik.
- Idem prihlásiť vynález.
- MÔ-ŽE-TE ÍSŤ. PR-VÉ PO-SCHO-DIE, PR-VÉ DVE-RE VĽA-VO.
Profesor si napravil okuliare a vyšiel na prvé poschodie.
Elektronický vrátnik zatiaľ stlačil akýsi gombík a hovoril do mikrofónu:
- PO-ZOR! PO-ZOR! I-DE K VÁM PRO-FE-SOR TINGWAL. DÔ-VOD: PRI-HLÁ-SE-NIE VY-NÁ-LE-ZU. NE-O-ZBRO-JE-NÝ.
Profesora už pred dverami čakali dvaja páni v tmavých okuliaroch. Podali mu ruku a predstavili sa:
- Inžinier Pikford.
- Inžinier Fordpik.
Potom inžinier Pikford povedal:
- Veľmi nás teší, profesor Tingwal, že prichádzate do nášho Úradu pre patenty a vynálezy s vaším vynálezom, ktorý ehm . . .
určite . . . obohatí našu už aj tak nesmierne vyvinutú vedu a techniku. Radi by sme vás upozornili, že do nášho Úradu denne príde asi . . .
ehm ....
- Tisícdvesto patentov a vynálezov, - dokončil inžinier Fordpik. - Nepochybujeme o nesmiernom význame vášho vynálezu, ale . . .
- ... ale iste si uvedomujete, - povedal inžinier Pikford, - že v dnešnom storočí techniky, v storočí vynálezov, je ťažko vynájsť
niečo, čo tu ešte nebolo.
- Nechceme vás uraziť, - povedal inžinier Fordpik, - ale...
- ... ste si istý, že váš vynález je niečo nové, čo tu ešte nebolo? - spýtal sa inžinier Pikford.
- Naopak, - rozosmial sa vynálezca Tingwal - je to niečo veľmi staré, čo tu bolo odjakživa.
- Tak potom... Nehnevajte sa, ale náš čas je vzácny... - zarecitovali v dvojhlase inžinieri Pikford a Fordpik.
- Počkajte, páni, - usmial sa vynálezca a vytiahol z kufríka fľaštičku s akousi tekutinou.
- Čo myslíte, páni, čo je toto? - spýtal sa ich.
- Vodička proti vypadávaniu vlasov? Nehnevajte sa, pán profesor, - povedal inžinier Pikford, - ale . . .
- ... dnes ste už sedemnásty, čo vynašiel zaručene účinnú vodičku proti vypadávaniu vlasov, - dodal inžinier Fordpik.
Profesor stíšil hlas:
- Milí páni, v tejto fľaštičke je . . . je . . . more.
- Ach tak! - povedali v dvojhlase obaja inžinieri a významne sa na seba pozreli. - No, pravdaže, je to more. Ako sme si to mohli
nevšimnúť, veď už na prvý pohľad vidieť, že je to more . . . - rýchlo hovorili inžinieri a nenápadne ustupovali k dverám.
- Nebojte sa, páni, - povedal vynálezca Tingwal. - Nie som blázon, ako si myslíte. Len sa pozerajte.
Otvoril fľaštičku a voda v nej začala stúpať, vylievať sa na dlážku, už tam bola mláka, jazierko, a voda ďalej stúpala a bola
naozaj celkom slaná.
A inžinieri si neveriaco pretierali oči, lebo už nestáli na dlážke, ale na malom ostrove s palmami, nad nimi lietali čajky chichotave a
trepali bielymi krídlami.
- To je ... to je .. . - jachtal inžinier Pikford. - ... neuveriteľné, - dokončil v úžase inžinier Fordpik.
- Ale ako dáte to more znova do fľaštičky?
Vynálezca Tingwal ponoril fľaštičku do vody a voda vtekala do nej, až na dlážke neostala ani kvapka a všetci traja páni boli znova v
Úrade pre patenty a vynálezy.
- Momentík, niečo vybavím, - povedal inžinier Pikford, zdvihol telefón a povedal:
- Generál Bigmaus? To som ja, inžinier Pikford. Mám tu niečo, čo by bolo pre vás nesmierne, zaujímavé ... . Niečo úžasné! ...
Lepšie ako neutrónová bomba! . . . Áno, áno, čakáme vás!
Sotva stačil položiť slúchadlo, na oblohe sa zjavila malá bodka, ktorá sa stále zväčšovala, až kým z nej nebol zelený vrtuľník, z
ktorého vystúpil sám generál Bigmaus.
Vyzeral ako veľká myš. Zvedavo sa pozrel na fľaštičku, v ktorej bolo more.
- Čo je to? - spýtal sa nedočkavo.
Horľavina?
Trhavina?
Žieravina?
Traskavina?
Výbušnina? - hovoril generál, akoby recitoval nejakú hroznú básničku.
- Nie, pán generál, - povedal vynálezca Tingwal. - More. More vo fľaštičke.
- Veru tak, pán generál, - povedal inžinier Pikford. - More! Žiadna trhavina, žiadna výbušnina, ale potopa, pán generál! Viete, akú
zbraň máme v rukách?
Vynálezca Tingwal vytrhol inžinierovi Fordpikovi fľaštičku z rúk.
- Nikdy nedovolím, aby sa môj vynález zneužil proti ľuďom.
- Nie? - zasmial sa generál Bigmaus. - Tak vás prinútime!
- Joj! - zľakol sa naoko vynálezca Tingwal. - Pán generál, mám tu ešte jeden vynález. Ale zatiaľ funguje len tak napoly.
Otvoril kufrík a vytiahol z neho klobúk naplnený listami, trávou, korienkami, konárikmi . . .
- Však neviete, čo to je? Prales. Prales v klobúku! Ale hovorím, funguje to zatiaľ iba napoly.
- To nič, to nič! Pán generál, ďalšia zbraň! Prenosná džungľa! - vykrikovali inžinieri.
- Džungľa, ktorá pohltí celú armádu. A nedostane sa z nej ani noha! - jasal generál Bigmaus. - Skvelé! To je niečo! Rýchlo to
vyskúšajte.
Vynálezca Tingwal pustil na zem steblo trávy a pár lístkov. Každý lístoček sa premenil na nepreniknuteľné kríky, zo zeme vyrazili
stromy s lianami a húštiny, ktorým nebolo konca-kraja. Stál tu divý prales, v ktorom bez stopy zmizol generál Bigmaus aj s inžiniermi Pikfordom
a Fordpikom.
- Hovoril som im, že to funguje iba napoly, - povedal vynálezca Tingwal. - Naspäť do klobúka ten prales neviem dať.
A odišiel.
Na ulici stretol malého chlapca a spýtal sa ho:
- Hádaj, čo mám v tejto fľaštičke.
Chlapec povedal:
- Predsa more! To vidieť na prvý pohľad. Príma! Tak rád by som sa okúpal.
Vynálezca Tingwal vylial na zem maličkú kvapôčku - a tá sa hneď premenila na veľké jazero s utešenou plážou, na ktorej ako huby
vyrástli hneď pestrofarebné slnečníky.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta